Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Cb/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202332
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412202332.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľky

V. N. nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Z. Č.. XXX/X, zastúpená JUDr. Katarínou Blšákovou, advokátkou AK
Banská Bystrica Ul. Skuteckého č. 10 proti odporcovi Igor Baláž - TRENDSTAV Nevolné 78, IČO:
14212404, zastúpený JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou AK so sídlom Žiar nad Hronom Ul.
A. Dubčeka č. 10 o návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti na vystavenie faktúry a príjmového
pokladničného dokladu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 426,55 € na účet
právneho zástupcu odporcu JUDr. Ľudmily Petrušovej, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prostredníctvom splnomocneného advokáta navrhovatelka podala na Okresný súd v Žiari nad Hronom
dňa 17.2.2012 návrh, ktorým sa domáhala pre odporcu uloženia povinnosti vystaviť jej faktúru za
prevedené stavebné práce vo výške 41.000 € ako i príjmový pokladničný doklad na sumu 14.000 € s
odôvodnením, že k takejto povinnosti sa odporca zaviazal na základe dohody medzi účastníkmi konania
a jednak povinnosť odporcu vystaviť navrhovateľke účtovný príjmový doklad vyplýva z platnej právnej

úpravy.

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vydaním rozkazu na plnenie kde uložil odporcovi
povinnosť aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozkazu vystavil a doručil navrhovateľke faktúru za
vykonané stavebné práce na sumu 41.000 € ako i príjmový pokladničný doklad na sumu 14.000 €, ktorá
suma bola vyplatená navrhovatelkou v prospech odporcu.

V zákonom stanovenej lehote voči vydanému rozkazu na plnenie odporca prostredníctvom právneho
zástupcu podal odpor, v dôsledku čoho súd vo veci určil pojednávanie.

V rámci dokazovania súd realizoval výsluch samotných účastníkov konania, výsluch svedka Y. N.,
oboznámilsaslistinnýmidôkazmipredloženýmiúčastníkmikonaniasúdunazákladečohozistilskutkový
stav veci:

Navrhovateľka uvádzala, že v kalendárnom roku 2010 vykonal odporca stavebné práce na nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a to L. X. č. M. XXX nachádzajúceho sa na H. B.. Č.. XX, ktorá
nehnuteľnosť bola zapísaná na Y. Č.. XXX pre k.ú. X. G. O. T. G. G.. Navrhovateľka tvrdila, že za
vykonané stavebné práce v zmysle vyúčtovania, ktoré vypracoval odporca poskytla platbu v celkovomrozsahu 51.000 €, odporcom boli však vystavené len príjmové doklady na sumu 37.000 € a preto sa
domáhal uloženia povinnosti pre odporcu vystaviť príjmový pokladničný doklad na sumu 14.000 €. Ďalej
sa domáhala pre odporcu uloženia povinnosti vyhotoviť faktúru v súvislosti s dodávkou prevedených

stavebných prác na sumu 41.000 € s odôvodnením, že napriek vzájomnej dohode medzi účastníkmi
konania odporca vystavil za vykonané stavebné práce v súvislosti s rekonštrukciou stavby rodinného
domu faktúru na sumu 10.000 € č. XXXXXXX dňa XX.X.XXXX / čl. 17 spisu /, napriek tomu, že sa
zmluvne zaviazal za prevedené práce realizovať riadnu fakturáciu.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnúť, tvrdil, že v
súvislosti s prijatím finančných prostriedkov a to jednak v hotovosti ako i na účet vystavil riadne príjmové
pokladničné doklady v celkovej sume 37.000 €, popieral prijatie ďalšej sumy v rozsahu 14.000 €,
tak ako to tvrdí navrhovatelka. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe vzájomnej dohody s
navrhovatelkou realizoval nielen opravu a rekonštrukciu rodinného domu ale i dodávku materiálu, ktorý
zakupoval pre navrhovatelku v hotovosti na základe poskytnutých záloh navrhovatelkou, uvádzal, že k

žiadnej písomnej dohode ohľadom uzatvoria akejkoľvek zmluvy tj. zmluvy o dielo resp. zmluvy obdobnej
medzi účastníkmi konania nedošlo, spochybňoval splnenie povinností, ktorú požaduje navrhovatelka
v súvislosti s vystavením faktúry za prevedené práce tým, že k žiadnej dohode medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu nedošlo, jednalo sa o občiansko - právny vzťah medzi účastníkmi konania a nemá
žiadnu zákonnú povinnosť, ktorej splnenia sa navrhovatelka v konaní domáha a takáto povinnosť

pre neho nevyplýva ani zo zmluvného dojednania. Odporca poukázal na skutočnosť, že snahou
navrhovateľky je vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Z výsluchu samotných účastníkov konania ako i výsluchu svedka Y. N. mal súd za to, že medzi
účastníkmi došlo k vzájomnému dojednaniu uskutočnenia prác v súvislosti s rekonštrukciou rodinného

