Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205853
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114205853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr.AnnyIlčinovejaJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.vprávnejvecižalobcov:1.T.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom O., A. XX, 2. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. XX, 3. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A.
XX, 4. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. XX, 5. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. XX, 6. A. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. XX, všetci zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove,
Masarykova 2, proti žalovaným: 1. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. XX, t.č. vo výkone trestu v UVV
O., zastúpený: JUDr. Ladislavom Pribulom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 77 a 2. C. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XX, zastúpená: JUDr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove,

Hlavná 27, za účasti vedľajšieho účastníka: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, zastúpená JUDr. Félixom Neupaerom, advokátom,
Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy a prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 18. 02. 2015, č. k. 11C/80/2014-104 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade 10 000 Eur, žalobcom v 2. - 6. rade každému

z nich po 3 000 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Dňa 21. 11. 2012 žalovaný v 1.rade riadil osobné motorové vozidlo
od tunela K. smerom na O., mal v krvi 2,38 o/oo alkoholu, išiel vyššou než dovolenou rýchlosťou,
nezvládol riadenie a v bočnom šmyku narazil do svahu. Vo vozidle mal štyroch spolujazdcov, ktorí utrpeli

viacerézranenia,vrátaneB.Y.,ktorýneskôrsvojimzraneniampodľahol.Zauvedenýskutokbolžalovaný
uznaný vinným z prečinu usmrtenia ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za
čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov. Pred nehodou žalovaný
spolu s poškodenými pracoval brigádnicky na stavbe v L., niekedy v poludňajších hodinách v reštaurácií
požil alkoholické nápoje. Žalovaný jednoznačne uznal svoju zodpovednosť za nehodu a smrť B. Y., na
pojednávaní sa žalobcom, teda príbuzným nebohého ospravedlnil. Poukázal, že sa ťažko vyrovnáva s
tým, čo urobil, a preto musel byť liečený na psychiatrii. Pracoval ako murár je bezmajetný, manželka

je zamestnaná ako obsluha v občerstvení a obaja majú jedného syna, ktorý navštevuje strednú školu.
Žalovaná v 2.rade je zapísaná ako vlastníčka motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte a uhrádza
poistné. Auto neužíva, hoci má vodičské oprávnenie, požičiava ho synovi, ktorý ho potrebuje pre prácu.
Žalobcovia veľmi emotívne vypovedali o svojom vzťahu k nebohému B. Y. o svojich pocitoch po jehosmrti. Žalobkyňa v 1.rade denne (okrem zimného obdobia) chodí k hrobu syna, každý deň na neho
myslí, stále všetko prežíva a nemôže sa zmieriť s jeho stratou. Vypovedala o tom, že nebohý syn jej
doma pomáhal, ale zároveň uznala, že s ním boli aj problémy, kvôli dochádzke nedokončil strednú školu,

štyri roky bol nezamestnaný a pracoval len brigádnicky. Vtedy jej prispieval aj na domácnosť, inak ho
živila ona. Mal však v pláne ukončiť školu, oženiť sa, žalobkyňa v 1.rade priznala aj to, že kvôli alkoholu
mu musela dohovárať. Žalobca v 2.rade je invalidný dôchodca, ktorý potvrdil, že sám má problémy s
alkoholom. Aj on vypovedal o dobrom vzťahu k nebohému synovi, o jeho pomoci pri domácich prácach
a o tom ako mu chýba. Niekedy dokonca pomýšľa na samovraždu. Zároveň potvrdil, že cez víkendy,

keď syn bol v spoločnosti, prichádzal domov nad ránom pod vplyvom alkoholu a v jednom prípade mu
zavolal mestský policajt, aby si pre syna prišiel. Vtedy musel naňho kričať a vyhrážal sa mu, že keď
bude takto pokračovať, musí sa odsťahovať. Žalobkyňa v 3.rade zdôraznila, že nebohý brat jej synovi
nahrádzal otca, staral sa o neho a vďaka nemu mohla nastúpiť do zamestnania. Všetci ďalší žalobcovia
vypovedali o tom ako sa im zmenil život po smrti brata, s ktorým mali pekný vzťah, žalobca v 5.rade
podľa vlastného vyjadrenia sa duševne zmenil, je prchkejší ako predtým, žalobkyňa v 6.rade po tragédií

