Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cb/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214455
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113214455.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina,
IČO: 31575951, proti odporcom: 1./ L.. A. G., R. Z. X/XXX, N. X./ O.. O. C., D. XXX/X, XXX XX D., zast.
advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, Fraňa Mojtu 24, 949 01 Nitra, X./ L.. V. F. (Z.), Z. XXX/X, XXX
XX N., 4./ Ing. F. H., M. XXX, XXX XX M., X./ L.. M. F., M. XXX/XX, XXX XX D. 6./Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Mamateyová 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, o návrhu na zabezpečenie dôkazu,

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 29.04.2013 a zo dňa 18.07.2014 na zabezpečenie dôkazu zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania odporcovi v 1., 3., 5. a 6. rade vo výške 0,- eur, odporcovi
v 2. rade k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 250,42 eura a odporcovi v 4. rade vo výške 4,35
eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil súdu dňa 30.04.2013 návrh na zabezpečenie dôkazu. V návrhu uviedol,
že navrhovateľ je veriteľom zaniknutej spoločnosti COMBO, a.s.. Rozhodcovským rozsudok č.
11/2009-1046 zo dňa 17.6.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
sa uložila povinnosť spoločnosti COMBO, a.s. zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 225.201,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 31.01.2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol

vykonateľnosť dňa 26.7.2011. Dňa 21.09.2011, teda dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, vstúpila spoločnosť COMBO, a.s. do likvidácie. Likvidácia bola ukončená
schválením účtovnej závierky valným zhromaždením dňa 31.1.2012. Spoločnosť COMBO, a.s. bola
následne vymazaná z obchodného registra dňa 4.5.2012. Podľa konečnej správy o priebehu likvidácie
spoločnosti COMBO, a.s., COMBO, a.s. ku dňu vstupu do likvidácie neevidovala žiadne pohľadávky,
nebola vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastnila žiaden hnuteľný, či iný majetok. Zároveň COMBO,

a.s. ku dňu vstupu do likvidácie evidovala záväzok voči jedinému veriteľovi, a to Dexia banke Slovensko,
a.s. (od 01.01.2012 - Prima banka Slovensko, a.s.). Podľa likvidačnej účtovnej závierky vypracovanej
likvidátorom ku dňu 09.01.2012, evidovala spoločnosť COMBO, a.s. za bezprostredne predchádzajúce
účtovné obdobie, tj. ku dňu vstupu do likvidácie, tiež záväzky zo sociálneho poistenia vo výške 284.617,-
eur. Likvidačný zostatok vo výške 441,88 eur bol vyplatený navrhovateľovi, nakoľko si pohľadávku
prihlásil do likvidácie ako jediný veriteľ. Spoločnosť COMBO, a.s. bola povinná viesť účtovníctvo.

Hodnota minimálne záväzku voči navrhovateľovi presahovala ku dňu vstupu do likvidácie ako aj ku
dňu ukončenia likvidácie hodnotu majetku spoločnosti COMBO, a.s. Existuje dôvod sa domnievať,
že ku dňu vstupu do likvidácie ako aj počas likvidácie mala spoločnosť viac ako jediného veriteľa.
Spoločnosť COMBO, a.s. opakovane porušila svoju zákonnú povinnosť uloženú § 9 ods. 2 v spojitosti
s § 3 ods. 1 ; tým, že neuložila do zbierky listín obchodného registra príslušného sudu svoju účtovnú
závierku za rok 2008, za rok 2009, za rok 2010 ani za rok 2011. Spoločnosť COMBO, a.s. porušila

svoju povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. m) zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a
o doplnení niektorých zákonov v platnom znení, tým, že neodovzdala registratúrne záznamy (vrátaneúčtovníctva spoločnosti) Štátnemu archívu v Nitre ani mu neoznámila kde sú uložené. V súlade s § 72
ods. 2 Obchodného zákonníka je likvidátor povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie
konkurzu, ak zistí predĺženie likvidovanej spoločností. Navrhovateľ poukazoval na § 11 ods. 2, 4 a

