Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/474/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111235581
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111235581.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, Trieda
SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, O. X,
právne zast. JUDr. Vladimír Habiňák, advokát, AK Hviezdoslavova 7, Košice, o určenie, že nedošlo k
prechodu nájmu bytu a vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 343,35 EUR pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimír Habiňák, AK Hviezdoslavova
7, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 45,16 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2011 domáhal, aby súd určil, že k prechodu nájmu
bytu č. 12 nachádzajúceho sa na ulici O. X v Košiciach na žalovaného F. L., nar. XX.X.XXXX nedošlo a
zaviazal žalovaného predmetný byt vypratať a odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom bytu č. 12 nachádzajúceho sa
v Košiciach na O. X. Spoločnými nájomcami predmetného bytu boli od roku 1972 manželia F. L., nar.
XXXX a P. L., nar. XXXX. Po smrti P. L. 26.3.1992 sa stal výlučným nájomcom bytu F. L.. Dňa 14.10.2011
žalovaný doručil správcovi žiadosť o prechod nájmu bytu. Žalovaný nesplnil zákonné predpoklady
prechodu nájmu podľa ust. § 706 ods. 1 OZ, keďže je sporné, či došlo k zániku nájmu pôvodného
nájomcu opustením domácnosti a žalovaný vlastní iný byt zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie Severné
mesto na parc. č. XXXX, súp. č. XXX, byt č. 3 vo vchode 3 na 1. poschodí, Ď. X v Košiciach v podiele 1/16.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že žalovaný je nájomcom predmetného bytu titulom
prechodu nájmu, žalovaný nemá vlastný byt. Mať vlastný byt a mať menšinový podiel v inom byte nie
je totožné. Žalovaný nemá kde bývať. Otec žalovaného opustil predmetný byt 26.11.2006 a žalovaný
od tohto dňa býva v byte sám.

Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX, postúpením prípadu prechodu nájmu zo dňa
26.10.2011, žiadosťou o prechod nájmu, úmrtným listom zo dňa 5.10.2011, čestným prehlásením
F. L., nar. X.X.XXXX, čestným prehlásením zo dňa 11.7.2011, výpisom z LV č. XXXX, písomným
vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.2.2012, potvrdením o trvalom bydlisku zo
dňa 24.1.2012, vyjadrením zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného, potvrdením zo dňa 29.9.2006,

sobášnym listom zo dňa 7.3.2013, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov SR, prehľadom platieb
zo dňa 15.10.2013, písomným vyjadrením F. L. zo dňa 19.2.2014 a 18.8.2014 a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie Severné mesto súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom bytu č. 12 vo vchode 2 na 3. poschodí bytového domu O. X,X,X,X súp. č. XXX na parc. č.
XXXX, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. územie Severné mesto.

Z postúpenia prípadu prechodu nájmu zo dňa 26.10.2011 súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice
listom zo dňa 26.10.2011 adresovaným Magistrátu mesta Košice doručeným Mestu Košice dňa
31.10.2011 oznámil Mestu Košice, že dňa 14.10.2011 im bola doručená žiadosť F. L., ktorý sa domáha
prechodu nájmu bytu. Bytový podnik mesta Košice nemá žiadny zápis o odovzdaní a prevzatí bytu,
nájomnú zmluvu, evidenčný list, z ktorého by jednoznačne vyplývala skutočnosť, že byt bol pridelený do
nájmu otcovi žiadateľa. Na účtovnej karte však uvedený byt vedú práve na meno jeho otca F. L., nar.
X.X.XXXX, byt preto mohol byť pridelený práve jemu (viď v prílohe predložený list zo dňa 18.10.1989),
originály týchto dokladov by tak mohol predložiť sám žiadateľ, prípadne jeho otec. Podľa programu o
bývajúcich v byte by mali bývať tri osoby, F. L., nar. X.X.XXXX, žiadateľ a jeho sestra P. L.. Na byte
neevidujú nedoplatky, nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu hradí žiadateľ poštovými
poukážkami, aj keď ich platí nepravidelne, hradí vždy po väčších sumách, napr. 4.10.2011, predtým
26.4.2011, podľa vedomostí údajne z dôvodu, že pracuje v zahraničí, v byte býva málo (podľa nášho
názoru sa nejedná o trvalé opustenie bytu). Ohľadne predmetnej žiadosti bol žiadateľ predvolaný na
Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. na deň 26.10.2011, kde s ním mal byť spísaný záznam o skutočnosti,
kedy mal podľa jeho vyjadrenia jeho otec opustiť spoločnú domácnosť, nakoľko táto skutočnosť z
predloženého čestného vyhlásenia jeho otca nevyplýva, v tejto veci bude predvolaný opätovne (z
čestného vyhlásenia vyplýva dátum jeho spísania). Uvedenú žiadosť o prechod nájmu bytu postupujú
ako vlastníkovi predmetného bytu, taktiež aj vzhľadom k ust. § 706 ods. 2 OZ.