dokázala nastúpiť do školy až v januári. Svedkyňa M. L. - matka žalobkyne v 1.rade - vypovedala najmä o
tom, ako jej vnuk B. mal rád svoju matku, po jeho smrti každý deň doma žalobcovia plačú a denne chodia
nacintorín.PodobnevypovedalaajsvedkyňaB.K.-sestražalobkynev1.rade,ktoráhovorilaovzájomne
veľmi dobrých vzťahoch v rodine jej sestry. Potvrdila, že synovcovi požičala peniaze asi 3 mesiace pred
jeho smrťou, pretože si chcel dokončiť štúdium. Svedkyňa L. T. bola priateľkou nebohého, asi polroka

pred jeho smrťou si však našla inú známosť, uviedla, že nebohý B. niekedy s alkoholom prehnal, čo
mu rodičia aj vytýkali. Svedkyňa J. Z., manželka žalovaného v 1.rade, vypovedala o tom, že osobne sa
išla žalobcom ospravedlniť, doma bol len brat nebohého. Neskôr sa dozvedela o verbálnych vyhrážkach
voči jej rodine, a preto na to upozornila aj vyšetrovateľa. Uviedla, že jej rodina uvedenou tragédiou trpí a
manžel sa liečil ambulantne na psychiatrii. Svedkyňa poukázala na to, že postupne sama spláca škodu,

ktorú v rámci regresu si uplatnila zdravotná poisťovňa a komunálna poisťovňa v sume 10 000 Eur. Túto
uhrádza po 150 Eur mesačne, hoci zarába len 390 Eur netto. Svedkyňa zároveň dodala, že viackrát
videla nebohého so svojim otcom pod vplyvom alkoholu ako si nadávali. Svedkyňa P. K., švagriná
žalovaného v 1.rade, poznala nebohého B. Y., pretože bol spolužiakom jej dcéry a bývali v jednej lokalite.
Viackrát ho videla pod vplyvom alkoholu, v spoločnosti ktorá sa nesprávala slušne. Niekoľkokrát ho

videla aj so svojim otcom ako sa hádali, nadávali si a raz sa dokonca aj bili. Po smrti menovaného
osobne počula jeho otca, ktorý opitý sa vyhrážal, že jej švagra zabije. Svedok P. C., synovec žalovaného
v 1.rade, uviedol, že nebohého B. Y. pozná dobre. Potvrdil jeho problémy s alkoholom, podobne aj u
jeho otca. Osobne niekoľkokrát nebohého odviedol domov, pretože pre opilosť nevládal chodiť. Svedok
počul aj o tom, že nebohý bral omamné látky. Svedok M. V. v čase nehody sedel vo vozidle vzadu vedľa

B. Y. a potvrdil, že hoci vo vozidle boli bezpečnostné pásy nepoužili ich. Uviedol, že žalovaný jazdil veľmi
nebezpečne, prebiehal vozidlá cez plnú čiaru, išiel rýchlosťou až 200 km/hod. a svedok ho niekoľkokrát,
ale bezúspešne vyzval na zastavenie a hrozil, že zavolá políciu. Svedok uviedol aj to, že na žalovanom
bolo pred jazdou badať, že je pod vplyvom alkoholu. Sám svedok, hoci mal zadržaný vodičský preukaz
sa ponúkol, že bude on riadiť vozidlo, čo však žalovaný odmietol.