§ 3 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. Návrh odôvodil ďalej tým, že mohli byť splnené zákonné podmienky
predĺženia zaniknutej spoločnosti COMBO, a.s. štatutárny orgán nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu,
likvidátor nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu a navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody podľa
§ 11 ods. 4 zákona o konkurze. Na úspešné uplatnenie si práva na náhradu škody na súde musí
navrhovateľuniesťdôkaznébremeno.Jezrejmé,žeaništatutárnyorgánanilikvidátornemajúzáujemna

zverejnení účtovných záznamov spoločnosti COMBO, a.s., o čom svedčí opakované porušenie vyššie
opísaných zákonných povinností a to z dôvodu, že by tým navrhovateľovi poskytli rozhodujúci dôkaz v
konaní o náhradu škody. Zároveň hrozí obava, že uplynutím vyraďovacích lehôt budú účtovné záznamy
zaniknutej spoločnosti COMBO, a.s. zničené pretože neexistuje zákonná povinnosť ich archivácie.
Obava navrhovateľa sa opiera o vyššie opísané predchádzajúce správanie dotknutých osôb, pri ktorom
porušili povinnosti uložené zákonom. Žiadal aby súd rozhodol, že povinné osoby majú povinnosť vydať

účtovníctvo zaniknutej spoločností COMBO, a.s., so sídlom v Nite, na Samovej ul. č. 8, IČO: 36830127
za obdobie od vzniku spoločnosti do jej zániku znalcovi v odbore 090000 - Ekonómia a manažment,
odvetvie: 090100 - Účtovníctvo a daňovníctvo, L., evidenčné číslo 914516 za účelom jeho preskúmania
a vypracovania znaleckého posudku na základe zadania navrhovateľa zo dňa 03.04.2013, a to do troch
dní od právoplatností tohto uznesenia a na žiadosť znalca mu bezodkladne poskytnúť požadovanú

súčinnosť.

K návrhu sa vyjadril odporca v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu tak, že v čase vstupu do
likvidácie mala spoločnosť COMBO a.s. iba jediného veriteľa, ktorým bol navrhovateľ. Akékoľvek iné
dohady, že táto skutočnosť je nepravdivá, pretože pred vstupom do likvidácie, počas jej konania ako

i v procese ukončenia likvidácie boli dodržané všetky zákonné predpisy a bolo zo strany likvidátora -
okrem iného zistené, že spoločnosť COMBO, a.s. nemala žiadne záväzky ani podlžnosti voči Sociálnej
poisťovni. Pokiaľ sa týka účtovnej evidencie zaniknutej spoločnosti COMBO, a.s., podľa vedomosti
jeho klienta táto bola zo strany likvidátora odovzdaná predsedovi dozornej rady spoločnosti. Z hľadiska
právneho však poukazoval na zásadnú procesnú vadu podaného návrhu, kde navrhovateľ v konaní o

zabezpečenie dôkazu, ktoré je v Občianskom súdnom poriadku upravené v druhej časti ako „Činnosť
súdu pred začatím konania“ teda nejedná sa o žiadne sporové konanie - žiada uložiť dotknutým osobám
povinnosť vydať účtovníctvo zaniknutej spoločnosti CCMBO, a.s. znalcovi Ing. Marte O. do 3 dní. Petit
je neprípustný a v rozpore so zákonom, pretože súd môže povinnosť vydať tieto doklady uložiť iba v
sporovom konaní o nejakú konkrétnu vec a nie v konaní o zabezpečenie dôkazu.

Navrhovateľ poukázal na ďalšiu povinnú osobu - odporcu v 5. rade, pričom uviedol, že skutočnosť
ohľadne existencie len jedného veriteľa bude predmetom samostatného súdneho konania a predmetná
otázkasabudeskúmaťakosamotnýzákladsporualeboakoprejudiciálnaotázka.Predzačatímkonania,
by sa súd mal zamerať na zistenie, či návrh na zabezpečenie dôkazu spĺňa požadované náležitosti a či

hrozí obava, že dôkaz nebude možné vykonať neskôr vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Tvrdenie
právneho zástupcu je preto v tomto konaní irelevantné.