Zo žiadosti o prechod nájmu súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 12.10.2011 doručeným Bytovému
podniku mesta Košice 14.10.2011 požiadal o prechod nájmu bytu, prílohy kópia úmrtného listu matky P.
L., kópia čestného prehlásenia F. L., kópia čestného prehlásenia P., rod. L.I..

Z úmrtného listu zo dňa 5.10.2011 súd zistil, že P. L., rod. T. zomrela dňa 26.3.1992.

Z čestného prehlásenia F. L., nar. X.X.XXXX súd zistil, že dňa 1.6.2010 podpísal F. L., nar. X.X.XXXX
čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil, že natrvalo opustil spoločnú domácnosť v byte č. 13 na O. XXX/X
v Košiciach a toto prehlásenie dáva na účel prechodu nájmu bytu na svojho syna F. L., nar. XX.X.XXXX.

Z čestného prehlásenia zo dňa 11.7.2011 súd zistil, že P. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX,
S., H. prehlásila, že natrvalo opustila spoločnú domácnosť v byte č. 13 na O. XXX/X v Košiciach a toto
prehlásenie dáva za účelom prechodu nájmu bytu na brata F. L..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie Severné mesto súd zistil, že vlastníkom bytu č. 3 na
1. poschodí vo vchode 3 obytného domu Ď. X v Košiciach, súp. č. XXX na parc. č. XXXX bol ku dňu
14.12.2011 P. T., rod. O., nar. XXXX v podiele 1/2, titul nadobudnutia D 1329/92, T. P., rod. O., Ď. X, dátum
narodenia XXXX v podiele 1/8, titul D 1329/92, H. T., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/8 titul osvedčenie o
dedičstve 39D 732/2008, U. T. v podiele 1/8, titul nadobudnutia D 1329/92, P. L., nar. XX.XX.XXXX, podiel
1/16, titul nadobudnutia D 1329/92 a žalovaný F. L., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/16, titul nadobudnutia
D 1329/92.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.2.2012 súd zistil, že na základe
rozhodnutia o pridelení bytu P. Č.. W.Č.-W. zo dňa 21.11.1972 sa otec F. L., nar. X.X.XXXX a mama P.
L., nar. XX.X.XXXX stali spoločnými nájomcami bytu č. 12, nachádzajúceho sa na ulici O. X v Košiciach.
V predmetnom byte žije od svojho narodenia spolu s rodičmi a sestrou. Od 26.3.1992 po úmrtí matky
sa výlučným nájomcom predmetného bytu stal otec F. L., nar. X.X.XXXX, ktorý tu býval spolu s ním
a jeho sestrou. Od roku 1996 v predmetnom byte býval už iba s otcom, nakoľko sa sestra vydala za
M. L., rakúskeho štátneho občana a odsťahovala sa do Rakúska, kde žije dodnes na adrese T. XX,
S., H.. Dňa 26.11.2006 v predmetnom byte býval sám, nakoľko otec F. L., nar. X.X.XXXX opustil trvale
spoločnú domácnosť a presťahoval sa a má trvalé bydlisko v obci Č. Č.. XX, kde žije so svojou manželkou
Ľ. L., rod. O.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mu nebolo preukázané, že žil s otcom v čase jeho

opustenia spoločnej domácnosti, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. To, že býva v predmetnom
byte žalobca musí vedieť cez svojho správcu, Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., ktorý ho zaznamená.
Táto skutočnosť musí vyplývať aj z jednotlivých odpočtov energií, ktoré vykonáva správca žalobcu za
jeho súčinnosti a pod jednotlivými výsledkami odpočtov je podpísaný on. Žalobca tiež každý rok zasiela
poštovú poukážku na zaplatenie komunálneho odpadu z čoho je zrejmé, že o tom, že v predmetnom
byte býva, vie. Navyše jeho trvalým pobytom je O. X, Košice. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nespĺňa
druhú zo zákonných podmienok prechodu nájmu bytu (nemať iný byt), s týmto tvrdením sa nestotožňuje
a má za to, že túto zákonnú podmienku prechodu nájmu bytu spĺňa. Je pravdou, že je vlastník podielu
bytu na ulici Ď.J. X v Košiciach vo veľkosti 1/16 k celku, ktorý nadobudol dedením po nebohom starom
otcovi. To, že je vlastníkom 1/16 bytu ho neoprávňuje v predmetnom byte bývať, nakoľko vzhľadom
na veľkosť podielu nemôže disponovať s predmetným bytom. Preto možno jednoznačne konštatovať,
že nemá vlastný byt a nemá reálnu možnosť bývať niekde inde. Preto je toho názoru, že spĺňa aj
druhú zo zákonných podmienok prechodu nájmu bytu (nemať iný byt). Je dieťa nájomcu, ktoré v čase
opustenia spoločnej domácnosti, to je 26.1.2006 žil s nájomcom v spoločnej domácnosti a nemá vlastný
byt, stal som sa v súlade s ust. § 706 ods. 1 a v spojení s ust. § 708 Obč. zák. nájomcom bytu č. 12
nachádzajúceho sa na ulici O. X v Košiciach. Vzhľadom na skutočnosť, že otec F. L., nar. X.X.XXXX
opustil spoločnú domácnosť dňa 26.11.2006, teda pred viac ako piatimi rokmi, platí nevyvrátiteľná právna
domnienka, že k prechodu nájmu došlo.

