Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/886/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914202663.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandera Mojša v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, P.O.BOX 41, proti žalovanej X. P., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom Y. W., Q. XXXX/X, za účasti pôvodne vedľajšieho účastníka na strane žalovanej

Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., o sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa č. 7, IČO:
42 309 166, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária v Banskej
Bystrici, J. Kráľa č. 7, o zaplatenie 674,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/150/2014-39 zo dňa 18. 02. 2015,

r o z h o d o l :

I.Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúduvovýrokuopovinnostižalobcunahradiťvedľajšiemuúčastníkovi
na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka, v súdom určenej lehote,
p o t v r d z u j e ;

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

IV. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., ktoré v konaní vystupovalo pôvodne ako vedľajší účastník
na strane žalovaného m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol, žalovanej náhradu trov konania
nepriznal a rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy

právnehozastúpeniavsume59,84€naúčetprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníka,vsúdomurčenej
lehote.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca,
a to proti výroku o jeho povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho
zastúpenia. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, a že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Navyše tvrdil,
že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné, pretože vedľajší účastník by mal byť
odborne, personálne
a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Svoju úlohou spočívajúcu v pomoci žalovaným
v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne

zastupovanie. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku žiadal zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.3. Pôvodne vedľajší účastník na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť a zároveň si uplatnil aj právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že do predmetného konania nevstúpil hromadným podaním, ale
konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie. Jeho vyjadrenie
nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzal len
skutočnosti,nazákladektorýchdošlokzastaveniukonania.Knávrhusavyjadrilažpozhodnotenícelého
skutkového stavu. K doručenému návrhu sa vyjadril v rozsahu, v akom považoval za potrebné tak, aby

boli dôsledne bránené práva žalovanej ako spotrebiteľky a bola v konaní úspešná tým, že konanie bolo
voči spotrebiteľke zastavené. Nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nie len účelne
vynaložené, ale viedli k úspechu žalovanej ako spotrebiteľky v spore. Neexistuje zákonný dôvod, pre
ktorý by trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nemali byť priznané. Poukázal na to, že
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 353/2014. V čase doručenia oznámenia o vstupe zákon podmienku súhlasu so vstupom do

konania nevyžadoval.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len ,,CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP

rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď §
470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý

zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

7. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolanie aj písomné vyjadrenie k nemu, boli
podané ešte za účinnosti OSP, odvolací súd posudzoval podľa OSP, či v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ako aj podania odvolania, vznikol nárok vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov konania.

Viazaný však rozsahom a dôvodmi odvolania odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie len v rozsahu
a v medziach podaného odvolania. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje
žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
s týmto tvrdením nie je možné sa stotožniť, nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré

trovy vedľajšieho účastníka považoval za účelné, tieto trovy okresný súd konkretizoval a špecifikoval a
uviedol aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého oprávnenosť nárokov na náhradu trov konania
vedľajšieho účastníka posudzoval.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pričom navyše

uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. 06. 2016 sp.
zn. 6MCdo 9/2013 týkajúceho sa účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka z hľadiska
efektívneho plnenia si pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa aj bez vynaloženia nadbytočných
nákladov na právne zastupovanie, odvolací súd uvádza, že v súdenej veci sa vedľajší účastník na stranežalovanej vyjadril konkrétne nie formulárovým vyjadrením obsahujúcim len všeobecné ustanovenia o
neprijateľných podmienkach, ale vyjadrenie sa týka tohto konkrétneho právneho prípadu, tejto veci
na základe konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami sporu. Odvolací súd sa, teda, nestotožňuje

s právnym stanoviskom, resp. s právnym názorom okresného súdu, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka podal takmer identické vyjadrenia v ďalších obdobných veciach pojednávaných aj v ten istý
deň, a preto bol dôvod na krátené náhrady trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník
odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, odvolací súd nemal možnosť rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku zmeniť v prospech vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

10. Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti ostatným výrokom rozsudku okresného súdu, preto v týchto
výrokoch zostal rozsudok nedotknutý.

11. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, avšak nevznikli jej žiadne trovy odvolacieho
konania, vzhľadom k tomu jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1,

§ 262 ods. 1 CSP).

12. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., ktoré v konaní vystupovalo pôvodne ako vedľajší účastník
na strane žalovanej podľa zásady pomeru úspechu žalovanej vo veci v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP
nemá právo na náhradu trov konania (právo na náhradu trov konania má podľa § 255 ods. 1 CSP len

strana sporu), avšak právne účinky vyjadrenia k odvolaniu, ktoré bolo podané predo dňom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. zostávajú zachované, preto pokiaľ vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval (§ 93
ods. 4 veta prvá OSP), má nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania, a to v súlade s ust. § 262
ods. 1 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na
dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené,

alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto
je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP)
a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).