S poukazom na ust. § § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2, § 441 Občianskeho zákonníka súd
vychádzal zo skutočností, že žalovaný v 1.rade zavinil pri dopravnej nehode smrť syna žalobcov v 1.a
2.rade a brata žalobcov v 3. - 6.rade. Tým neoprávnene zasiahol do ich súkromia, chráneného ust. § 11
Občianskeho zákonníka. Základ nároku voči žalovanému v 1.rade, ktorého zodpovednosť za smrť B. Y.

bola ustálená právoplatným rozsudkom v trestnom konaní, bol nepochybne daný. Vo vzťahu k žalovanej
v 2.rade možno túto zodpovednosť vyvodiť z ust. § 427 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 853
Občianskeho zákonníka. Je pritom nepochybné, že žalovaná v2.rade ako vlastníčka a prevádzkovateľka
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda, tejto zodpovednosti sa nevyvinila, ani s poukazom
na ust. § 428, prípadne § 430 Občianskeho zákonníka, keďže motorové vozidlo sama požičala

žalovanému v 1.rade. Súd mal teda za to, že v danom prípade je daná za vznik nemajetkovej ujmy
zodpovednosť oboch žalovaných. V konkrétnom prípade určitá satisfakcia bola daná aj právoplatnosťou
trestného rozsudku, ktorým bol žalovaný v 1.rade uznaný vinným, dôležitá je aj skutočnosť, že nejednalo
sa o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin, ktorého spáchania žalovaný v 1.rade ľutuje a ťažko sa
vyrovnáva s jeho dôsledkom. Súd mal za preukázané, že žalobcovia tvoria súdržnú rodinu, nepochybne

mali silný citový vzťah k nebohému B. Y.. Zároveň však súd mal za preukázané, že s nebohým boli
problémy súvisiace so spôsobom jeho života. Tvrdenie žalobcov o záujme nebohého ukončiť štúdium,
nevyznieva hodnoverne v porovnaní s jeho činmi, pokiaľ si na tento účel požičal od svojej tety niekedy v
septembri 2012 sumu 800 Eur, ale nástup do školy nezrealizoval. Zohľadnené boli aj okolnosti nehody- arogantná jazda žalovaného napriek výzve na zastavenie vozidla svedkom V., ale aj nepripútanie sa
poškodeného bezpečnostným pásom a skutočnosť, že poškodený B. Y. si do vozidla sadol napriek
tomu, že na vodičovi bolo vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. Určitým vodítom pre stanovenie výšky

finančného odškodnenia môže byť limit odškodňovania obetí úmyselných trestných činov podľa § 6
zákona č. 215/2005 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. V súčasnosti
tento limit predstavuje 17 600 Eur (352 Eur x 50 ). Pokiaľ pri smrti zavinenej úmyselným trestným činom
možno priznať náhradu maximálne 17 600 Eur, potom v prípade nedbanlivostného zavinenia by táto
náhrada mala byť nižšia. Ďalším podporným argumentom pri ustálení výšky priznanej náhrady môže

byť aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kontrová c/a Slovenská republika,
ktorým bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma 25 000 Eur za to, že nekonaním štátnych orgánov
bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením jej oboch mal. detí, pričom v danom prípade
došlo k absolútnemu rozvráteniu rodinného života poškodenej, keďže boli usmrtené obe jej dcéry a
sťažovateľka žiadne iné deti nemá. Podľa názoru súdu najväčšiu citovú ujmu v dôsledku smrti nebohého
utrpela jeho matka, teda žalobkyňa v 1.rade, o čom vypovedali aj jej príbuzní. Súd považoval za

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur v jej prípade. Pokiaľ ide o žalobcu v 2.rade
z dokazovania vyplynulo, že jeho vzájomný vzťah s nebohým nebol ideálny, čo bolo ovplyvňované
požívaním alkoholických nápojov. Súd mu preto priznal relutárnu náhradu vo výške 3 000 Eur. U
ostatných žalobcov boli prihliadnuté na to, že vzájomne si pomáhajú, sú štyria, a preto do určitej miery
sa môžu skôr vyrovnať so stratou ich brata. Pre každého z nich súd považoval za primerané finančné

zadosťučinenie po 3 000 Eur.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí o ustálení výšky priznanej ujmy, z ktorej
prizná náhradu podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 3 O. s. p..“