domu, pričom takéto dojednanie medzi účastníkmi bolo charakteru neformálneho bez akejkoľvek
písomnej zmluvy, s jasne dohodnutým obsahom zmluvy ako i dojednanou odmenou. Svedok v konaní
vypočutý Y. N. uvádzal, že na základe splnomocnenia, ktoré predložil i v písomnej podobe osobne s
odporcom bez prítomnosti samotnej navrhovateľky dojednával rekonštrukciu rodinného domu v T. G.,
vzájomne s odporcom si ozrejmili, čo je predmetom rekonštrukcie, v akom rozsahu bude rekonštrukcia

realizovaná a došlo tiež k vzájomnému dojednaniu v zmysle, ktorého odporca realizoval i zakupovanie
materiálu na základe poskytnutých finančných prostriedkov. V zmysle takéhoto dojednania vždy po
určitom rozsahu vykonaných prác odporca potvrdzoval i prijatie záloh, ktoré mu boli vyplatené a podľa
tvrdení svedka sa zaviazal i k vystaveniu daňového účtovného dokladu a to faktúr. Na preukázanie
takýchto tvrdení navrhovatelka v konaní produkovala listinný dôkaz a to rozpis realizovaných prác ako i

dodávky materiálu, ktoré vypracoval samotný odporca, následne došlo k odsúhlaseniu na základe čoho
povinnosťou odporcu podľa vzájomného dojednania medzi účastníkmi bolo i vystaviť daňový účtovný
doklad faktúru. Práve z dôvodu nesplnenia si takejto povinnosti, sa navrhovatelka domáha jednak
vystavenia pokladničného príjmového dokladu na sumu 14.000 €, ktorú prevzal odporca v hotovosti
a tiež vystavenie účtovného daňového dokladu a to faktúry na sumu 51.000 €, ku ktorej povinnosti

sa sám odporca zaviazal. Odporca popieral prijatie sumy 14.000 €, tak ako to tvrdila navrhovatelka,
uviedol, že po prijatí akejkoľvek finančnej zálohy vystavoval pokladničné príjmové doklady a na základe
vzájomnej dohody medzi ním a navrhovatelkou, ktorú zastupoval manžel Y. N. sa ako podnikateľ
zaviazal k realizácii rekonštrukcii rodinného domu, ktorú povinnosť si splnil a riadnym spôsobom vystavil
i príjmové a pokladničné doklady. Odporca poukazoval na skutočnosť, že ako podnikateľský subjekt na

základe vzájomnej dohody s objednávateľom realizoval i dodávku materiálu, ktorý zakupoval v hotovosti
na základe poskytnutých záloh navrhovatelkou pre navrhovatelku za výhodné ceny, z ktorého dôvodu
ako podnikateľ doklady o prijatí finančných záloh nevedie ani vo svojom účtovníctve ako podnikateľský
subjekt a neexistuje ani žiadne relevantný dôvod na vystavenie faktúry, pretože k takejto povinnosti sa
nezaviazal. Odporca poukázal na to, že prijal od navrhovateľky celkové plnenie v rozsahu 37.000 € dňa

10.7.2010 sumu 5.000 € o čom vystavil príjmový pokladničný doklad / čl. 14 spisu /, dňa 25.8.2010 sumu
10.000 € na účet, dňa 18.12.2010 sumu 12.000 € o čom vystavil príjmový pokladničný doklad / čl 15
spisu / a dňa 23.12.2010 sumu 10.000 € o čom vystavil príjmový pokladničný doklad čl. 14. Na základe
vystavenej faktúry v súvislosti s realizáciou rekonštrukčných prác na rodinnom dome navrhovateľky
vystavil i účtovný daňový doklad na sumu 10.000 € dňa 20.8.2010. K žiadnej ďalšej povinnosti tak ako

sa jej uloženia navrhovatelka domáhala sa nezaviazal. K tvrdeniam navrhovateľky, že sám odporca
realizoval rozpis a vyúčtovanie rekonštrukčných prác ( čl. 5 - 12 spisu ) odporca uviedol, že sa nejednalo
o reálne uskutočnené práce, ale len rozpis prác, ktorý nemožno považovať za práce reálne uskutočnené.Z takto prevedeného dokazovania súd konštatuje, že medzi účastníkmi i keď došlo k uzavretiu
neformálnej zmluvy možno zmluvný vzťah účastníkov subsumovať v zmysle hmotnoprávneho
ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka ako zmluvu o dielo na základe, ktorej sa odporca ako

zhotoviteľ na základe objednávky navrhovateľa / objednávateľa / zaviazal za dojednanú cenu na
vlastné nebezpečenstvo vykonať realizáciu rekonštrukcie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky. Nesporným medzi účastníkmi konania bol rozsah predmetu diela ako i cena za vykonanie
tohto diela počas jeho zhotovenia. Účastníkmi konania nebola spochybňovaná okrem predmetu diela
ani dojednaná cena ani spôsob jej úhrady, z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že takáto

cena bola uhrádzaná v častiach, na základe poskytnutých záloh. Pre súd z dokazovania však vyplynula
skutočnosť, že okrem samotnej rekonštrukcie prác na rodinnom dome medzi účastníkmi, došlo tiež k
dojednaniu ohľadom dodávky stavebného materiálu, na základe poskytnutých záloh navrhovatelkou pre
odporcu, ktoré dodávky odporca zabezpečoval.

