Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211366
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112211366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava

821 08, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/
XX, J., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká
16, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7,o
zaplatenie 943,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 13C/116/2012-190 zo dňa 10.6.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku

ktorým prvostupňový súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 279,57 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 24.7.2009 do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku nad sumu 279,57 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 24.7.2009 do zaplatenia a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zastavil konanie v časti
o zaplatenie 244,88 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi

700,57 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 279,57 Eur od 24.07.2009 do zaplatenia
a s 9 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 419,- Eur od 02.06.2013 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovanú zaviazal
nahradiťžalobcovitrovykonaniapozostávajúcezosúdnehopoplatkuvovýške27,23Euratrovprávneho
zastúpenia vo výške 68,55 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citovaním ustanovení §§ 51, 420, 491 ods. 1, 544 ods. 1,2, 563,
517 ods. 1,2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); §§ 43 ods. 1,2 zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov a zhodnotenia dôkazov mal za
to, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Podľa prvostupňového súdu je z vykonaného dokazovania

zrejmé, že účastníci uzavreli dňa 04.03.2009 Zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb
A4285668 pre účastnícke číslo telefónu XXXXXXXXXX a dňa 13.12.2002 zmluvu č. A0610394 pre
číslo telefónu XXXXXXXXXX, na základe ktorých mohla žalovaná využívať služby verejnej mobilnej
rádiotelefónnej siete žalobcu a vznikla jej povinnosť za poskytované služby platiť odplatu vyúčtovanúfaktúrami žalobcu. Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej žalobca poskytol, v celkovej výške
279,57 Eur. Faktúry žalobcu boli splatné 18.03.2009, 24.03.2009, 24.05.2009, a preto najneskôr od
25.05.2009 sa žalovaná dostala do omeškania s platením celej sumy 279,57 Eur, a je povinná platiť aj

úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 279,57
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.07.2009 do zaplatenia.

Zároveň žalobcovi prvostupňový súd priznal 419,-Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od
02.06.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o pripojení a

touto zmluvou sa zaviazala, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a počas
tejto doby sa zaviazala, že bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je
výška mesačného poplatku prinajmenšom 21,90 Eur. Táto výška bola nastavená zrejme aj s ohľadom
na zníženie kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorý žalobca predal žalovanej. Rozdiel medzi skutočnou
cenou tohto telefónu a sumou, za ktorú ho žalobca žalovanej predal, činí v danom prípade 419,- Eur
(akciová cena bola 1,- Eur, cena telefónu v čase uzatvorenia zmluvy bola 420,- Eur).

Súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovi tým, že dodal žalovanej telefón za zľavnenú cenu, nevznikla
škoda. K zníženiu majetku žalobcu poskytnutím telefónu v hodnote 420,- Eur za 1,- Eur došlo pri
uzavretí zmluvy a k tomuto zníženiu hodnoty majetku žalobcu došlo dobrovoľne, na základe jeho
rozhodnutia. Toto zníženie majetku nebolo dôsledkom protiprávneho konania žalovanej. Žalovaná

následne porušila svoju zmluvnú povinnosť - neplatila cenu poskytnutých služieb a v súlade so zmluvou
došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu účastníkov konania. Konštatoval, že škoda, ktorá týmto porušením
povinnosti žalobcovi vznikla, je ušlým ziskom. Na základe uzavretej zmluvy žalobca mohol odôvodnene
v súlade s právom očakávať, že po dobu 24 mesiacov mu bude žalovaná platiť minimálne sumu
21,90 Eur, z čoho teda mohol očakávať úhrnný príjem vo výške minimálne 525,60 Eur. Žalovaná

tým, že od marca do mája 2009 (teda ihneď po uzavretí zmluvy) neplnila zmluvu, zapríčinila svojím
konaním zánik zmluvy, a tým spôsobila žalobcovi škodu spočívajúcu v ušlom zisku. Základom pre
výpočet tohto ušlého zisku (vzhľadom na obdobie odkedy žalovaná prestala platiť) by bola suma 525,60
Eur a bolo by potrebné zohľadniť (odpočítať) aj úsporu výdavkov, ktorú žalobca dosiahol ukončením
zmluvnéhovzťahu.Keďžežalobcajepodnikateľom,jemožnéusúdiť,žepridodržanízmluvnejviazanosti

a minimálneho mesačného poplatku by sa žalobcovi v platbách žalovaného a z nich vytvoreného zisku
vrátila minimálne poskytnutá zľava na mobilný telefón. Preto prvostupňový súd priznal žalobcovi titulom
náhrady škody sumu 419,- Eur. Je možné, že skutočná výška škody, ktorá žalobcovi vznikla, je iná, ako
uplatňovaných 419,- Eur, ale podľa názoru súdu len vyššia. Pohľadávka žalobcu na náhradu škody sa
stala splatnou do úprave žaloby a jej doručení žalovanej (§ 563 OZ), t.j. od 1.6.2013. Od 2.6.2013 je

žalovaná v omeškaní a je povinná platiť úrok z omeškania. Výrok o trovách konania medzi žalobcom a
žalovanou prvostupňový súd odôvodnil odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. O trovách konania
vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úkony realizované
vedľajším účastníkom sú neúčelnými, keďže vedľajší účastník podporil žalovanú len svojím vyjadrením,
pričom obsah tohto vyjadrenia je všeobecný. Poukazujúc na predmet konania vedľajšieho účastníka

mal za to, že vedľajší účastník je schopný efektívne vystupovať v konaniach aj sám, bez zastúpenia
advokátom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v druhom výroku v časti prevyšujúcej sumu 279,57 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia a vo výrokoch o trovách konania podal včas

odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej. Namietal skutočnosť, že zmenou skutkových okolností
si žalobca uplatňuje nároky z iného právneho titulu, preto podľa jeho názoru ide o zmenu žaloby. Právne
úvahy ohľadom náhrady škody vykonal prvostupňový súd bez akejkoľvek procesnej aktivity žalobcu a
rozhodol o škode vo forme ušlého zisku napriek tomu, že žalobca si uplatnil škodu minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu. Žalobca v konaní nepreukazoval predpoklady pre svoj nárok

na náhradu škody titulom ušlého zisku a ušlý zisk ani nežiadal, preto prvostupňový súd rozhodoval o
nároku, ktorý uplatňovaný nebol. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že ak za moment uplatnenia nároku
na náhradu škody možno považovať podanie doručené prvostupňovému súdu dňa 29.5.2013, potom by
bola náhrada škody uplatnená na súde týmto dňom. O škode sa však žalobca mohol dozvedieť už pri
ukončení zmluvného vzťahu so žalovanou, kedy eventuálnu škodu mohol kvantifikovať, preto aj nárok

na náhradu škody je už nárokom premlčaným. Vzniesol preto námietku premlčania. Zároveň žiadal o
ustanovenie za opatrovníka žalovanej. Na základe uvedeného žiadal v časti prevyšujúcej sumu 279,57
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia žalobu zamietnuť a priznať munáhradu trov konania, alternatívne rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. ,v rozsahu
suspenzívneho odkladného účinku odvolania (§206 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je v celom
rozsahu dôvodné.

Právne posúdenie je činnosť súdu spočívajúca v podriadení zisteného skutkového stavu pod príslušnú
právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie je
nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, teda ak na správne zistený skutkový stav aplikoval
inúprávnunormualeboaplikovalsícesprávnuprávnunormu,alenesprávnejuvyložil,alebozozistených
skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

Vznik občianskoprávneho vzťahu zo škodovej udalosti s právami a povinnosťami strán tohto vzťahu (§
489 OZ), vyžaduje splnenie všetkých predpokladov, t.j. protiprávneho úkonu (resp. právne relevantnej
škodovej udalosti), ujmu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou. Nedostatok čo i len
jedného z uvedených predpokladov zodpovednostného vzťahu bráni záveru o vzniku škody.

Podľa ustanovenia § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia 420 ods.1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Zodpovednosť za škodu treba považovať za nepriaznivý právny dôsledok predvídaný sankčnou zložkou

právnej normy postihujúci toho, kto porušil právnu povinnosť. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednostisú:1/porušenieprávnejpovinnosti,2/vznikškody,3/existenciapríčinnejsúvislostimedzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako i existencia príčinnej súvislosti medzi zavinením
a protiprávnym úkonom a medzi zavinením a vznikom škody. Existencia jednotlivých predpokladov
vzniku zodpovednosti podľa § 420 musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre vyvodenie

zodpovednosti preukázaná. Žalovaná ako spotrebiteľ vytvorila protiprávny stav tým, že porušila
povinnosť zo zmluvy platiť cenu telekomunikačných služieb.

Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku
škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971).

Žalobca si uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 419 Eur z titulu náhrady škody, ktorú tvorí

rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu Sony Ericsson C905 Cyber-shot (420 Eur) a jeho
akciovoucenou(1Eur).Súdprvéhostupňanesprávnevecprávneposúdil,pokiaľtentorozdielpovažoval
za vzniknutú škodu.

Ušlý zisk predstavuje v podstate to, čo poškodenému ušlo v dôsledku poškodenia a o čom možno

dôvodne predpokladať, že by získal, nebyť škodovej udalosti. Ide o majetkovú ujmu majúcu podstatu v
tom, že majetok poškodeného sa očakávaným spôsobom nezhodnotil, nezvýšil (R 25/71, R 55/77). Na
rozdiel od ušlého zisku skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného, ktorý
vznikol v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

Žalobca ponúkol na trh cenu mobilu 1 Eur, pre ktorú sa ako mobilný operátor dobrovoľne rozhodol v
rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky. Inú ako predajnú cenu 1 Eur zaplatenú na základe kúpnej
zmluvy možno podľa odvolacieho súdu považovať z hľadiska záväzku žalovanej za irelevantnú.Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.
j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého
zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného
práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty,
odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred
tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu.

Nesprávnou je aj úvaha prvostupňového súdu o skutočnej výške škody, keďže určenie výšky škody je
nepochybne základnou podmienkou pre jej priznanie. Ak prvostupňový súd len konštatoval, že podľa

jeho názoru je skutočná výška škody iná a len vyššia ako žalovaná suma bez toho, aby realizoval vo
vzťahu k jej výške dokazovanie, je jeho úvaha nesprávna. Pre rozhodnutie o náhrade škody musí byť,
ako základný predpoklad jej priznania, známa jej výška.

Zuvedenýchustanovenívyplýva,žedomajetkovejsféryatedadovlastníctvažalovanejsatelefón dostal

po tom, ako zaplatila dohodnutú kúpnu cenu 1,- Eur. Žalobca nepopieral, že by žalovaná túto sumu
nezaplatila, a teda jej úhradou sa stala vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný
mohol ovplyvniť to , či vôbec nejakú vec predá a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaná ju zaplatila.

Dôvodnými sú aj námietky odvolateľa týkajúce sa podmienok vzniku škody a dôkaznej povinnosti

žalobcu týkajúcej sa výšky a vzniku škody.

Odvolací súd navyše poukazuje na fakt reálneho obídenia neželaného cieľa, na ktorý upozorňuje
judikatúra Súdneho dvora. Zmena argumentácie žalobcu sa javí ako opätovné sofistikované žiadanie
priznania rovnakého majetkového prospechu ako z nečestnej zmluvnej podmienky. Prvostupňový súd

mal pritom povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6
ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Súdny dvor judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo
veci C-618/10 Banco Espanol, cit.: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,

že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o
prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov
(Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para
la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je

súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.)

Súdny dvor tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho

používania nekalej podmienky (bod 69 rozsudku C-618/10 ).

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie ako dôvodné vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu škody. V
tejto časti je rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu založený na nesprávnom právnom posúdení veci.
Prvostupňový súd sa nesprávne vyporiadal s pojmom ušlý zisk nielen vo vzťahu k podmienkam vzniku

zodpovednosti za tento zisk, ale aj s otázkou jeho zániku po ukončení zmluvy a následnej povinnosti
žalovanrj naďalej platiť za služby, ako predpokladu pre tvorbu hospodárskeho výsledku.

Odvolací súd poukazuje na to, že ušlý zisk predstavuje nedosiahnutý hospodársky výsledok, ktorý by
žalobca bol dosiahol v prípade trvania zmluvy počas celej dohodnutej doby viazanosti.

Ako vyplýva z judikátu R 7/1992, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila
škodu, o ktorej náhradu sa jedná, pričom príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú.Dôsledkom porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby nie je vznik škody spočívajúci
v nedosiahnutom hospodárskom výsledku, ktorý by bol žalobca dosiahol v prípade trvania zmluvy počas
celej dohodnutej doby viazanosti. To, že žalobca nedosiahol tento ušlý zisk (hosp. výsledok), je až

dôsledkom toho, že využil oprávnenie (nie povinnosť) zmluvu ukončiť (viď žaloba - č.l. 2), čím zanikla
povinnosť žalovanej naďalej platiť za služby, ako predpokladu pre tvorbu hospodárskeho výsledku.
Samotné neplnenie povinnosti žalovanej riadne a včas platiť za poskytnuté služby vedie len k zmluvnej
zodpovednosti (domáhať sa plnenia zo zmluvy). Ak absentuje príčinná súvislosti medzi protiprávnym
úkonom žalovanej a ušlým ziskom (nedosiahnutým hospodárskym výsledkom) nemožno uplatňovanú

sumu z titulu zodpovednosti za škodu priznať.
Vzhľadom na tieto závery má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil
vo vyhovujúcom výroku nad sumu 279,57 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do
zaplatenia, preto podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. prvostupňový rozsudok v tejto časti
a v nadväzujúcich výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne právne posúdiť zistený skutkový stav s tým,
že sa vyporiada dôsledne s podaním žalobcu a zmenou právnej kvalifikácie jeho žaloby (viď ustanovenie
§ 95 O.s.p.). Zároveň po prípadnom doplnení dokazovania konzekventne posúdi námietku premlčania
vedľajšieho účastníka a vyhodnotí nadobudnutie vlastníckeho práva k mobilnému telefónu, jeho vzťah
k prípadnej náhrade škody a následne svoje závery dôsledne argumentačne podporí.

Záverom odvolací súd len na margo právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
poznamenáva aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, ktoré nadväzuje na výroky vo veci
samej, že argumentácia súdom prvého stupňa ohľadom právneho zastúpenia z dôvodu podaného
obdobného vyjadrenia ako v iných veciach na prvostupňovom súde je alogickou pri dôslednom

uplatňovaní ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky). Každý má právo na to, aby, hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej
veci, bol zastúpený advokátom. Používanie rovnakého textu podania právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka nie je dôvodom pre prípadné nepriznanie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Už splnomocnením advokáta sa realizuje základné právo účastníka na právnu pomoc v konaní pred

občianskoprávnym súdom. Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy.
Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v
kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým
vzdelaním. V množstve súdnych sporov už pomoc pri vstupe do konania pre žalobcu môže pôsobiť

odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju
žalobu späť. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto odkaz
na zbytočnosť právneho zastúpenia v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nemá
opodstatnenie.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely
vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.