Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210540
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413210540.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s.,
so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o.,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporkyni: K. D., nar. XX.
XX. XXXX, XXX XX G. XX, zastúpenej JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárie T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne:

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Alenou Kožiakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
Adyho 2969/24, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 1 476,62 € s prísl., o odvolaní odporkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/66/2014-89 zo dňa 01. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor proti platobnému rozkazu č. k.
11Rob/536/2013-62 zo dňa 17. 10. 2013 podaný vedľajším účastníkom konania na strane odporkyne -
Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad Hronom, dňa 26.08.2013 návrh,

v ktorom žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporkyňu zaplatiť mu žalovanú sumu za
poskytnutie telekomunikačných služieb.

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol dňa 17.10.2013 a vydal platobný rozkaz č.k.
11Rob/536/2013-62, ktorým návrhu navrhovateľa celkom vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený
právnemu zástupcovi navrhovateľa 18.11.2013 a odporkyni dňa 15.11.2013. Dňa 7.9.2013 do konania

vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne Platobný rozkaz mu bol doručený dňa 15.11.2013
a proti platobnému rozkazu vedľajší účastník prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne JUDr.
Aleny Kožiakovej podal odpor dňa 20.11.2013. V odpore zo dňa 20.11.2013 /strana druhá - č.l.
67/ právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uvádza: „Proti tomuto platobnému rozkazu podáva
odporkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odpor.“ Písomné plnomocenstvo
udelené odporkyňou na podanie odporu nie je priložené. Dňa 7.5.2014 bolo súdu doručené písomné

plnomocenstvo udelené odporkyňou dňa 5.5.2014 advokátke JUDr. Erike Mochnackej na zastupovanie
v konaní vedenom na Okresnom súde pod spisovou značkou 11Ro/536/2013/ č.l. 80/. Na základe
uvedených skutočností má súd za to, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník.
Konanie je na Okresnom súde vedené pod sp. značkou č. 4C/66/2014.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Takto sa môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorejpredmetom činnosti je ochrana práv, podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.) V konaní má vedľajší

účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd, po zvážení všetkých okolností (§ 93
ods. 4 O.s.p.).

Vedľajší účastník, má podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy, rovnaké práva a povinnosti, ako účastník

konania, a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu vystupuje. Ide však výlučne o
práva a povinnosti procesnej povahy. Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom
mene a môže vykonať všetky procesné úkony, s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s
konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil sám účastník.

Vedľajší účastník v danej veci je osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu /zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov/. Z predpisov upravujúcich ochranu práv
spotrebiteľa nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi hlavným a vedľajším účastníkom.

Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej -

platobného rozkazu vydanému v skrátenom tzv. rozkaznom konaní.

Podľa § 174 ods. 3 O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze c)
neoprávnenou osobou.

V štádiu tohto rozkazného konania bola odporkyňa nečinná - odpor proti platobnému rozkazu nepodala.
Lehota na podanie odporu odporkyni uplynula dňa 2.12.2013 K zrušeniu platobného rozkazu v
zmysle § 174 ods. 2 O.s.p., nedošlo. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013.
Kogentné ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že

pokiaľ odporkyňa odpor v zákonnom stanovenej lehote nepodala, môže tak urobiť vedľajší účastník,
ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu od doručenia platobného rozkazu. Nepodaním
odporu odporkyňou platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Keďže odporkyňa svoje
procesné práva v tomto skrátenom konaní po doručení platobného rozkazu neuplatnila( nepodala
odpor), nemohol tak procesne účinne urobiť ani vedľajší účastník.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. sp. značky 6Cdo357/2012 zo dňa 30.10.2013
uvádza:
„Z chápania tzv. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného
konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j.

nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktorým sa zavádza konanie
o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „ Nariadenie o európskom platobnom rozkaze“). V tomto
nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje (a teda nespochybňuje)
existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho práva (bod 10 úvodnej

časti).
Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním
odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi
pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu, neupravuje žiadne náležitosti tohto
odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana

práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením
nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po takomto jednoduchom a účinnom
procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť
naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a
podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods.