Navrhovateľ tvrdil, že titulom vyplatených záloh ako i celkovej odmeny v súvislosti s prevedením dielom

ako i dodávkou materiálu poskytol pre odporcu sumu 51.000 €. Takéto tvrdenia odporca žiadnym
spôsobom nespochybňoval a účastníci listinnými dôkazmi preukázali poskytnutie plnenia zo strany
navrhovateľky pre odporcu v rozsahu 37.000 €. Ak sa navrhovatelka domáhala uloženia povinnosti pre
odporcu vystavenia pokladničného a príjmového dokladu v rozsahu 14.000 €, ktoré poskytla podľa jej
tvrdení prostredníctvom svojho manžela Y. N. v hotovosti v prospech navrhovateľa takéto tvrdenia súdu

žiadnym spôsobom nepreukázala.

Uzavretím zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania došlo k založeniu súkromnoprávneho vzťahu a to
konkrétne v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvy o dielo.

Podľaustanovenia§631Občianskehozákonníka/OZ/,zmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,
komu bolo dielo zadané / zhotoviteľ diela/, že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Občianskeho zákonníka /OZ/, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať

označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah ako scénu za vykonanie diela a časť jeho zhotovenia.

Podľa § 633 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy
riadne a včas v dohodnutom čase. Ak je na vykonaní diela ustanovená záväzná technická norma musí
vykonanie zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka /OZ/, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
stanovená osobitnými predpismi treba poskytnúť cenu primeranú, ak nie je dohodnuté inak platí sa cena
až po skončení diela. Ak sa dielo vykonáva po častiach, alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné
náklady je ten, komu bolo zadané oprávnenie požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa

primerané preddavky.

Žiadne z vyššie citovaných ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, ponímajúcich právnu
úpravu zmluvy o dielo neurčuje zákonnú povinnosť pre zhotoviteľa vystaviť za prevedené práce účtovný
daňový doklad. Navrhovateľka v konaní súdu žiadnym spôsobom ani nepreukázala, dojednanie takejto

povinnosti medzi účastníkmi pri uzatváraní samotnej zmluvy o dielo. Zákon o účtovníctve 431/2002 Zb.
v § 10 špecifikuje účtovný doklad ako i náležitosti takéhoto účtovného dokladu. Zákon č. 222/2004 o
dani z pridanej hodnoty v § 71 a nasl. špecifikuje, ktorý doklad sa považuje za faktúru ako i ďalšie
náležitosti účtovného dokladu ,, faktúry ´´ avšak daný právny predpis je úpravou verejného práva nie
súkromnoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo založením uzatvorenia zmluvy o dielo medzi účastníkmi

tohto konania.

Keďže navrhovatelka v konaní súdu žiadnym spôsobom nepreukázala poskytnutie plnenia v rozsahu
14.000 € v prospech odporcu v súvislosti s čím sa domáhala aj vystavenia pokladničného príjmového
dokladu, ktorá povinnosť pre odporcu nevyplýva zo vzájomného zmluvného dojednania ani z platného

právneho predpisu a súčasne nepreukázala dojednanie ohľadom povinnosti odporcu vystaviť účtovný
daňový doklad v podobe faktúry, súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, uplatnil právo na náhradu trov v súvislosti s trovami právneho
zastúpenia v celkovej výške 426,55 €.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ako úspešný účastník konania uplatnil právo na náhradu trov - trovy právneho zastúpenia
6 úkonov právnej pomoci príprava, prevzatie, 58,69 € + režijný paušál, vyhotovenie odporu 58,69 €

+ režijný paušál, nemeritórne pojednávanie 21.8.2012 - 14,67 € + režijný paušál, pojednávanie dňa
25.9.2012 - 58,69 € + režijný paušál, pojednávanie 13.11.2012 - 58,69 € + režijný paušál a pojednávanie
dňa 12.2.2013 - 60,07 € + režijný paušál + DPH. Keďže vyúčtovaná odmena je vyúčtovaná v zmysle
§ 11 ods. 1. Zák. č. 655/2004 Zb. z neocenitelného predmetu konania správne, súd trovy vyúčtované
právnym zástupcom odporcu považoval za trovy vyúčtované dôvodne a k náhrade týchto trov s odkazom
na vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1. OSP, zaviazal navrhovateľa. O povinnosti navrhovateľa

realizovať úhradu na účet právneho zástupcu odporcu, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 149 ods.
1. OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to

výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.