Z potvrdenia o trvalom bydlisku zo dňa 24.1.2012 súd zistil, že starosta obce Č. potvrdením zo dňa
24.1.2012 vydal potvrdenie, že obec Č. potvrdilo, že F. L., nar. X.X.XXXX má trvalý pobyt v obci Č. XX
od 26.11.2006 doteraz.

Z vyjadrenia zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytu na O. X v Košiciach, ktorý bol
rozhodnutím o pridelení bytu pridelený F. L. a P. L., rodičom žalovaného. P. L.É. zomrela v roku 1992,
kedy sa stal F. L. výlučným nájomcom predmetného bytu. V októbri 2011 žalovaný doručil správcovi
žalobcu žiadosť o prechod nájmu bytu, predložil čestné vyhlásenie otca F. L. o trvalom opustení bytu
zo dňa 1.6.2010 a o trvalom opustení bytu sestrou zo dňa 11.7.2011. Žalobca nemá vedomosť o tom,
keďže žalovaný F. L. ani sestra žalovaného si nesplnili oznamovaciu povinnosť a neoznámili, kedy, s
kým uzavrel manželstvo otec žalovaného, kedy opustil predmetný byt, takisto ako sestra žalovaného.
Žalobcovi resp. správcovi boli doručené iba čestné prehlásenia, z ktorých tieto skutočnosti nie sú zrejmé.
Žalobca má za to, že nebola splnená zákonná podmienka prechodu nájmu a to, že žalovaný má
zabezpečené bývanie v inom byte, keďže lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že žalovaný
v roku 1997 nadobudol spoluvlastnícky podiel k inému bytu.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že v byte na O. X býva od svojho narodenia, býval tam s otcom,
mamou, sestrou. V roku 1997 odišla sestra do zahraničia, následne sa vydala. V roku 2006 odišiel z
bytu otec ku priateľke, v roku 2010 sa oženil. Od roku 2008 je otec v Kanade. On bol nezamestnaný,
preto chcel odkúpiť byt, aby mal menšie náklady, predmetnú situáciu riešil asi od roku 2007 s Bytovým
podnikom, poradili mu, aby si dal žiadosť o prechod nájmu. Od odchodu otca z domu v roku 2006 býval
v byte sám. Platby za byt platil buď otec alebo on sám a to buď inkasom alebo jednorázovými platbami
v hotovosti. V roku 2006 študoval posledný ročník na Prešovskej univerzite, dochádzal do Prešova,
pričom býval v predmetnom byte. Potom bol 2 roky nezamestnaný, krátku dobu zamestnaný a opäť
nezamestnaný až do súčasnosti, je slobodný. Nevedel, prečo si otec a sestra nesplnili oznamovaciu
povinnosť po opustení domácnosti. Nevedel, prečo v čestnom prehlásení jeho otca o trvalom opustení
domácnosti je dátum 26.11.2006, pravdepodobne to bol dátum, kedy si prihlásil nový trvalý pobyt. Je
podielovým spoluvlastníkom bytu na Ď. X v Košiciach vo veľkosti 1/16, predmetný byt užívala stará
mama, ktorá zomrela 11.7.2012, v súčasnosti byt neužíva nikto, väčšinový podiel starej mamy 1/2 je
predmetom dedičského konania, ktoré do dnešného dňa nebolo ukončené. V byte, ktorý nadobudol v
dedičskom konaní podiel 1/16 bývala jeho babka aj s dedkom. Dedko zomrel v roku 1992, v tom istom
roku zomrela aj matka žalovaného, pričom babka mala podiel k tomuto bytu 1/2 a 1/8, syn babky U.
T. mal podiel 1/8, H. T., vnuk babky 1/8, P. L., sestra žalovaného 1/16 a žalovaný 1/16. Tento byt je
rodičovský byt, vždy tam bývala babka, asi 3 roky pred smrťou babky zomrel syn babky U. T., ktorý tam
býval posledných 5 rokov svojho života. Dohoda všetkých spoluvlastníkov, keďže išlo o byt babky bola
taká, že v byte bude bývať babka, bývala tam až do svojej smrti.

