Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č.k. 9C/141/2012-48 zo dňa 18.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č.k. 9C/141/2012-48 zo dňa
18.05.2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, súčasne
zamietol návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania. Okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal na súd
návrh, v ktorom žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a následne

rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca súčasne
s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR v tejto
konkrétnej veci, keďže podľa názoru žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho právo tým,
že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania, čím boli porušené práva žalobcu na zákonného sudcu
a právo na nestranný súd. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nebol
dôvod na prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p., keďže o námietke

zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci
sudcovia okresného súdu neboli z konania vylúčení a týmto rozhodnutím bol okresný súd viazaný.
Ďalej navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že prebieha iné konanie o náhradu škody pre porušenie
práva EÚ, v ktorom konajúci súd rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
o prejudiciálnej otázke. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvod na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože nezistil priamu súvislosť otázok, ktoré
by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci. Žalobca si v žalobe uplatnil náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal
spočívať v tom, že v konkrétnom exekučnom konaní okresný súd nerozhodol v zákonnej 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej veci zistil, že v konanívedenom na okresnom súde pod č. 3Er/2135/2010 podal oprávnený návrh na exekúciu dňa 14.07.2010
a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 25.08.2010 na základe exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. O žiadosti

súdneho exekútora rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 21.09.2010 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 29.11.2011. Exekúcia bola následne zastavená uznesením zo dňa 16.12.2011. Okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že exekučný súd v danej exekučnej veci
nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom, t.j. v lehote 15 dní, avšak poukázal na to, že

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti o vykonanie exekúcie. Táto lehota sa nevzťahuje ani na prípady, ak ide o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, t.j. notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. V
danom prípade podľa okresného súdu existovali obidva dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota

na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca
teda nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody,
prípadne nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup okresného súdu. Súd sa preto nezaoberal
skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda
alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval
na nesprávny úradný postup okresného súdu, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v rámci exekučného konania (preskúmal exekučný titul), v tejto súvislosti okresný súd
poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, kde je jednoznačne
uvedené oprávnenie exekučného súdu skúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a v prípade zistenia rozporu
je kompetencia exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd konštatoval, že exekučný súd nevykonával nelegálny postup a postupoval v zmysle
zákonných ustanovení. Pokiaľ na strane žalobcu mala vzniknúť škoda, príp. nemajetková ujma na
základe konštatovania zbytočných prieťahov, nie je v právomoci okresného súdu konštatovať, že v danej

veci došlo k prieťahom v konaní, toto oprávnenie má len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej
osoby. Na druhej strane okresný súd uviedol, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. ÚS 46/01, I.ÚS 66/2, II. ÚS 57/01, I.ÚS 63/00 a I.ÚS 42/01. Ďalej poukázal na to,
že zo strany žalobcu dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keď hromadnými žalobami znefunkčňuje

súdy, následkom čoho tieto nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách. Šikanózny výkon
práva nemôže požívať právnu ochranu. Okresný súd napokon konštatoval, že zo strany okresného súdu
nedošlo v rámci exekučného konania k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže ani konštatovať,
že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú

ujmu. Návrh žalobcu preto zamietol. Žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatnil,
a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli
splnené zákonné podmienky. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Podľa odvolateľa preto nebolo prípustné,
aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený
sudca. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na

osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde. Odvolateľ ďalej namietal, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom,
pretožesanemalmožnosťvyjadriťktvrdeniamžalovaného,anikporušeniujehoprávanakontradiktórne
konanie. Tvrdenie okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešponduje
s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je dôležité skúmať nielen

samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil
súdnemu exekútorovi. Žalobca namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť úkony
na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadeniapojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bezdôvodne určil sám,
pričom dokazovanie súd vykonal listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
Nie je ani zrejmé, či išlo o listiny založené v spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny

založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu
štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z
dôvodu jej nedôvodnosti, avšak úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode vzniknutej
z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov špecifikovaných v žalobe. V
tejto časti je podľa odvolateľa rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia

rozsudku podľa odvolateľa nie je vôbec zrejmé, akou úvahou dospel súd k presvedčeniu o tom, že
majetková ujma nevznikla. Rovnako sa tieto námietky týkajú aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy
o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, nepoučili žalobcu podľa §
120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor

navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalobca napokon namietal, že súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo
veci samej rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214ods.2O.s.p.,pretoženebolopotrebnézopakovaťanidoplniťdokazovanievykonanéprvostupňovým
súdom. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3
O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 02.06.2016, pričom

napadnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.12.2012.

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie
je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorého nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej (15 dňovej) lehoty, pričom
exekučný súd v rozpore s § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) vykonal opätovné

posúdenie práva na zaplatenie dlhu. Žalobca priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti sudcov
okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovania v prejednávanej veci nevylúčil (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43NcC/71/2012-9 zo dňa 10.10.2012). Okresný súd doručil žalobný návrh žalovanému na vyjadrenie,podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. Prvostupňový
súd účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota na prípravu pojednávania bola
zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok. Z obsahu spisu

okresného súdu vyplýva, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania zadovážil predmetný
exekučný spis č. 3Er/2135/2010 (exekučná vec EX 9135/10 vedená proti povinnej T. A.), z ktorého
vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 25.08.2010. Oprávnený podal
návrh na exekúciu 14.07.2010, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 20251/09 zo dňa 01.12.2009. Exekučný súd uznesením

sp. zn. 3Er/2135/2010-11 zo dňa 21.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.
O podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k.
14CoE/311/2011-39 zo dňa 19.09.2011 tak, že odvolacie konanie zastavil. Rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2011. Následne exekučný súd
Uznesením sp. zn. 3Er/2135/2010-41 zo dňa 16.12.2012 exekúciu zastavil.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na
charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne

súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných
dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi
SR v obdobných veciach. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany

prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené.
V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení a žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaní
v napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,

ako aj predchádzajúce konanie, vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovýmiaprávnymizávermiokresnéhosúdu avzmysle§219ods.1a2O.s.p.nanevcelomrozsahu
odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny,

pretože žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1
O.s.p.) sa pri posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§212 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na
pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy a to najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr sa neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie dňa

