Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204371
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514204371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: V. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX N. Y., B. XXX/X, právne zastúpeného PhDr. Dušanom Kasenčákom, nar. 15. 06. 1960,
bytomStaráĽubovňa,Mierová38protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCvikovás.r.o.,sosídlom
Kubániho 16, Bratislava, v konaní, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29. 09. 2015, č. k. 5C/223/2014-43
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 06. 2013 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

2. Vo svojom rozhodnutí súd uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere
dňa 17. 06. 2013, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový limit vo výške 1 500 Eur
s počtom splátok 48 splatnými 14.dňa v mesiaci s mesačnou splátkou, vrátane úrokov 77,05 Eur,
celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3 698,40 Eur, predpokladaná RPMN za úver
70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 48,52 Eur, poskytnutá čiastka
revolvingu 628,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1 849,20
Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu

80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. Ako vyplýva z obsahu zmluvy žalobcovi
bol schválený úver vo výške 1 500 Eur, ale skutočne mu bola poskytnutá len čiastka 1 132,51 Eur,
keďže žalovaný z poskytnutého úveru stiahol poplatok za služby 367,49 Eur (1 500 Eur - 367,49
Eur), okrem toho so súhlasom žalobcu si žalovaný z poskytnutého úveru započítaval na pohľadávku
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX sumu 259,10 Eur, čím v skutočnosti žalobcovi bola vyplatená
len suma 873,41 Eur. Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky Slovenska súd
zistil, že priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou

Slovenska v júni 2013 bola úroková miera spotrebiteľských úverov s fixáciou od 1 do 5 rokov 15,77 %
a ročná percentuálna miera nákladov bola 16,41 %.3. Právne vec súd posúdil podľa § § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6
Občianskeho zákonníka, § § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy (k 17. 06. 2013), § 80 písm. c), § 156 ods. 3 O. s. p.. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, pričom uvedený typ zmluvy je
upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi absolútne obchody. Na druhej strane je nepochybné,
že žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľ kým žalovaný

vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. V takomto prípade, okrem úpravy
zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý je úpravou lex specialis k úprave Obchodného
zákonníkaatakátozmluvamusímaťnáležitostiupravenétýmtozákonom.Zároveňjepotrebnéaplikovať
aj ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

4. Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania
boli údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, výške a
počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN ku dňu
podpísania zmluvy, ako aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. V zmluve o revolvingovom úvere chýba adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, chýba údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
výška, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený len údaj o výške
mesačnej splátky, vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie, koľko činí mesačná istina, úrok a iné
poplatky (§ 9 ods. 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).

5. Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z. z. sankcionuje v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba
sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský
úverposkytnutýnazákladezmluvyorevolvingovomúverezodňa17.06.2013sapovažujezabezúročný
a bez poplatkov.

6. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné
dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i

so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. Zmluvné dojednanie
medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podlieha súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov.
V revolvingovej zmluve stanovená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % a ročná úroková
sadzba revolvingu vo výške 80,98 % je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na súdom zistené
priemerné úrokové miery v čase uzatvorenia zmluvy (15,77 % ročne pri spotrebiteľských úveroch s

fixáciouod1do5rokov).Žalovanýmposkytnutáročnáúrokovásadzbaúveru70,01%arevolvingu80,98
% je jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju
hodnotiť ako neprijateľnú podmienku odporujúcu dobrým mravom. Takéto prevýšenie v danom prípade,
až viac ako 4, resp. 5-nássobne je netolerovateľné, zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.

7. Podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/138/2012
zo dňa 07. 05. 2013 cena plnenia (vrátane úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly, jej primeranosti a
ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s odkazom na rozsudok
Súdneho dvora C-484/08 - Caja de Ahorros & Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios
de Servicios Bancarios.

8. Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba úveru 70,01 % ročne a revolvingu 80,98 % ročne
podľa názoru súdu neobstojí pri posudzovaní súladu jej výšky so zákonným znením ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2010, ale ani s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za

poskytnutie úveru a ktoré boli zrušené k 11. 06. 2010.

9. Súd považuje dojednaný poplatok 367,49 Eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmluve o
revolvingovom úvere ani v zmluvných dojednaniach nie je špecifikované, z čoho, resp. za čo predmetnázmluvná odmena má byť veriteľovi zaplatená. Podľa názoru súdu pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

10. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 17. 06. 2013 neobsahuje
povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.), ako aj obsahuje
vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, teda neplatné podmienky zmluvy v zmysle ust.§ 53

ods. 5 a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 06. 2013 je bezúročný a bez poplatkov.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca, ktorý mal vo veci plný
úspech, žiadne trovy konania si neuplatňoval, zo spisu mu nevyplývajú. Preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem
iného uviedol, že závery súdu sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach, nakoľko zmluva
obsahuje všetky náležitosti, ktorých nedostatok je súdom vytknutý. Pre záver súdu, že úver je bezúročný
a bez poplatkov nie sú splnené zákonné predpoklady definované v ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

13. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 17. 06. 2013 neobsahuje povinné náležitosti v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.), ako aj obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, teda neplatné podmienky v zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 5 a § 39 a § 41
Občianskeho zákonníka. Na potvrdenie správnosti uvedeného záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od
právneho záveru vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci samotného

žalovaného, sp. zn. 20Co/99/2014, poznamenáva:

17. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza
Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

18. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný

ibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudokOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).19. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28,
ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

20. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

21. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,

už citovaný, bod 34).“

22. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je

neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného

plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

23. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

24. Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba úveru 70,01 % ročne a revolvingu 80,98 % ročne aj
podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí pri posudzovaní súlade jej výšky so zákonným znením ust. §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2010, ale ani s poukazom na znenie ust. § 1 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata
za poskytnutie úveru a ktoré bolo zrušené k 11. 06. 2010.

25.Ďalejodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žepriposkytnutejsumerevolvingovéhoúveru1500Eur

je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3 698,40 Eur, čo je cca 247 % a pri poskytnutom
revolvingu 759,77 Eur je celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1 847,20 Eur, čo je cca
232 %, pričom takto dojednané odmeny (úroky) sú vyššie ako samotná istina. Takúto zmluvnú odmenu
správne súd prvej inštancie považuje za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednaná
odmena je vyššia ako samotná istina.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.s.p. v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v

rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných
podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je
potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkachvôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že
zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

27. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba
preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.

28. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“

29. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:

„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane

druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

30. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície

hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

31. K výške úrokov za poskytnutý úver odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s prvostupňovým súdom,

že úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom (porov. NS ČR vo veci
21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011).

32. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon

absolútne neplatný.

33. Správne súd prvej inštancie poukázal na konštantnú judikatúru a uviedol, že hoci maximálna
výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri
úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných

strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

34. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá činí 70,01 %

ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

35. Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky zo
spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v júni 2013,
úroková miera spotrebiteľských úverov s fixáciou od 1 do 5 rokov predstavovala 15,77 % p. a.. Z toho

je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol 4, 5-násobne vyšší ako úrok, za ktorý
za obchodný podmienok banky úver poskytovali. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom 4,5krát prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných
úveroch poskytnutých bankami. Žalovaným požadovaný úrok z úveru ročne 70,01 % spôsobil značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci

skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 15,77 % ročne.

36. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť
(§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvnásloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom
akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút
dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

37. Zmluvné podmienky v predmetnej veci prvostupňový súd správne, pokiaľ ide o úrok z úveru,
vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby
zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky

vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v
Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil
úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný
a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd
znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26%
na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

38. S prihliadnutím na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správne
postupoval súd prvej inštancie, ak žalobe vyhovel a určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov.

39. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací

súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).