Z potvrdenia zo dňa 29.9.2006 súd zistil, že Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta dňa
29.9.2006 vydala potvrdenie, že F. L., nar. XX.X.XXXX bol v akademickom roku 2000 až 2001 až

2005/2006 od 5.9.2000 do 31.8.2006 študentom 1. až 5.ročníka denného štúdia Filozofickej fakulty
Prešovskej univerzity v Prešove.

Zo sobášneho listu zo dňa 7.3.2013 súd zistil, že F. L., nar. X.X.XXXX a Ľ. O., nar. XX.X.XXXX uzavreli
manželstvo pred Matričným úradom O. dňa 27.1.2007.

Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný má v Registri obyvateľov SR
registrovaný trvalý pobyt na O. X v Košiciach, súp. č. XXX od 17.7.1979 do súčasnosti.

Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR súd zistil, že F. L., nar. X.X.XXXX má v Registri
obyvateľov SR registrovaný pobyt Č. XX od 24.11.2006.

Z prehľadu platieb zo dňa 15.10.2013 súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice na základe žiadosti
Mesta Košice o doručenie prehľadu platieb nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu č. 12
na O. X v Košiciach zasiela prehľad platieb za obdobie 1/2006 až 10/2013. Bytový podnik mesta Košice
v byte č. 12 na O. X v Košiciach eviduje 4 osoby.

Z písomného vyjadrenia F. L. zo dňa 19.2.2014, otca žalovaného súd zistil, že s Ľ. O. uzavrel manželstvo
dňa 27.1.2007. Nakoľko syn študoval a nechcel jeho štúdium narušiť, rozhodol sa nejaký čas bývať
mimo Košíc a to u manželkiných rodičov v Č.. V byte na O. ulici 2 v Košiciach pred svadbou spolu s
manželkou bývali len krátkodobo so synom z prvého manželstva. Do Kanady sa rozhodol cestovať v
roku 2007 kvôli výhodnej pracovnej ponuke a najmä z dôvodu, že na Slovensku bolo málo pracovných
ponúk pre ľudí v jeho veku. Manželka so synom docestovali do Kanady v roku 2008. V Kanade býva
v nájomnom byte. Slovensko navštevuje nepravidelne. Po príchode navštevuje celú rodinu aj rodinu
manželky. Na Slovensko sa plánuje vrátiť v roku 2015, kedy už bude v dôchodkovom veku. Chce sa vrátiť
do bytu na O. X v Košiciach, nakoľko chce mať pokoj od manželkiných súrodencov. Pred odchodom žila
dcéra P. dlhodobo v Rakúsku, syn F. ostal bývať v byte na O. X v Košiciach. V čase štúdia žil syn F.
v byte na O. X v Košiciach. Má vedomosť o tom, kde bývajú jeho deti z prvého manželstva, s oboma
deťmi udržiava kontakt. Manželka Ľ. je spoluvlastníčkou rodinného domu v Č.Y.. Necíti sa, že by opustil
natrvalo spoločnú domácnosť na O. J. X v Košiciach, nakoľko prispieva synovi na chod domácnosti.
Finančné prostriedky synovi posielal z dôvodu, že tam žije a býva od narodenia a on sa po návrate
z Kanady plánuje vrátiť do bytu na O. ulici 2 v Košiciach aj s rodinou. Nemôže dopustiť, aby sa stal
neplatičom, myslí, že ich má Bytový podnik mesta Košice dosť. V byte na O. X v Košiciach sme pred
svadbou spolu s manželkou bývali len krátkodobo so synom z prvého manželstva.