06.05.2015. Pojednávanie bolo nariadené na deň 18.05.2015, t.j. lehota na prípravu bola zachovaná.
Žalobca doručil prvostupňovému súdu dňa 14.05.2015 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie
a rozhodnutie nestranného súdu. Žalobca súčasne podal návrh na prerušenie konania až do

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa jeho tvrdenia podal
na Ústavný súd SR a v ktorom konaní sa má vyriešiť otázka zákonného sudcu, ako aj z dôvodu
prebiehajúceho konania na inom okresnom súde, v ktorom bolo rozhodnuté o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke. Okresný súd návrhu na prerušenie
konania, ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec

prejedná v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
pre nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Konštatoval, že
o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd právoplatným rozhodnutím, pričom zákonný sudca nebol
vylúčený z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci a konajúci súd je týmto rozhodnutím viazaný.Nie je dôvod ani prerušiť konanie z dôvodu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť, o ktorej ani neosvedčil,
že ju ústavnému súdu vôbec podal. Navyše v obdobných veciach už Ústavný súd SR rozhodol tak, že
obdobnú sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ( napr. sp. zn. I.ÚS 92/2013 z 13.02.2013, sp.

zn. II.ÚS 447/2013 z 12.09.2013, sp. zn. III.ÚS 301/2013 z 02.07.2013). Obdobne okresný súd nezistil
dôvod ani na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním na inom okresnom súde, pretože
nezistil priamu súvislosť otázok, ktoré by mali mať priamy vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej
veci. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam odvolateľa uvádza, že okresný súd postupoval v súlade so
zákonom, ak návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a stotožnil sa s argumentáciou okresného

súdu o nesplnení podmienok na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b/ a § 109 ods.2 písm. c /
O.s.p. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej prvostupňový súd odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, ako aj námietka, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca,
neobstojí. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci žalobca založil

na argumentácií, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonával súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 3Nc/14/201 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že

vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v
inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013,
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013
sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého : „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá

sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonávať súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.005.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojim
nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v ČR

pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho
o námietke zaujatosti (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43NcC/71/2012-9 zo dňa

10.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné, resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu
žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie

tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd doručil právnemu
zástupcovi žalobcu riadne a včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie.
Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli preto splnené
zákonné podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Postupom okresného súdu v súlade so zákonom
nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred

súdom nedošlo ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní
v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia s návrhom
(žalobou) a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len s oboznámením sa s listinami
z exekučného spisu, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu na začatie
konania. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania 3Er/2135/2010 a obsah exekučného

spisu mu je ako účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal.
Žalobca sa možnosti konať pred súdom zbavil sám tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací
súd dôvody uvedené žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval za dôležité dôvode
pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom
nedošlo ani v rámci dokazovania. Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom z ním označených dôkazov okresný súd vychádzal zadovážiac si exekučný spis vedený
v predmetnej exekučnej veci. Z predmetného exekučného spisu okresný súd zistil, že súdu bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného
proti povinnej T. A. doručená 25.08.2010, pričom exekučný súd uznesením zo dňa 21.09.2010 žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že exekučný súd
o žiadosti rozhodol až dňa 30.01.2011, t.j. s omeškaním viac ako 200 dní, nezodpovedá obsahu
exekučného spisu.

Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu

spočíva v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia došlo až po zákonnej
15-dňovej lehote a zároveň v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe
však 15-dňová lehota plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí v prípade, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo
14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Ak okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25.08.2010 (vo vzťahu
knesprávnemuúradnémupostupuexekučnéhosúduniejerozhodujúce,kedyzačalosamotnéexekučné

konanie) a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.09.2010, uvedený postup a uvedené
časové obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne
akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (napr. uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo
dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom
pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky. Exekučný súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené
formálneamateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Jepredovšetkýmpovinnýskúmať,čiexekučný

titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky

dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou
zmluvou viazaná (napr. uznesenie NS SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013). Žalobca
postup súdu, ktorým skúmal splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie
vytýka exekučnému súdu bezdôvodne.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej
činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, a teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní. V dôsledku jeho subjektívneho konania tak došlo k
rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený i tým, že
exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly vrátene zmlúv uzavretých medzi účastníkmi,

návrhy na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a pod. Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť vedenia exekúcie
na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom v postavení oprávneného, nemožno sa stotožniť
s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu (napr.
uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.1.22012).

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Odvolací súd
ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci - nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých
podmienok zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie
žaloby, v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo preto nutné, aby sa okresný súd v
odôvodnení nepadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovejujmy, resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne
potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, resp.
žiadne trovy si neuplatnil, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.