Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208940
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114208940.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO 47 234 679 proti odporcovi Q. M., bytom
F. nad M., A. 436/11, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42

362 962, v konaní zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A
o zaplatenie 842,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 11C/109/2014-62 zo dňa 07. mája 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti navrhovateľa
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
396,25 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 396,25 eur od 18.04.2014 do zaplatenia,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol tak, že navrhovateľ uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu do rúk jeho právneho zástupcu, JUDr. Patrika Podhorského, advokáta náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 28,56 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ
sa návrhom podaným na tamojšom súde dňa 24.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 842,24 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 152,85 eur, úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 842,24 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a trovy konania. Súd vykonal
dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka,
podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi. Súd po preskúmaní veci zistil,
že zmluva zo dňa 23.09.2010, uzatvorená medzi účastníkmi, neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o konečnej splatnosti poskytnutého

spotrebiteľského úveru a údaj o výške, počte a termínoch jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Zákonodarca zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých
nedostatok v niektorých prípadoch má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu
sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je okrem iného
i údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. k) zákona/
a údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) zákona/. Vzhľadom k tomu,

že zmluva neobsahuje tieto povinné údaje považuje sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ od odporcu nemôžepožadovať žiaden úrok a žiadne poplatky. Odporca je tak povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi
reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 700,- eur a sumou peňažných prostriedkov,
ktoré odporca navrhovateľovi v splátkach splatil vo výške 303,75 eur teda sumu vo výške 395,25 eur .

Z týchto dôvodov súd návrh v rozsahu prevyšujúcom túto sumu zamietol. Podľa § 517 ods.1 veta prvá,
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009
súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania, keď odporca dlh voči navrhovateľovi v dohodnutých
lehotách splatnosti splátok do dňa zosplatnenia celého úveru neuhrádzal a dostal sa do omeškania
a preto je povinný uhradiť navrhovateľovi úrok z omeškania a to odo dňa uplatneného v žalobe od

18.04.2014, kedy bol odporca nesporne v omeškaní s plnením peňažného dlhu, nakoľko úver bol
zosplatnený dňom 10.04.2012 a to vo výške 9% ročne, keďže bolo preukázané, že k uvedenému
dňu bola základná sadzba ECB vo výške 1%. V ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania /a to zo
sumy, ktorá nebola navrhovateľovi priznaná/ súd návrh zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi súd priznal z uplatnených 995,95 eur /842,24
eur sumu + kapitalizované úroky z omeškania 152,85 eur/ sumu vo výške 396,25 eur čiže v 40% mal

navrhovateľ úspech a v 60% neúspech /pričom neúspech navrhovateľa je zároveň úspechom odporcu/,
pomer úspechu a neúspechu je 20% (60-40), preto by mal nárok na 20% uplatnených trov konania.
Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil a súd rozhoduje o ich náhrade len na návrh /§ 151
ods.1 O.s.p./ a odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súd mu ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník
vystupoval v konaní na strane odporcu a má v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva

ako odporca. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 20% zo sumy 142,78
eur a to 28,56 eur. Trovy spočívali v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej pomoci po 51,45 eur/úkon - príprava a prevzatie veci, podanie vyjadrenie vo veci, + 2x 8,04 eur
paušálna náhrada a 20% DPH , spolu 142,78 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a),b), § 16 ods.
3, § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov. Navrhovateľa súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Lehotu na splnenie povinnosti
uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Protitomutorozsudkudovýroku,ktorýmhosúdzaviazalkpovinnostizaplatiťvedľajšiemuúčastníkovina

strane odporcu náhradu trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že trovy vynaložené
vedľajším účastníkom na jeho právne zastúpenie vo veci nie sú trovami vynaloženými účelne, keď
vedľajší účastník zastúpený advokátom podáva svoje jednotlivé podania v hromadných skutkovo a
právne totožných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu
tej ktorej veci. Okrem toho je vedľajším účastníkom združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa

a malo by disponovať špecifickými odbornými vedomosťami potrebnými na zabezpečenie riadneho
zastúpenia účastníka v konaní. Nakoniec navrhovateľ poukázal aj na to, že ministerstvo hospodárstva
poskytuje spotrebiteľským združeniam dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi,
pričom občianskemu združeniu, ktoré je vedľajším účastníkom v predmetnej právnej veci bola v roku
2012 udelená dotácia vo výške 4.000,- eur. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne
zmení predmetný rozsudok tak, že neprizná vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca ani vedľajší účastník písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach a z dôvodov odvolania navrhovateľa a
zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p..

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov

konania vedľajšieho účastníka. Rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý vo výrokoch, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o veci samej ani vo výroku o náhrade trov konania odporcu, a preto v týchto
častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nie je dotknutý /§ 206 O.s.p./.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Vdanejvecibolopretopotrebnérozhodnúť
o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol
súd prvého stupňa. Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že súd prvéhostupňa vyhovel návrhu navrhovateľa len čiastočne, keď mu priznal len sumu 396,25 eur spolu s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 396,25 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, o zaplatenie
istiny 445,99 eur spolu s úrokom z omeškania a o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo

výške 152,85 eur návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na tento výsledok konania súd prvého stupňa
správne náhradu trov konania pomerne rozdelil, pričom aj správne určil pomer úspechu a neúspechu
účastníkov tak, že odporca bol v konaní pomerne úspešnejší, pričom pomer jeho úspechu je 20 %.

Odporcovi by tak podľa § 142 ods. 2 O.s.p. patril náhrada trov konania v uvedenom pomere. Keďže si

však túto neuplatnil a súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh /§ 151 ods. 1 O.s.p./, správne
súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Uvedené však nepredstavuje prekážku priznaniu náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval v konaní na strane odporcu a na ktorého sa tak tiež vzťahuje pomerný úspech odporcu v
konaní, pričom tento si právo na náhradu trov konania uplatnil.

Čo sa týka účelnosti trov konania, ktoré vedľajší účastník v danej právnej veci vynaložil a ktoré mu súd
prvého stupňa po správnom vyčíslení podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal, odvolací súd uvádza,
že vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy

právneho zastúpenia považuje v zásade za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší
účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Preto úkon prevzatia a
prípravy zastúpenia ako aj trovy naň vynaložené nemožno hodnotiť ako neúčelné. Rovnako tak aj ďalší
úkon právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a trovy naň vynaložené musí odvolací súd hodnotiť
ako účelné. Vedľajší účastník konania má právo vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. Jeho písomné

vyjadrenie bolo meritórne, skutkovo i právne vyargumentované, keď vedľajší účastník jasne poukázal
na nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré viedli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, ktorý bol odporcom čerpaný. Je bez významu, že tieto argumenty používa vedľajší účastník vo
viacerých právnych veciach, veď navrhovateľ si uplatňuje v rôznych súdnych konaniach od rôznych
spotrebiteľov svoje práva, ktoré majú pôvod v rovnakých zmluvách /líšia sa len samotnou osobou

spotrebiteľa a parametrami daného úveru/, preto aj vady týchto zmlúv sú stále rovnaké a preto sa ani
argumenty vedľajšieho účastníka, ktorými na tieto vady poukazuje nemôžu líšiť.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho

zastúpenia. Keďže podľa prieskumu odvolacieho súdu boli aj uvedené trovy právneho zastúpenia
vyčíslené súdom prvého stupňa v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov a keďže s týchto trov priznal súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu len v pomere
zodpovedajúcom pomernému úspechu odporcu v konaní, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil /
§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p./.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
V Trenčíne dňa 28. júna 2016

JUDr. Denis Vékony
predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Eva Oravcová