Z vyjadrenia F. L., otca žalovaného zo dňa 18.8.2014 súd zistil, že napriek čestnému prehláseniu,
ktoré osobne dňa 1.6.2010 podpísal pred zamestnancom notárskeho úradu a ktoré urobil slobodne,
dobrovoľne a vážne, naďalej tvrdí, že sa zamýšľa vrátiť po nadobudnutí dôchodkového veku v roku 2015
spolu s manželkou a synom na Slovensko do bytu na O. ulici 2 v Košiciach. Predmetný byt opustil a
čestné prehlásenie urobil aj z dôvodu, že chcel nechať priestor svojmu synovi F., aby býval samostatne
a venoval sa štúdiu a aby ho s manželkou a novonarodeným dieťaťom nerušili pri riešení každodenných
rodinných záležitostí. Taktiež v tom čase ťažko ochorel otec jeho druhej manželky, ktorý býval v dome
v Č. XX a jeho manželka považovala za povinnosť pomôcť a postarať sa o svojho chorého rodiča.
Presťahovať sa do rodičovského domu v Č. sa rozhodli na základe viacerých faktorov a to na strane
jednej, aby neobmedzovali syna F. z prvého manželstva, na strane druhej bývanie na dedine považovali
za výhodne z pohľadu vývoja a výchovy ich spoločného syna Š. a v neposlednom rade sa tak rozhodli aj
kvôli pomoci pri opatrovaní už nebohého otca jeho druhej manželky. Momentálne je však situácia taká,
že majetkové pomery voči rodičovskému domu medzi manželkou a jej súrodencami nie sú dostatočne
vysporiadané a rodinné pomery na strane manželky sú kvôli majetkovým sporom narušené. Preto jediná
možnosť po návrate na Slovensko s druhou manželkou a synom je vrátiť sa do bytu na O. J. X v
Košiciach, kde dlhodobo žil a užíval tento byt a riadne platil všetky svoje záväzky spojené s užívaním
tohto bytu. So svojou manželkou dočasne žijú na adrese XXXX D. X. W.. K., Y.. XXX, B. E. S. P. Q. O..
Po uzavretí druhého manželstva až do odchodu do Kanady sa s manželkou a ich spoločným synom
žili v rodičovskom dome manželky v Č. XX. Jeho druhá manželka do času odchodu do Kanady žila a
bývala v rodičovskom dome v Č.. Dôvodom na prehlásenie trvalého pobytu bola skutočnosť, že v tom
čase sa narodil ich spoločný syn Š., ktorý mal trvalý pobyt v Č., rovnako ako jeho manželka a keďže sa
spoločne rozhodli bývať v rodičovskom dome z hore uvedených dôvodov, považoval to za prirodzenú

vec aj vzhľadom na daňové a poplatkové povinnosti. Po prehlásení trvalého pobytu sa odsťahoval do
obce Č. do vyššie uvedeného domu a z bytu si zobral len svoje osobné veci.

Podľa ust. § 154 ods. 1,2 OZ účinného do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym
národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo
inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia
uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením
členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

Podľa ust. § 155 ods. 1,2 OZ účinnom do 31.12.1991 právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní
a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu
sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu
uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva
užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený
spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

Podľa ust. § 871 ods. 1 OZ v platnom znení právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ v platnom znení nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Ak sa za
trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu
manželmi.

Podľa ust. § 707 ods. 1 OZ v platnom znení ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami
bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa ust. § 123 OZ v platnom znení vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ v platnom znení vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 706 ods. 1,2 OZ v platnom znení ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt. Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu
podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však
v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu
nedošlo.

Podľa ust. § 708 od. 1 OZ v platnom znení ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v
prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a to zo zhodného vyjadrenia žalobcu
a žalovaného, (keďže pôvodné listinné dôkazy o pridelení bytu neboli účastníkmi predložené), že
byt č. 12 nachádzajúci sa na O. X v Košiciach, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. územie Severné
mesto bol rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 21.11.1972 pridelený manželom F. L., nar. X.X.XXXX
a P. L., nar. XX.X.XXXX, čím menovaným vzniklo osobné právo spoločného užívania predmetného
bytu. Nadobudnutím účinnosti Obč. zák. ku dňu 1.1.1992 s poukazom na intertemporálne ustanovenie
§ 871 ods. 1 OZ sa zmenilo právo spoločného osobného užívania predmetného bytu na spoločný