K návrhu sa vyjadril odporca v 5. rade (. tak, že vzhľadom k tomu, že návrh na vyhlásenie konkurzu
nebol nikdy podaný, prípadná žaloba na náhradu škody voči členom štatutárneho orgánu zlikvidovanej

spoločnosti v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (účinný ku dňu 31. 12.
2013) by nemala podklad v hmotnom prave.

K návrhu sa vyjadril odporca v 4. rade (Ing. H.) tak, že pri vstupe spoločnosti COMBO, a.s. do likvidácie
bolo zistené, že spoločnosť mala iba jediného veriteľa a to navrhovateľa. Preto v súlade s § 3 ods. 2

zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov platnom 31.12.2011 neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, pretože
spoločnosť COMBO, a.s. nespĺňala ustanovenie tohto paragrafu, v ktorom sa uvádzalo, že platobne
neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti
viac ako jeden peňažný záväzok. Spoločnosť COMBO, a.s. mala iba jedného veriteľa a jeden peňažný

záväzok a to konkrétne navrhovateľa, počas likvidácie inú skutočnosť nezistil a preto štatutárny orgán
spoločnosti COMBO, a.s. nemal zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.Navrhovateľ súdu následne doručil návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 18.07.2014, ktorý smeroval
voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. (ďalej len VZP a.s.), vo vzťahu ku ktorej uviedol, že sa
domáha zabezpečenia dôkazu - informácie zo strany spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a. s. o pohľadávkach zaniknutej spoločností COMBO a.s., za účelom preukázania existencie aj
iných pohľadávok spoločnosti COMBO a.s. pred jej zánikom než je pohľadávka Navrhovateľa, a
tým preukázanie porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti z dôvodu
jej predĺženia, čím navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ v tejto súvislosti podal listom zo dňa
13.12.2013 Žiadosť o poskytnutie informácie, podľa ustanovenia § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o

slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, adresovanú spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra.
Obsahom žiadosti bolo sprístupnenie informácie o akejkoľvek neuhradenej pohľadávke spoločnosti
COMBO a.s., v období medzi 26.07.2011 (vrátane) až do 04.05.2012 (deň zániku spoločnosti COMBO
a.s.). Listom zo dňa 19.12.2013 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. rozhodla o nesprístupnení
informácie navrhovateľovi, s odkazom na ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Ak by navrhovateľ na podklade zaistených dôkazov preukázal existenciu
ďalšieho veriteľa, preukázal by tým porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, v súlade
s § 3 ods. 3 a § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 72 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov. K porušeniu tejto povinnosti by došlo dňa 26.08.2011, keďže
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.07.2011, a ak v tom čase
existovala ďalšia pohľadávka spoločnosti COMBO a.s., spoločnosť by mala v súlade s § 11 ods. 2
zákona o konkurze povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní (tzn. do 25.08.2011).
Súdu navrhol vo vzťahu k VZP a.s. vydať uznesenie, podľa ktorého Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s., je povinná poskytnúť navrhovateľovi informáciu o akejkoľvek neuhradenej pohľadávke zaniknutej
spoločnosti COMBO a.s. v likvidácii v období medzi 26.07.2011 až do 04.05.2012, za účelom
znaleckého preskúmania finančnej situácie zaniknutej spoločnosti.

K návrhu sa vyjadril odporca v 6. rade (VZP a.s.) v tom smere, že neposkytol informáciu navrhovateľovi

na jeho žiadosť podľa zák. č. 211/2000 Z.z., pričom poukázal tiež na ust. § 76 zák. č. 581/2004 Z.z.,
ktoré by sprístupnením podľa znenia žiadosti navrhovateľa o sprístupnenie informácie tak porušoval.