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli, že súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto aj prisúdená náhrada nenapĺňa účel, na ktorý slúži
(zmiernenie ujmy pozostalých) a pre ktorú bola zákonodarcom zakotvená do príslušnej právnej úpravy.
Prílohou k tomuto odvolaniu je aj vyjadrenie samotných žalobcov k napadnutému rozhodnutiu súdu

prvého stupňa. B. Y. zomrel po týždni trápenia a bolesti v nemocnici, keď bol chvíľami pri vedomí,
ale do konca života by ostal ochrnutý a nevládny. Bol v mladom veku 21 rokov, na prahu dospelosti
a mal pred sebou celý život. Pár týždňov pred smrťou sa rozišiel s priateľkou, čo zle znášal, preto
mu bola rodina, najmä matka veľkou oporou v tomto ťažkom životnom období. B. mal rád hudbu,
pozeranie TV a filmov, plánoval sa oženiť, mať deti, teda založiť si rodinu a dať svojim rodičom vnukov. V

blízkom čase mienil dokončiť školu a získať aj vysokoškolské vzdelanie za účelom vytvorenia možností
získania výhodnejšieho a dobre plateného zamestnania. Bol veľmi zručný a šikovný, rýchlo sa učil nové
veci a práce. Intenzívne si hľadal prácu na stály pracovný pomer, alebo ako živnostník, pretože chcel
rodičomasúrodencommateriálnepomôcť.Jehoživotbolukončenýabsolútnenezodpovednýmkonaním
žalovaného v 1.rade. Žalobcovia popierajú záver súdu, žeby mali dosiahnuť satisfakciu odsúdením

žalovaného v 1.rade a absolútne nesúhlasia s konštatovaním, že žalovaný trestný čin ľutuje a ťažko sa
vyrovnáva s jeho dôsledkom. Žalovaný nebol ani raz v nemocnici za nebohým, hoci tento ešte týždeň po
nehode žil a žalobcom sa prvýkrát ospravedlnil až na pojednávaní 18. 06. 2014, teda viac ako jeden a
pol roka po úmrtí. Neobstojí účelové tvrdenie žalovaného, že nemal možnosť sa žalobcom ospravedlniť,
keďže ospravedlnenie mohol urobiť počas hlavného pojednávania v trestnom konaní alebo kedykoľvek

písomnou formou. Jeho ospravedlnenie na súdnom pojednávaní možno vyhodnotiť len ako tendenčný
úkon. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcov, žalobcovia predovšetkým
poukazujú na spôsob jazdy motorovým vozidlom žalovaným. Išlo o jeho vrcholne nezodpovedný prístup
akovodičavozidlavediac,žebudešoférovaťabezdôvodnesaspoliehajúcnavodičskéoprávnenieiných
osôb, požil pred jazdou alkohol, a to v značnom rozsahu. Žalovaný nielenže viedol vozidlo pod vplyvom

alkoholu s nepochybne obmedzenými schopnosťami, a napriek opakovaným žiadostiam nezastavil,
naopak išiel nedovolenou rýchlosťou (až 200 km/hod), dokonca po upozornení ešte zrýchlil, šoféroval
riskantne a nebezpečne (jazdil veľmi blízko za vozidlami, obiehal cez plnú čiaru) a na diaľnici sa už hral
na pretekára. V dôsledku uvedených okolností nezvládol riadenie, dostal šmyk a narazil do brehu mimo
cesty, čo viedlo k závažným zraneniam celej posádky. Súd pri okolnostiach nehody hodnotil (zrejme