nájom. Spoločný nájom predmetného bytu zanikol dňa 26.3.1992 smrťou spoločnej nájomníčky P. L.I. a
výlučným nájomcom predmetného bytu sa stal F. L., nar. X.X.XXXX. Ku dňu zániku spoločného nájmu v
predmetnom byte býval okrem nájomcu aj syn F. L. a to od svojho narodenia XX.X.XXXX do súčasnosti,
čo vyplýva z výpisu lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako aj dcéra nájomcu P. L.I..
Z výpovede žalobcu mal súd za preukázané, že P. L., dcéra výlučného nájomcu odišla do zahraničia v
roku 1997, následne sa vydala. Z písomného vyjadrenia F. L., výlučného nájomcu vyplýva, že v byte na
O. ulici v Košiciach býval pred svadbou s druhou manželkou, t.j. pred 27.1.2007 len krátko so synom
z prvého manželstva. Pôvodný nájomca F. L. má od 24.11.2006 trvalý pobyt Č., kde odišiel bývať po
svadbe s Ľ. O. a následne v roku 2007 odišiel pracovať do Kanady, kde pracuje dodnes. Manželka Ľ.
za ním odcestovala do Kanady v roku 2008, kde býva v nájomnom byte. Na Slovensko sa plánuje vrátiť
v roku 2015 a chce sa vrátiť do bytu na O. J. X. Vo vyjadrení zo dňa 19.2.2014 uviedol, že sa necíti,
že natrvalo opustil spoločnú domácnosť na O. X v Košiciach, že posiela synovi finančné prostriedky na
úhradu nákladov za predmetný byt. Dôvodom na prehlásenie trvalého pobytu bola skutočnosť, že sa im
narodil syn, ktorý mal trvalý pobyt v Č.. Po prehlásení trvalého pobytu sa odsťahoval do Č.Í., zobral si
len osobné veci. Dňa 1.6.2010 podpísal F. L., nar. X.X.XXXX čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil,
že natrvalo opustil spoločnú domácnosť v byte na O. X v Košiciach a toto prehlásenie dáva na účel
prechodu nájmu na svojho syna F. L.. Dňa 11.7.2011 P. L., rod. L. podpísala čestné prehlásenie, že
natrvalo opustila spoločnú domácnosť v byte na O. X a vyhlásenie vydáva za účelom prechodu nájmu
na F. L.. Pôvodný nájomca F. L. uviedol, že predmetné čestné vyhlásenie urobil slobodne, dobrovoľne
a vážne, naďalej tvrdí, že sa zamýšľa po nadobudnutí dôchodkového veku spolu s manželkou a synom
vrátiť na Slovensko do bytu na O. X v Košiciach a že byt opustil a urobil čestné prehlásenie z dôvodu, že
chcel synovi F. nechať priestor, aby sa venoval štúdium, aby ho s manželkou a novonarodeným dieťaťom
nerušili a taktiež z dôvodu ťažkého ochorenia otca druhej manželky, ktorý býval v dome v Č., kde sa
presťahoval. V súčasnosti majetkové pomery k rodičovskému domu medzi manželkou a súrodencami
nie sú dostatočne vyporiadané a sú narušené a jedinou možnosťou po návrate na Slovensko je vrátiť
sa do bytu na O. X v Košiciach. Žalovaný dňa 14.10.2011 doručil Bytovému podniku mesta Košice
žiadosť o prechod nájmu predmetného bytu ako prílohu predložil úmrtný list matky P. L. a kópiu čestného
prehlásenia F. L. a P. L., rod. L., pričom Bytový podnik mesta Košice doručil žiadosť o prechod nájmu
bytu Mestu Košice dňa 31.10.2011.

Predmetom konania je určenie, že k prechodu nájmu bytu č. 12 nachádzajúceho sa na O. X v Košiciach
nedošlo a uloženie povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt.

Súd posúdil nárok žalobcu v súlade s cit. zák. ust. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu, ktorý sa domáhal vypratania bytu a určenia, že nedošlo
k prechodu nájmu je právne významné osvedčenie aktívnej legitimácie, teda, že žalobca je vlastníkom
predmetného bytu prípadne osobou, ktorá je oprávnená s predmetným bytom nakladať a preukázanie,
že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, keďže žalobca tvrdí, že neboli splnené podmienky prechodu
nájmu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu.
Žalovaný užíva predmetný byt od svojho narodenia od 17.7.1979 do súčasnosti. Pôvodnými spoločnými
užívateľmi predmetného bytu boli jeho rodičia F. L., nar. XXXX a matka P. L.. Od 1.1.1992 boli jeho
rodičia spoločnými nájomcami predmetného bytu, ku dňu smrti matky žalovaného P. L. dňa 26.3.1992
sa výlučným nájomcom predmetného bytu stal otec žalovaného, F. L.. Do roku 1997 v byte bývala s
nájomcom bytu F. L., žalovaným aj sestra P. L., ktorá v roku 1997 odišla do Rakúska, kde sa následne
vydala a do predmetného bytu sa už nevrátila. V čestnom prehlásení zo dňa 11.7.2011 čestne vyhlásila,
že natrvalo opustila spoločnú domácnosť v byte na O. X, pričom v čestnom prehlásení uviedla, že
toto prehlásenie dáva za účelom prechodu nájmu bytu na F. L.. Aj keď v čestnom prehlásení zo dňa
11.7.2011 neuviedla dátum opustenia spoločnej domácnosti, z vykonaného dokazovania a to z výsluchu
žalobcu a z vyjadrenia pôvodného nájomcu F. L. mal súd za preukázané, že P. L.Á. opustila spoločnú
domácnosť v roku 1997. Spornou zostala v konaní skutočnosť, či pôvodný nájomca F. L. trvale opustil
spoločnú domácnosť a to vzhľadom na rozpor čestného prehlásenia zo dňa 1.6.2010, v ktorom uviedol,
že natrvalo opustil spoločnú domácnosť v byte na O. X a toto čestné prehlásenie dal za účelom prechodu
nájmu na syna F. L. a písomným vyjadrením F. L. zo dňa 19.2.2014, v ktorom uviedol, že sa necíti,
že by natrvalo opustil spoločnú domácnosť na O. X, keďže prispieva synovi na chod domácnosti s
poukazom na písomné vyjadrenie zo dňa 18.8.2014, kde uviedol, že čestné prehlásenie o opustení