Súd na nariadenom pojednávaní vypočul účastníkov, pričom vzhľadom na podaný návrh vo vzťahu k
odporcom v 1-5 rade a návrh smerujúci voči odporcovi v 6. rade bolo na mieste návrh zamietnuť z

nasledovných dôvodov.

Podľa § 78 ods. 1 OSP, pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je
obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci, alebo súd, v obvode
ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok (ods. 2).

Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide (ods. 3).

Návrh na zabezpečenie dôkazu musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 a zároveň
vzhľadom na povahu daného inštitútu sa vyžadujú aj určité špecifické náležitosti. Navrhovateľ musí
predovšetkým označiť vec, ktorej sa zabezpečenie dôkazu má dotýkať, konkrétne označiť dokaz, ktorý
sa má zabezpečiť, označiť skutočnosti, ktoré sa predmetným dôkazom majú preukazovať, uviesť miesto,

kde sa predmetný dôkaz nachádza, resp. kde by sa mohol nachádzať, prečo má rozhodujúci význam
pre samotný výkon zabezpečenia. V prípade, že sa navrhovateľ domáha zabezpečenia dôkazu pred
začatím konania, musí uviesť aj to, v akom konaní bude predmetný dôkaz použitý. Navrhovateľ musí
osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu z dôvodu, že tento dôkaz nebude možné neskôr vykonať
vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Tieto skutočnosti možno deklarovať najmä tým, že navrhovateľ preukáže existenciu dôvodnej obavy, že
odporca alebo iná osoba, ktorá má u seba vec, ktorá je nositeľom dôkazného prostriedku, ju zničí. Do
úvahy takisto prichádza možnosť odchodu svedka, ktorého svedecká výpoveď má význam rozhodujúcipre konanie do zahraničia, prípadne že sa svedok nachádza v bezprostrednom ohrození života v
dôsledku závažného ochorenia a podobne. To isté môže platiť pre subjekt, ktorý má listinu, ktorej
význam je pre konanie vo veci samej nepochybný a na ktorú by sa vzťahovala aj tzv. edičná povinnosť.

Zabezpečenie dôkazu z dôvodu, že ho bude možné neskôr vykonať len s veľkými ťažkosťami, prichádza
do úvahy najmä vo veciach zodpovednosti za škodu, prípadne pri nevyhnutnosti navrátenia veci do
pôvodného stavu napr. na zabezpečenie plynulosti chodu ďalšej prevádzky. Nesmie ísť len o subjektívny
názor navrhovateľa, ale o objektívne existujúce skutočnosti.

Napokon musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti, ktoré si majú
zabezpečovaným dôkazom preukázať. Je nevyhnutné posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť,
môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané konanie R (ČR) 17/1995. Súd preto návrh na
zabezpečenie dôkazu zamietne, ak informácie ktoré majú byť zabezpečené, nemajú pre vec samu
žiaden relevantný význam.

Na rozhodnutie vo veciach predbežných konaní súd nemusí pojednávanie nariadiť, nemusí účastníkov
konania vypočuť, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umožniť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých treba urobiť záver o tom, či sú splnené
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. pre zabezpečenie dôkazu. Súd posudzuje
dôvodnosť návrhu podľa jeho obsahu a na základe pripojených, prípadne dodatočne predložených listín

(uznesenie NSSR sp.zn. 6Cdo/136/2010 zo dňa 09.02.2011).

Podľa názoru súdu predpokladom úspešnosti navrhovateľovho návrhu na zabezpečenie dôkazu je
1. perfektný návrh, 2. obava (v konaní pred začatím konania), že dôkaz nebude možné vykonať

neskôr alebo len s veľkými ťažkosťami - osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu, 3. osvedčenie
dôvodnosti veci samej, 4. relevantnosť označeného dôkazu pre vec samu a 5. dosiahnuteľnosť dôkazu
(vykonateľnosť dôkazu). Uvedené predpoklady sú predpokladmi kumulatívnymi, pretože absenciou
naplnenia čo i len jedného predpokladu, stráca návrhu na zabezpečenie dôkazu svoju zákonnú
dôvodnosť a faktickú opodstatnenosť.