na neprospech žalobcov) aj nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi. Aj keď B. Y. nebol podľa svedka
pripútaný, nebolo dokazovaním preukázané bez pochybností, že to tak bolo a že o bezpečnostnom páse
na zadnom sedadle nebohý B. Y. vedel, najmä ak sedel v strede, kde v niektorých starších vozidlách
takýto pás vôbec nie je umiestnený. Je základnou povinnosťou vodiča vyzvať spolucestujúcich, aby sapripútali bezpečnostnými pásmi a žalovaný nesplnil ani túto povinnosť, preto nemožno nepripútanie
sa cestujúcich na zadných sedadlách počítať len na ich neprospech bez zohľadnenia spoluzavinenia
vodiča. Rovnako nasadnutie do vozidla s opitým žalovaným, ktorého takto vnímal svedok V., nie je

dôkazom toho, že aj nebohý vedel o tejto skutočnosti, resp., že sa mu žalovaný pred začatím jazdy tiež
mohol javiť pod vplyvom alkoholu. Súd pri určení výšky náhrady ako vodítko použil zákon č. 215/2005
Z. z. (správne zákon č. 215/2006 Z. z.) o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
Žalobcovia považujú takýto postup za nenáležitý a bez opory v zákone. Tento osobitný zákon upravuje
jednorazové finančné odškodnenie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov

spôsobená ujma na zdraví. Týmto osobitným právnym predpisom sa teda neodškodňuje nemajetková
ujma, preto je jeho zohľadňovanie irelevantné. Ďalším podporným argumentom pri ustálení výšky škody
bol pre konajúci súd rozsudok ESĽP vo veci Kontrová c/a Slovenská republika, čo tiež neobstojí. Prípad
žalobcov je jedinečný, individuálny a s rozdielnymi okolnosťami, preto ho nemožno porovnávať s inými
prípadmi. Existuje množstvo iných súdnych konaní s podobnými okolnosťami (smrť blízkeho pri tragickej
dopravnej nehode), kde súdy priznávajú vyššie sumy ako súd prvého stupňa v tomto konaní. Preto ak

by sa mali porovnávať iné prípady, mal súd vychádzať z tých, kde boli prisúdené oveľa vyššie nároky.
Navrhli, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom
v 1.a 2.rade po 30 000 Eur a žalobcom v 3. - 6.rade po 20 000 Eur.

Žalovaný v 1.rade k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať

žalobcov uhradiť trovy odvolacieho konania. Uviedol, že nebohý B. Y. nebol v stave získať vyššie,
resp. vysokoškolské vzdelanie. Mal zlé študijné výsledky, dvakrát si na tento účel požičal finančné
prostriedky a ani raz štúdium nedokončil. Nikdy nebol živnostníkom. Žalovaný nemohol ísť za nebohým
do nemocnice, nakoľko bol tiež hospitalizovaný s ťažkými zraneniami, dňa 27. 11. 2012 sa podrobil
operácií a z nemocnice bol prepustený so 6 diagnózami. Zlomeným krčným stavcom, fixátorom hrudníka

a krku, skrutkami v hlave, ktoré ho 8 týždňov obmedzovali v pohybe. Žalovaný nesúhlasí, aby sa
rodine nebohého neospravedlnil, resp. že sa ospravedlnil až v priebehu občianskeho súdneho konania.
Urobil tak už v priebehu trestného konania pri rozhodovaní o dohode o vine a treste. Po skončení
trestného konania žalobkyňa v 1.rade slovne útočila na manželku žalovaného v 1.rade, ktorá čakala
na chodbe, na základe čoho musel zasiahnuť aj člen stráže a odviesť ju mimo jej dosahu. V priebehu

občianskeho súdneho konania vyhrážky voči rodine žalovaného v 1.rade pokračovali aj naďalej, najmä
zo strany žalobcu v 2.rade. Čo sa týka upozornenia na použitie bezpečnostného pásu, účastník nehody,
p. E. vo svojej výpovedi uviedol, že boli upozornení na použite bezpečnostného pásu, avšak nebohý
B. Y. toto neuposlúchol, pretože bol unavený. Bezpečnostný pás na zadnom sedadle bol viditeľný,
čo potvrdil aj súdny znalec. Konflikty medzi nebohým a jeho otcom boli všeobecne známe. Vedela

