Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200272
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3013200272.4

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ U. bytom Z. V., 2/ K., bytom Z.,
obidve právne zastúpené advokátskou kanceláriou JUDr. Eckermann, s.r.o. so sídlom Trenčín, Mierové
námestieč.14,protiodporcoviMestoTrenčianskeTeplicesosídlomTrenčianskeTeplice,M.R.Štefánika
č. 4, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpené JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom Trenčianske
Teplice, Šrobákova č. 9, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska č.

7158/5, a za účasti vedľajších účastníkov 1/ D., bytom F., zastúpenej advokátskou kanceláriou Mojžiš a
partneri, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8/A, C., 2/ Ing. V., Z., o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6.
augusta 2014, č. k. 13S/42/2013-222, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 6. augusta 2014, č. k.
13S/42/2013-222, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 6. augusta 2014, č. k. 13S/42/2013-222, s poukazom na § 109
ods. 2 písm. c/ OSP zamietol návrh odporcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažovateľa M.. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na § 109 ods.2 písm. c) OSP, podľa ktorého súd môže prerušiť konanie vtedy, ak prebieha iné konanie,
alebo ak súd dal podnet na začatie iného konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám. Zistil, že zákonné podmienky
na prerušenie konania nie sú splnené a navyše rozhodnutie prerušení konania spočíva na úvahe
súdu. Krajský súd dospel k záveru, že bolo potrebné posúdiť, či činnosti, ktoré navrhovateľky vykonávali
(konkretizované a bližšie popísané v návrhu) sú nezlučiteľné s funkciou poslanca obce, ktorú otázku
musí vyriešiť sám krajský súd, preto nie je namieste konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci sťažovateľa M..

Krajský súd zamietol aj návrh odporcu, na prerušenie konania z dôvodu nesúladu ustanovenia §
250v ods.7 OSP s Ústavou Slovenskej republiky, obsahujúci požiadavku, aby krajský súd podal návrh
na Ústavný súd Slovenskej republiky na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej
republiky.

Aj v tomto prípade bol súd toho názoru, že na prerušenie konania nie sú dané zákonné dôvody,
lebo súd takto postupuje iba v prípade, keď sám súd (nie účastník konania) dospeje k záveru, že
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka prejednávanej veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Keďže podľa názoru vec
prejednávajúceho súdu, uvedená podmienka splnená nebola, súd aj tento návrh odporcu na prerušenie
konania zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie vo výroku veta I.
zmeniť tak, že návrhu na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci sťažovateľa Kamila Bystrického sa vyhovuje v plnom rozsahu, alternatívne žiadal, aby

odvolací súd v prípade, že dospeje k názoru, že sú dané podmienky v zmysle § 221 ods.1 písm. h/
OSP toto uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o napadnuté
uznesenie vo výroku veta druhá, a to v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania z dôvodu
nesúladu § 250v ods.7 OSP s Ústavou Slovenskej republiky, žiadal aj v tomto výroku uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľky 1/ 2/ žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

Krajská prokuratúra vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje
za zákonné a s jeho obsahom sa v celom rozsahu stotožňuje. Podané odvolanie aj samotné návrhy

odporcu označila za špekulatívne a účelové konanie v snahe vyhnúť sa rozhodnutiu vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta
prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, odvolanie odporcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods.2 veta prvá OSP) a

dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa
(§ 219 ods. 2 OSP).

V správnom súdnictve súdy okrem preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov (§244 ods.1 OSP) konajú podľa § 244 ods.5 veta
prvá a § 250v OSP aj o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa § 246c ods.1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 109 ods.2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 135 ods.1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná(§109ods.1písm.b/).Súdjetiežviazanýrozhodnutímústavnéhosúdu aleboEurópskehosúdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím vydanom v blokovom
konaní.

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.

Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza (§ 135
ods.2 O.s.p.).

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP teda účastník môže navrhnúť prerušenie konania, súd však nie
je povinný takémuto návrhu vyhovieť. Tento procesný úkon súdu - prerušenie konania - závisí len od
úvahy súdu. Prerušenie konania v danom prípade prichádza do úvahy v prípade, že prebieha alebo je
súdom vyvolané iné konanie, výsledok ktorého môže ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľky 1/, 2/ návrhom z 10. apríla 2013 podaným na Krajský
súd v Trenčíne žiadajú o ochranu pred nezákonným zásahom zo strany odporcu a žiadajú vydať
rozhodnutie, ktorým by mu súd zakázal pokračovať v porušovaní ich práva uplatňovať ich mandátposlanca Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčianske Teplice so súčasným uložením povinnosti
odporcovi, umožniť im uplatňovať ich mandát poslanca mestského zastupiteľstva.

Dostatočne bolo preukázané, že krajský súd v danej veci musí riešiť ako základnú otázku či činnosti
(bližšie popísané v návrhu), ktoré navrhovateľky vykonávali, sú nezlučiteľné s funkciou poslanca obce,
na ktorú otázku si musí dať odpoveď krajský súd sám a preto nebolo potrebné konanie prerušiť z
dôvodu prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci sťažovateľa M..
Aj odvolací súd zastáva právny názor, že krajský súd musí sám vyriešiť otázku, „či právny následok

zániku mandátu poslanca a s tým spojené obmedzenie základného práva podľa čl. 30 ods.1 v
spojení s čl. 30 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky navrhovateliek bolo v danej veci neprimeraným
a nedôvodným zásahom do ich základných práv alebo je výsledkom neprípustného, neprimeraného
a formalistického výkladu príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb.“ Pre takéto rozhodnutie sa
bude musieť súd vyporiadať s otázkou kolízie postavenia navrhovateliek ako poslankýň mestského
zastupiteľstva so statusom zamestnankýň obce a podmienkami nezlučiteľnosti výkonu verejnej funkcie

poslanca mestského zastupiteľstva s pracovnoprávnym vzťahom, pričom musí zohľadniť aj účel a
zmysel predmetných príslušných zákonných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov a Zákonníka práce a porovnať ohrozenie verejného záujmu na nestrannom
a nezávislom výkone verejnej funkcie oproti zásadnému zásahu do základného práva navrhovateliek na
nediskriminačný prístup k verejným funkciám a na účasť na správe vecí verejných.

Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd v danej veci rozhodol v súlade so zákonom, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods.1 a 2 OSP potvrdil s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré si osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.