2 O. s. p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s. p.). Vyššie
uvedené znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšiehoúčastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so
zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom“.

Preto s poukazom na uvedené dôvody súd odpor vedľajšieho účastníka, ako odpor podaný
neoprávnenou osobou, odmietol“.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa odporkyňa odvolala a v odvolaní uviedla, že podáva

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
písm. f) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a to, že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 1 písm. h) OSP).

Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd odmietol odpor vedľajšieho

účastníka konania - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove z toho
dôvodu, že mal za to, že odporkyňa v tomto konaní bola nečinná a sama odpor nepodala, a teda
k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 OSP nedošlo. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 04. 12. 2013. Odpor podaný prostredníctvom JUDr. Kožiakovej podal vedľajší
účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (ďalej v texte aj

Združenie). Okresný súd mal za to, že vedľajší účastník v skrátenom konaní, ktorého výsledkom je
platobný rozkaz, nemôže podať odpor. Svoj právny názor oprel okresný súd o uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30. 10. 2013.

Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že s týmto záverom okresného súdu sa nestotožňuje, má zato,

že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ má
vedľajší účastník (v tomto prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove) v zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, tak jeho
postavenie sa odvíja od účastníka konania, na podporu ktorého v konaní vystupuje. Keďže vedľajší
účastník vstúpil do konania na podporu odporkyne, podľa názoru odporkyne má aj vedľajší účastník

právo podať odpor proti platobnému rozkazu. Odporkyňa v odvolaní ďalej zdôraznila, že Združenie
vstúpilo do konania práve preto, že odporkyňa nemá právnické vzdelanie a v tom čase nebola zastúpená
žiadnym právnym zástupcom. Na podporu jej záujmov vstúpilo teda do konania Združenie, ktoré podalo
odpor proti platobnému rozkazu. Postupom prvostupňového súdu, ktorý rozhodol o odmietnutí odporu
vedľajšieho účastníka, bola podľa odporkyne vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť odvolania podľa tohto
ustanovenia je podľa odporkyne nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa vedľajšiemu účastníkovi
znemožnila realizácia jeho procesných práv v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a to procesných
práv za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov odporkyne, na podporu ktorej vstúpil
vedľajší účastník do konania.

V závere odvolania odporkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odvolanie odporkyne je nedôvodné, pretože

vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, čo už bolo judikované aj
Najvyšším súdom SR.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporkyne podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne
správne. Okresný súd správne v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že odpor proti
platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom odmietol s odkazom na ust. § 174 ods. 2 OSP, ktoré

nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporkyňa odpor v zákonom stanovenej lehote
nepodala, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu od
doručenia platobného rozkazu. Keďže odporkyňa si svoje procesné právo podať odpor proti platobnému
rozkazu po doručení platobného rozkazu neuplatnila, nemohol tak procesne účinne urobiť ani vedľajšíúčastník. Takýto právny názor okresného súdu je správny, pretože aj keď má vedľajší účastník v zmysle
ust. § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva (a povinnosti) ako hlavný účastník konania, nie je legitimovaný
na tzv. dispozičné úkony s konaním (späťvzatie návrhu na začatie konania) ani na dispozičné úkony s

predmetom konania (napr. zmena návrhu) a tiež na podanie odporu proti platobnému rozkazu, pretože
právo podať odpor proti platobnému rozkazu je v zmysle ust. § 174 ods. 2 OSP viazané na odporcu,
ktorý je výlučne oprávnený (buď sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu) rozhodnúť o
tom, či podá odpor proti platobnému rozkazu a teda či učiní procesne významný podnet na pokračovanie
v konaní.

Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok odporkyne odvolací
súd uvádza, že záver okresného súdu, na základe ktorého okresný súd odpor podaný vedľajším
účastníkom odmietol, je v súlade s právnou úpravou platobného rozkazu obsiahnutou v Občianskom
súdnom poriadku, okresný súd teda postupoval v súlade so zákonom, v rámci svojho rozhodovania
nepochybil a preto argumenty odporkyne uvedené v odvolaní o tom, že postupom súdu prvého stupňa

bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a že odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú neopodstatnené.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutéuznesenieokresnéhosúdupodľa
ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.