o nich nielen svedkyňa K., avšak žalovaný v 1.rade nepovažoval za potrebné navrhovať predvolanie
všetkých susedov žalobcov. Na záver uviedol, že sa rozhodol akceptovať rozsudok súdu prvého stupňa
a nepodávať proti nemu odvolanie, čo však neznamená, že sa s ním stotožňuje. Úhrada sumy 25 000
Eur predstavuje pre neho pri jeho možnostiach, príjmu, neúmernú záťaž, ktorá sa reálne nedá zvládnuť,
pričom dlhuje navyše ďalších cca 10 000 Eur z titulu náhrady škody. Čo je však pre neho ešte horšie,

je skutočnosť, že núdzu z toho vyplývajúcu pociťuje a bude pociťovať ešte veľmi dlhé obdobie celá jeho
rodina. Za týchto okolností je povinnosť uložená mu súdom likvidačná.

Žalovaná v 2.rade a vedľajší účastník na strane žalovaných sa k podanému odvolaniu písomne
nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), pretože sa rozhodol vo veci samej
rozhodnúť bez zopakovania či doplňovania dokazovania v zmysle zásad upravených v ust. § 213 ods. 3
- 5 O. s. p., urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko rozsudok
vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený na

úradnej tabuli súdu v zákonom stanovenej lehote (§ 156 ods. 1, 3 O. s. p.). Odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom bol viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti,

ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je
opodstatnené.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh žalobcov v prevyšujúcej časti zamietnutý.

Žalobcovia odvolanie odôvodňujú tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p.,pretožesúdzobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd

nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - § 135 O. s. p..

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti, ako aj celého obsahu spisového

materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav, v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.). Len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:

Žalobcovia sa v predmetnom konaní žalobou domáhajú náhrady škody a ochrany osobnosti, pričom
uplatnené nároky odôvodnili tragickou udalosťou - úmrtím syna žalobcov v 1.a 2.rade a brata žalobcov

v 3. - 6.rade v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21. 11. 2012. Túto dopravnú nehodu
zavinil žalovaný v 1.rade, ktorý bol vodičom vozidla a bol aj rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 5T/42/2013 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona. Žalovaná v
2.rade ako vlastníčka a prevádzkovateľka motorového vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda sa z tejto
zodpovednosti nevyvinila, keďže v konaní bolo preukázané, že motorové vozidlo požičala žalovanému

v 1.rade a jej zodpovednosť možno vyvodiť v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka s použitím ust.
§ 853 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia v 1. a
2.rade, ale aj žalobcovia v 3. - 6.rade majú k nebohému B. Y. silný citový vzťah, tiež bol preukázaný

aj vplyv tragickej udalosti na ich životy. Bolo preukázané, že žalobkyňa v 1.rade najťažšie prežila smrť
syna (často ho oplakáva a pravidelne chodí na cintorín).

Súd prvého stupňa správne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v 1.rade zavinil pri dopravnej
nehode smrť syna žalobcov v 1.a 2.rade a brata žalobcov v 3. - 6.rade a tým neoprávnene zasiahol do

ich súkromia chráneného ust.§ 11 Občianskeho zákonníka. K tomu odvolací súd dodáva, že súkromný
život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Spôsobenie úmrtia člena
rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny a primeraným zadosťučinením je v tomto
prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení celkovej výšky priznaného plnenia je
nepochybné, že žiadne finančné plnenie nedokáže zmierniť trápenie a žiaľ osôb dotknutých smrťou

im blízkeho človeka. Platná právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia.
Súdy preto musia v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu
a v tomto rámci sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiska vzťahujúce sa k zistenej
miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť satisfakčnú funkciu
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce

vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Pre určenie
výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon ustanovuje dve základné kritériá, a to závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby.

Náhrada ujmy je ako terminus technicus v súkromnom práve určitá anomália. Principiálne ide o škodu,
a to buď majetkovú alebo nemajetkovú.Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu).
Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom
v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich psychické zdravie. Plne je preto

opodstatnenýzáver,ževtakýchtosituáciáchvznikáujma(škoda)ajvpsychickejrovinedotknutýchosôb.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal pochybnosti o utrpení žalobcov v súvislosti so
stratou života ich syna a brata, nemal žiadne pochybnosti o existencii ujmy na zdraví, ktorú treba
považovať za nemateriálnu škodu na zdraví.

Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokonformný
výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Iný výklad je podľa názoru
odvolacieho súdu treba hodnotiť ako nadmerne formalistický, dôsledkom ktorého sa neprípustne
zasahujedosystematikyinštitútuškodyobsiahnutejvObčianskomzákonníkuavosobitnýchpredpisoch.

K primeranosti priznanej výšky peňažnej náhrady súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že
uplatnená výška náhrady škody (ujmy) nemôže ani zďaleka pokrývať skutočnú ujmu, ktorá vznikla
žalobcom stratou ich syna a súrodenca. Výhrada v súvislosti s vedomosťou o požití alkoholu žalovaným
v 1.rade pred jazdou a arogantná jazda žalovaného k výzve na zastavenie vozidla svedkom V. je
zohľadnená v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Je ďalej potrebné zdôrazniť, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná
voľnou úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí
zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a
trvanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú spravidla ujmu dlhotrvajúcu,
rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú.

K odvolacím námietkam žalobcov je ďalej potrebné dodať, že smrť syna a brata žalobcov bola

nepochybne nečakaná, tragická, žalobcami nezavinená udalosť, ktorá do ich života zasiahla a
nenávratne pretrhla doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj
rodinný život vo vzťahu k nebohému. Žalobcovia v tejto súvislosti podrobne popísali charakter vzťahov
existujúcich medzi nimi a pozostalým. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
najväčšiu citovú ujmu v dôsledku smrti syna utrpela jeho matka, o čom vypovedali aj jej príbuzní. Z

výsledkov vykonaného dokazovania však bolo zároveň preukázané, že nebohý syn spôsoboval matke aj
problémy, a to so spôsobom svojho života, ktorým žil. Neukončil strednú školu, nebol riadne zamestnaný
(pracoval len príležitostne - brigádnicky) a hlavne požíval alkoholické nápoje, ktorú skutočnosť potvrdili
nielen svedkovia (L. T., J. Z., P. K., P. C.), ale i žalobcovia v 1. a 2.rade, preto správne postupoval súd
prvého stupňa, ak za primerané finančné zadosťučinenie v prípade žalobkyne v 1.rade považoval sumu

10 000 Eur.

Pokiaľ ide o žalobcu v 2.rade, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho vzájomný vzťah
s nebohým synom nebol ideálny. Uvedené bolo ovplyvnené hlavne požívaním alkoholických nápojov tak
zo strany otca, ako aj syna. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobcovi v 2.rade priznal

relutárnu náhradu vo výške 3 000 Eur.

Pokiaľ ide o žalobcov v 3. - 6.rade v konaní bolo prihliadnuté, že ako súrodenci si všetci vzájomne
pomáhajú,súštyria,apretodourčitejmierysamôžuskôrvyrovnaťsostratousvojhobrata.Pretosprávne
postupoval súd prvého stupňa pokiaľ každému z nich za primerané finančné zadosťučinenie považoval

sumu po 3 000 Eur.

Za takejto situácie odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá
ako vecne správny postupom podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd mal na zreteli aj to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že
o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Za takéhoto stavu nebolo potrebné,
aby odvolací súd rozhodoval o trovách konania odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý buderozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O. s .p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.