Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212093
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813212093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ Z. Y., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XX, Z. nad E., t. č. bytom L. XXXX, Z. nad E., 2/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X.
M. XX/X, Z. nad E., 3/ B. W., predtým W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. M. XX/XX, Z. nad E., t. č. L.
XXX, o zaplatenie 14.372,04 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 10.04.2015, č. k. 13C/124/2014-118, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalované v 1/, 2/ a 3/ rade zaplatiť žalobcovi
sumu 4.703,84 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% p. a. zo sumy 4.703,84 Eur od 01.11.2013 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30-teho dňa
v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovaným v 1/, 2/ a
3/ rade nepriznal.

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,ženapriektomu,žeideoúverovúzmluvuuzavretúmedziúčastníkmi
zmluvy a ide o absolútny obchod, kde je nutné aplikovať Obchodný zákonník, v oblasti spotrebiteľského
práva je potrebné prihliadať aj na špeciálny právny predpis, a to konkrétne ustanovenia § 52 až
54 Občianskeho zákonníka. Ďalej tiež poukázal na to, že ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách, a preto je
potrebné postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti citoval aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5MCdo/20/09. Obchodnoprávna úprava neposkytovala výhodnejšiu
úpravu ani z pohľadu možností splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly
o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v čase
odstúpenia od zmluvy dopadá tak právna úprava občianskeho práva a citoval viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, napr. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia
od zmluvy zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a
poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a

ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu.
Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje
ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex
tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Keď bola úverová zmluva od začiatku zrušená, v súlade sustanovením § 457 OZ každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vo
veci bol poskytnutý úver vo výške 13.277,56 Eur, do odstúpenia od zmluvy bolo uhradených 8.714,97
Eur a rozdiel je preto suma 4.562,59 Eur. Túto zaviazal žalované zaplatiť vrátane úroku z omeškania za

obdobie od 20.03.2013 do 31.10.2013 v kapitalizovanej sume 141,25 Eur a v prevyšujúcej časti nárok
zamietol. Konkrétne išlo o úrok z úveru od 01.11.2013 do zaplatenia. Priznal aj príslušenstvo pohľadávky
v podobe úroku z omeškania a berúc do úvahy sociálne pomery žalovaných v 1/ až 3/ rade povolil
žalovanú sumu, na ktorú súd prvej inštancie zaviazal žalované, splácať v splátkach.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť
právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že konštatoval, že ide o
úverovú zmluvu upravenú Obchodným zákonníkom, aplikoval na predmetnú vec Občiansky zákonník.
Pritom z povahy veci vyplýva, že ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, má riadiť

obchodným zákonníkom, potom neprichádza do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka,
ktorý je neaplikovateľný. Logicky nemôže ani dôjsť k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ, riadi Obchodným zákonníkom, je vylúčené, aby sa za neprípustné
dojednanie považovalo to, že sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o
účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktorej sa nakoniec nestali ani súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad

použitý súdom je v rozpore s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je zrejmé, že zmluva
o úvere sa má spravovať podľa Obchodného zákonníka. Aj vývoj právnej úpravy tomu nasvedčuje,
že až od 01.04.2015 bol doplnený § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom znení, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z toho vyplýva, že zákonodarca prijal
výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka je nedotknutý. Tiež je ale nesprávny názor, keď nepriznal súd prvej inštancie
nárok na úrok z úveru, teda odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech peňažného
ústavu. Súd prvej inštancie si neuvedomil, že žalobca neposkytol len finančné prostriedky, ale aj istú

službu, za ktorú je potrebné priznať aj odplatu, a preto bolo potrebné uvažovať o ustanovení § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Finančné prostriedky boli poskytnuté žalovaným aby ich využívali. Podľa
názoružalobcujetedanepochybné,žepovinnosťdlžníkaplatiťdohodnutýúrokzaúverzanikáažvčase,
keď dôjde k úplnému vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. V opačnom prípade by znamenalo,
že v dôsledku odstúpenia od zmluvy preto, že porušil povinnosti dlžník, by sa prakticky dlžník dostal do

výhodnejšieho postavenia práve porušením svojich povinností. Poukázal aj na článok 7 bod 6 úverovej
zmluvy v súvislosti s nárokom veriteľa na úroky z úveru. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalované v 1/ a 3/ rade. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sa neobohatila

nijako poskytnutým úverom, splácala dohodnuté splátky presne načas, a dokonca vkladala aj vyššie
čiastky. Z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti dostala sa do finančných problémov, o čom žalobcu
informovala.Ztohtodôvodužiadalazamietnuťodvolaniežalobcu.Žalovanáv3/radeuviedla,žesprávne
súd prvej inštancie rozhodol vo veci. Konštatovala, že svojimi argumentmi sa žalobca správa ako
úžerník, nie ako zmluvný partner a textom svojho odvolania sa postavil do úlohy školiteľa súdu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „odvolací súd“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový
stav, na základe ktorého vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti

8. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca so žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmi a žalovanou v
3/ rade ako ručiteľom uzavreli dňa 05.11.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 1014888404 a
stavebnom úvere č. 1014888703. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným v 1/ a 2/ rade mimoriadny
medziúver na základe uzavretej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 400.000,- Sk, t. j. 13.277,56 Eur. Súčasne pri dodržaní všetkých

zmluvných podmienok mal sa tento úver zmeniť na stavebný úver vo výške 260.000,- Sk, t. j. 8.630,42
Eur. Na základe porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy dlžníci splácali úver podľa dohodnutých
podmienok dňa 21.02.2013 žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal okamžité vrátenie celého úveru.

11. Lennazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiajepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,podľa

ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikaniaaspotrebiteľompodľa§3ods.2tohtoprávnehopredpisufyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, aby úver poskytol žalovaným za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Okrem toho ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá i v Občianskom
zákonníku. Podľa ustanovenia § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách,aleajvšetkyinéustanovenia,t.j.iustanoveniaObčianskehozákonníkaoodstúpeníodzmluvy

sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

15. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v 2 právnych predpisoch a
to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodnéhozákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu

trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy
v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalované ako spotrebiteľky výhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa žalované vzdať nemohli. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri

spotrebiteľskomvzťahutátomožnosťjevýrazneobmedzenáustanovením§54Občianskehozákonníka.
Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca
moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného
právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovaných zhoršuje.

16. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne
od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Kedže ustanovenie § 54
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aObčianskeho

zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

17. Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež
z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9

k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka.

18. Keďže dôsledky odstúpenia od zmluvy boli správne posúdené podľa ustanovenia § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v dôsledku zrušenia zmluvy s účinkami od začiatku sa zrušujú i ustanovenia
zmluvy upravujúce úrok za poskytovanie úveru a úrok z omeškania.

19. Naviac odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp.
zn. 3Cdo/115/2008: „V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo
zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej
zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej

strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť
druhej. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie; poskytnuté podľa
zrušenej zmluvy, lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného
plnenia. So zreteľom na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia
svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len

ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne
on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie)“.
20. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).