spoločnej domácnosti podpísal slobodne, dobrovoľne a vážne, že byt opustil z dôvodu, že sa po uzavretí
manželstva s druhou manželkou odsťahoval do Č. do jej domu, kde vychovávali spolu spoločného syna
a starali sa o chorého otca manželky a že po návrate z Kanady v roku 2015, kde žije a pracuje od roku
2007, sa mieni vrátiť do predmetného bytu.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že nájom predmetného bytu F. L. zanikol trvalým
opustením spoločnej domácnosti v predmetnom byte. Dátum opustenia spoločnej domácnosti súd ustálil
na deň 24.11.2006 a to s poukazom na samotné čestné prehlásenie F. L. zo dňa 1.6.2010, v ktorom
uviedol, že natrvalo opustil spoločnú domácnosť, s poukazom na výpoveď žalovaného, z ktorej vyplýva,
že otec pred svadbou t.j. pred 27.1.2007 opustil spoločnú domácnosť a s poukazom na vyjadrenia
samotného pôvodného nájomcu F. L., že pred svadbou býval v predmetnom byte krátku dobu so svojou
druhou manželkou a po svadbe s ňou býval v jej rodičovskom dome v Č., kde si prihlásil trvalý pobyt dňa
24.11.2006 a v roku 2007 odišiel z Č. do Kanady. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že F. L.I. - pôvodný
nájomca byt opustil pred svadbou dňa 27.1.2007 a pred odchodom do Kanady v roku 2007 a to v čase
zmeny trvalého pobytu dňa 24.11.2006. Pokiaľ ide o vôľu F. L. opustiť spoločnú domácnosť, z čestného
prehlásenia zo dňa 1.6.2010 jednoznačne vyplýva jeho vôľa natrvalo opustiť spoločnú domácnosť s tým,
že prehlásenie vydal za účelom prechodu nájmu na F. L.. V písomnom vyjadrení uvádza, že čestné
prehlásenie podpísal 1.6.2010 slobodne a vážne, t.j. ku dňu 1.6.2010 jasne deklaroval svoju vôľu opustiť
trvale spoločnú domácnosť, v dôsledku čoho mu zanikol nájom predmetného bytu. Zmena postoja
pôvodného nájomcu F. L., ku ktorej došlo po 1.6.2010 t.j. po vydaní čestného prehlásenia vyjadrená v
písomnom vyjadrení zo dňa 19.2.2014 a 18.8.2014 spôsobená zmenou okolností po trvalom opustení
spoločnej domácnosti ku dňu 24.11.2006 ako aj po dni 1.6.2010 nemôže mať vplyv na obnovenie
nájomného vzťahu, ktorý zanikol opustením bytu.

Pôvodný nájomca F. L. opustil predmetný byt pred uzavretím manželstva s druhou manželkou, preto
nevzniklo právo spoločného nájmu bytu pôvodnému nájomcovi s novou manželkou.

Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že pôvodný nájomca natrvalo opustil spoločnú domácnosť ku dňu
24.11.2006 skúmal, či došlo podľa ust. § 706 ods. 1,2 s poukazom na § 708 ods. 1 OZ k prechodu nájmu
predmetného bytu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ku dňu opustenia spoločnej domácnosti k 24.11.2006 pôvodným
nájomcom, žil s pôvodným nájomcom v spoločnej domácnosti žalovaný. Táto skutočnosť v konaní
nebola sporná, napriek námietkam žalobcu, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalovaný býval
v predmetnom byte od svojho narodenia od roku 1979 až do súčasnosti, žalovaný síce študoval na
Prešovskej univerzite od 5.9.2000 do 31.8.2006, aj počas tohto štúdia však v predmetnom byte býval, t.j.
súd mal za preukázanú prvú podmienku ustanovenú v § 706 ods. 1 OZ a to, že žalovaný žil v spoločnej
domácnosti ku dňu trvalému opusteniu spoločnej domácnosti pôvodným nájomcom - jeho otcom. Pokiaľ
ide o druhú podmienku ust. § 706 ods. 1 OZ a to, že nemal vlastný byt, aj keď žalobca tvrdil, že žalovaný
je vlastníkom bytu č. 3 vo vchode 3 na 1. poschodí bytového domu Ď. X v Košiciach, z výpisu z LV
č. XXXX predmetného bytu súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu
v podiele 1/16, pričom svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe dedičského rozhodnutia D
1329/92, zápis bol vykonaný v roku 1997. Je nepochybné, že miera podielu žalovaného na predmetnej
nehnuteľnosti 1/16 neumožňovala žalovanému disponovať s predmetným bytom, keďže predmetný byt
bol pôvodne vlastníctvom jeho starých rodičov, väčšinovou vlastníčkou ku dňu 24.11.2006 v podiele 1/2
bola jeho stará matka a žalovaný nadobudol podiel vo výške 1/16 po starom otcovi ako dedič po jeho
zomrelej matke.