Súd uvádza, že konanie pred začatím konania o návrhu na zabezpečenia dôkazu síce nie je typické
sporové konanie (v ktorej nejde o „vec samu“), avšak za situácie keď sa navrhovateľ (osvedčujúc
dôvodnosťvecisamej)domáhazabezpečiťdôkazprevecsamu(vkonanípredzačatímsúdnehokonania
vo veci samej), a ktorá je sporom, potom aj konanie o zabezpečenie dôkazu je svojim charakterom

spor o existenciu predpokladov dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu, pričom pre účastníctvo
v konaní platí prvá a poprípade druhá definícia účastníkov podľa zásad civilného procesu. Svojim
spôsobom si možno toto konanie predstaviť ako izolovanú časť dokazovania v rámci konania vo veci
samej, pričom však k základným podmienkam úspešnosti vykonania dôkazu zákon pribral aj ďalšie
rozširujúce predpoklady prameniace z charakteru tohto konania (napr. podmienka existencie obavy, že

dôkaz nebude možné vykonať neskôr alebo len s ťažkosťami). Zároveň však na rozdiel od dokazovania
vo veci samej dôkaz nepodlieha následnému hodnoteniu, pričom je však zachovaný predbežný cenzus
dôvodnosti na zabezpečenie navrhnutého dôkazu.

Súd poukazom na identifikované absencie predpokladov úspešného návrhu tak uvádza dôvody
zamietnutia návrhu.

Súd sa prednostne vyjadrí k tej časti návrhu (zo dňa 18.07.2014), ktorá smerovala voči VZP a.s.,
na základe ktorej navrhovateľ žiadal zabezpečiť „informáciu o akejkoľvek neuhradenej pohľadávke

zaniknutej spoločnosti COMBO a.s. v období medzi 26.07.2011 do 04.05.2012, za účelom znaleckého
preskúmania finančnej situácie zaniknutej spoločnosti“.

Podľa názoru súdu v tomto prípade ide o príklad, na ktorý inštitút zabezpečenia dôkazu neslúži,
pretože navrhovateľ poukazujúc na potrebu zistiť mnohosť veriteľov (jeden z predpokladov konkurzného

predĺženia) u VZP a.s., práve činnosťou súdu žiadal zistiť informácie, ktoré sú rozhodujúcimi
informáciami pre vec samu, pričom ak navrhovateľ neosvedčí práve dôvodnosť zamýšľaného návrhu vo
veci samej (keďže si nie je istý mnohosťou veriteľstva- teda hmotnoprávnym predpokladom úspešnosti
vo veci samej), chýba tak predpoklad dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu ako takého. Navyšeišlo by len o obchádzanie zákona o slobodnom prístupe k informáciam, kedy po neúspešnosti získania
informácii prostredníctvom zákonného rámca slobodného prístupu k informáciám navrhovateľ požiadal
o informácie povinnú osoby prostredníctvom súdu. Dôvodnosti návrhu chýbala tiež osvedčovaná

obava, že dôkaz nebude možné vykonať neskôr alebo len s ťažkosťami, teda navrhovateľ neosvedčil
nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré znemožnia, alebo
podstatne sťažia vykonanie dôkazu v prípadnom konaní vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené,
súd návrhu v časti smerujúcej voči VZP a.s. nevyhovel a návrh zamietol.

K ďalším predpokladom pre úspešné zabezpečení dôkazu, ktoré sú spoločné aj pre návrh smerujúci
voči odporcom v 1. až 5. rade sa súd vyjadrí v ďalšom obsahu odôvodnenia.

Pokiaľ ide o návrh (zo dňa 29.04.2013) súd v prvom rade konštatuje, že samotná petitná žiadosť tak ako
bola uvedená, v znení doplnení návrhu na zabezpečenie dôkazu zrejme nie je celkom správna, pretože
navrhovateľ sa má podľa názoru súdu správne domáhať zabezpečenia dôkazu spôsobom, ktorým

sa dôkaz vykonáva, tzn. v prípade listinného dôkazu (účtovníctvo), zabezpečenie jeho predložením
povinnou osobou a jeho prečítaním na súdnom pojednávaní v prípade jeho konania (§ 78 ods. 3 v
spojení s § 129 OSP) s tým, že zabezpečený dôkaz by bol súčasťou spisového materiálu a prišlo by
tak k naplneniu zabezpečenia dôkazu. Tak ako tomu bolo v tomto prípade, navrhovateľ žiadal vykonať
dôkaz tak, že žiadal účtovníctvo podrobiť znaleckému skúmaniu. Znalec a znalecké skúmanie však

má v zásade zvláštne postavenie v dôkazných prostriedkoch, pretože znalec ako odborná osoba pre
znalecké dokazovanie je osobou zastupiteľnou a bez ďalšieho nemôže byť dôkazným prostriedkom
(následne dôkazom), ktorý by neskôr nebolo možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
Navyše aj určenie konkrétneho znalca navrhovateľom, nie je postup, ktorý sa zhoduje so spravodlivým,
objektívnym azákonnýmpostupomzískavaniadôkazovzdôkaznýchprostriedkovvkonanípredsúdom.

Z uvedeného dôvodu nie je na mieste návrhu na zabezpečenie dôkazu vyhovieť.

Ak by aj navrhovaná petitná žiadosť bola považovaná za správnu, najmä z dôvodu, že by pre súd
bola podľa jej obsahu jasným rámcom žiadosti navrhovateľa (prihliadajúc na § 1 OSP), potom pre
neexistenciu ďalších predpokladov dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu bolo na mieste návrh

zamietnuť.

V ďalšom súd poukazuje na dôvody, ktoré viedli navrhovateľa na podanie tohto návrhu. V prvom
rade poukazoval na existenciu vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý smeroval
voči spoločnosti COMBO a.s., v ktorej boli niektorý z odporcov štatutárnym, resp. orgánom likvidácie

spoločnosti, ktorí zodpovedajú za nepodaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas podľa § 11 ods. 2, 3
ods. 3 a 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2013. Takto odôvodňoval dôvodnosť veci samej.
Taktiež uviedol, že na úspešné uplatnenie práva na náhradu škody musí navrhovateľ uniesť dôkazné
bremeno (predlženie spoločnosti COMBO a.s.), čo nie je možné bez preskúmania účtovníctva a tiež
že štatutárny orgán ani likvidátor nemajú záujem na zverejnení účtovných záznamov, a zároveň hrozí

obava, že uplynutím vyraďovacích lehôt budú účtovné záznamy zničené. Za týmto účelom označil dôkaz
(účtovníctvo zaniknutej spoločnosti, resp. jeho znalecké preskúmanie), ktorý navrhol zabezpečiť.

Súd považoval označený dôkaz určený na zabezpečenie za dôkaz, ktorý by bol relevantným dôkazom
pre vec samu, pretože skutočnosť predĺženia ako predpokladu zodpovednosti povinných osôb súd môže

zisťovať z účtovníctva, resp. znaleckého posudku.

Podľa názoru súdu navrhovateľ ( a to platí aj pre návrh v časti smerujúcom voči VZP a.s.) čiastočne
vykonal osvedčovanie dôvodnosti veci samej do tej miery, že s poukazom na škodu, ktorá mohla byť
navrhovateľovi spôsobená tým, že povinná osoba nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu včas mohla

zodpovedať za škodu, ktorá mohla vzniknúť navrhovateľovi z takto zákonom uloženej a nesplnenej
povinnosti podľa zák. č. 7/2005 Z.z. podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Je síce na mieste dať
čiastočne za pravdu argumentácii odporcu v 5. rade, ktorý poukazoval na skutočnosť, že podľa § 11
ods. 4 v znení do 31.12.2013, predpokladom pre uplatnenie nároku v súlade s uvedeným ustanovením
konkurznýchpredpisovjeskutočnosťzrušeniakonkurzu(tedaautoritatívnerozhodnutiesúduoskončení

konkurzu a konkurzného konania ku ktorému ani nemohlo prísť, keďže nedošlo ani k vyhláseniu
konkurzu), súd však poukazuje na konštrukciu všeobecnej zodpovednosti a s poukazom na posl. vetu
uvedeného ustanovenia konštatuje, že zrušenie konkurzu je podmienkou pre prezumovanú výšku
škody. Nemožno však bez ďalšieho konštatovať úplné a nespochybniteľné odôvodnenie dôvodov, prepodanie návrhu na zabezpečenie dôkazu navrhovateľom, pretože podľa názoru súdu podstatou podania
tohto návrhu navrhovateľom nebola skutočnosť dôkaznej núdze, ktorá mohla nastať nevykonaním
takto zabezpečovaného dôkazu, ale k skutočnostiam, ktoré by navrhovateľa „ešte len“ presvedčili,

že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre podanie návrhu vo veci samej, alebo inak povedané
vyhľadával, resp. sa utvrdzoval o existencii skutočností subsumovateľných hmotnému právu, pre svoj
nárok zamýšľaný k uplatneniu vo veci samej. To však nie je účelom zabezpečovania dôkazov v rámci
činnosti súdu pred začatím konania. Napokon obava „z neochoty“ povinných osôb predložiť dôkazy v
rámci konania vo veci samej je príkladom informačného deficitu na strane navrhovateľa, ktorý je ale v

rámci zásad civilného procesu kompenzovateľný.

Podľa názoru súdu dôvodnosti návrhu na zabezpečenie dôkazu ďalej chýba tiež osvedčenie obavy,
že navrhnutý dôkaz na zabezpečenie nebude možné vykonať neskôr, alebo len s veľkými ťažkosťami,
pretože navrhovateľ neosvedčil také činnosti označených osôb (odporcovia v 1-5. rade), ktoré by
dôvodnú obavu z uvedeného zakladali. Edičná povinnosť povinných osôb a znalecké dokazovanie, by

v rámci konania vo veci samej boli realizovateľné.

Súd ďalej z vykonaného dokazovania, z výpovední odporcov v 1-5 rade. zistil, že účtovné doklady
účtovníctva spoločnosti COMBO a.s., boli po skončení likvidácie likvidátorom odovzdané odporcovi v 5.
rade,pričomtentoichnazačiatkuroka2015fyzickyzničil,pričomneexistujeináosoba,alebomiesto,kde

by sa navrhnutý dôkaz nachádzal, preto aj pre nedosiahnuteľnosť nebolo možné návrhu navrhovateľa
vyhovieť a návrh bolo potrebné zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešným účastníkom v zmysle § 142 ods. 1 OSP priznal
náhradu trov konania. Konkrétne priznal odporcom náhradu trov konania tak ako si ich uplatnili, teda

odporcovi v 2. rade súd priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali vo vyčíslených, preukázaných a
účelných trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za dva úkony právnej služby
po 60,07 eura (prevzatie a príprava, podanie na súd) a jedného úkonu po 64,53 eura (podľa § 11 ods.
1 písm. a/ advokátskej tarify a k nim pripočítaný režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2xRP 7,81
eura a 1x RP 8,39 eura, teda celkovo trovy právneho zastúpenia s DPH vo výške 250,42 eura. Vo

vzťahu k odporcovi v 3. rade je neúspešný účastník povinný nahradiť preukázaný ušlý zárobok vo výške
4,35 eura za 1 hodinu. Trovy konania je povinný nahradiť neúspešný navrhovateľ. Vo vzťahu k zvyšným
úspešným účastníkom súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania, vyjadrujúc tak úspech vo veci, ale
preto že tieto si v zákonnej lehote nevyčíslili súd priznal 0,- eur na náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
a rozhodne o ňom Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ) .