Mať vlastný byt je potrebné chápať ako možnosť faktickej a právnej dispozície s predmetným bytom, čo
v danom prípade jednoznačne nebolo preukázané. V predmetnom byte bývala väčšinová vlastníčka -
stará matka a to na základe súhlasu ostatných spoluvlastníkov.

Preto mal súd za to, že menšinový podiel 1/16 k nehnuteľnosti - bytu nie je možné považovať za splnenie
podmienky, že žalovaný má vlastný byt.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný splnil všetky zákonné podmienky
prechodu nájmu bytu a že ku dňu 24.11.2006 prešlo právo nájmu k predmetnému bytu bytu na O. X z
pôvodného nájomcu na žalovaného.

Súd ustálil dátum prechodu nájmu bytu na deň 24.11.2006. Žalobca podal návrh na určenie, že nedošlo
k prechodu nájmu bytu na žalovaného, po uplynutí 5 rokov od trvalého opustenia bytu pôvodným
nájomcom až žalobou zo dňa 30.12.2011. Návrh na určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu bol teda
podaný po uplynutí 3 ročnej objektívnej lehoty ustanovenej v § 706 ods. 2 OZ, aj keď je nepochybné,
že o tom, že malo dôjsť k prechodu nájmu sa žalobca dozvedel až dňa 31.10.2011.

Preto v súlade s cit. zák. ust. došlo bez ďalšieho k vzniku zákonnej fikcie prechodu nájmu predmetného
bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na určenie, že nedošlo k prechodu nájmu ako
nedôvodný zamietol.

Keďže mal súd za preukázané, že žalovaný je nájomcom predmetného bytu, byt užíva na základe platnej
nájomnej zmluvy, t.j. nebolo preukázané, že by užíval byt bez právneho dôvodu, návrh na vypratanie
predmetného bytu ako nedôvodný v súlade s cit. zák. ust. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu, ktorý nemal v konaní
úspech, nahradiť úspešnému žalovanému trovy potrebné na účelné bránenie práva. Trovy žalovaného
pozostávali z trov právneho zastúpenia žalovaného podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, výška odmeny za 1 úkon právnej služby súd
stanovil podľa § 11 ods. 1 cit. vyhl. 1/ prevzatie, príprava zastúpenia dňa 24.1.2012 - 58,69 EUR (podľa
§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), 2/ vyjadrenie k návrhu zo dňa 15.2.2012 - 58,69 EUR (podľa § 14 ods. 1
písm. c/ cit. vyhl.), 3/ účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013 - 60,07 EUR (podľa ust. § 13a ods. 1 písm.
d/ cit. vyhl.), 4/ účasť na pojednávaní dňa 18.6.2014 - 61,87 EUR (podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d/ cit.
vyhl.), 5/ účasť na pojednávaní dňa 21.1.2015 - 64,53 EUR (podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.)
plus režijný paušál za 2 úkony právnej služby za rok 2012 - 2x 7,63 EUR, za 1 úkon za rok 2013 - 1x
7,81 EUR, za 1 úkon za rok 2014 - 1x 8,04 EUR a za 1 úkon za rok 2015 - 1x 8,39 EUR podľa § 16
ods. 3 cit. vyhl., spolu trovy 343,35 EUR.

Vzhľadom k tomu, že účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, zastupoval advokát podľa
ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania na účet advokáta.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V súlade s cit. zák. ust. vznikol štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov, ktoré platil štát vo výške 45,16
EUR za odmenu prekladateľke za prekladateľský úkon - dožiadanie do Kanady priznanú uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 22.11.2013 40C 474/2011-99.

Preto súd zaviazal žalobcu, ktorý v konaní nemal úspech, nahradiť trovy štátu vo výške 45,16 EUR v
súlade s cit. zák. ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )