Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205996
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205996.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Renáty Deákovej a sudcu Mgr. Dušana Ďuriana, v
exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
proti povinnému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 6834/2015 súdnym

exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom
Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
893,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
12Er/312/2015-18 zo dňa 24.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta
a § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), platného
a účinného do 30.06.2016. Súd prvej inštancie lustráciou v registroch zistil, že medzi týmito istými
účastníkmi bolo na Okresnom súde Lučenec vedené exekučné konanie pod č.k. 8Er/1126/2010, v
ktorom súd uznesením č.k. 8Er/1126/2010-47 zo dňa 13.12.2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2014. Exekučným titulom v uvedenom

konaní bol rovnako ako v konaní č.k. 12Er/312/2015-18 rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, č.k. B1209464 zo dňa 16.07.2010. Exekučný súd
skonštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie toho istého exekučného titulu, u ktorého už raz
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, preto súd konanie zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie. Okresný súd
- dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- účastníkovi konania- oprávnenému sa sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.2.1 Oprávnenýďalejuviedol,že podmienkyexekučnéhokonania súdotknutévzhľadomkprekážkeveci
rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata
bude obsah exekučného príkazu. Exekučný súd podľa názoru oprávneného nesprávne aplikoval ust.

§ 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie
je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
aplikovať zásadu res iudicata.
2.2 Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012
zo dňa 23.01.2013. V exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata),

pretože vecou v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o
hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania; na vytvorenie prekážky rozhodnutej
veci nestačí, ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec meritórne
prejednaná; exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť; exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci; exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo,

ale predstavuje len proces; akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci.
2.3 V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje,
alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v

texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 9a ods. 1) Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a nepovažujúc odvolanie oprávneného za dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce
konanie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie; v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia a v zmysle § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; odvolací súd nezistil dôvody na
odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že priebehu exekučného
konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky oprávneného nemohli
privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že
oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové zistenia okresného súdu a ťažiskovo

nesúhlasil len s jeho právnym posúdením veci.

9. Odvolacia námietka oprávneného s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí; v uvedenej veci vyčítal
najvyšší súd súdom nižšej inštancie, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikovali na vec § 45 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, hoci prípadná
aplikácia tohto ustanovenie podľa najvyššieho súdu prichádza do úvahy až po rozhodnutí o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci však ide o inú procesnúsituáciu, kedy súd prvej inštancie pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§ 103 O.s.p.) dospel

k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou veci
rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení návrhu
(bráni meritórnemu rozhodovaniu); na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené rozhodnutie
najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Naopak, v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s

argumentáciou oprávneného) najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu
k inému exekučnému konaniu prekážku rozhodnutej veci (porovnaj strana 7 bod 1 citovaného uznesenia
najvyššieho súdu : „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle §
237 písm. d/ O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10.10.2012).

10. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť
prekážku rozhodnutej veci (okrem iného túto prekážku vo vzťahu k inému exekučnému konaniu pripustil
aj najvyšší súd v citovaných rozhodnutiach) a že pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel
od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res
iudicata), nebolo možné v exekučnom konaní na túto prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p.

prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo
vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok, resp. v súčasnosti Civilný
sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok); je zrejmé, že vzhľadom na
znenie § 83 O.s.p.-...začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie...
si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania

(litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku (...začatie exekučného
konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie...). Ak oprávnený podá
návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor,
ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Keďže súdne
konanie začínalo dňom doručenia žaloby resp. návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.) a exekučné konanie

začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného
poriadku),odlišnýokamihzačatiakonaniasituvyžiadalosobitnúúpravuprekážkyskôrzačatéhokonania
(litispendencia) v exekučnom konaní; súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov
na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor,
ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu

úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V
prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti do popredia nevystupujú (nie je
rozhodujúce, kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne
upravovať.

11. Nie je správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku
rozhodnutejveci(resiudicata).Prekážkarozhodnutejveci(resiudicata)nastávavtedy,aksamávnovom
konaní prejednať tá istá vec; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Z hľadiska exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi tými istými účastníkmi exekučného

konania, vedená na základe toho istého exekučného titulu; nie je rozhodujúci spôsob exekúcie, pretože
ten určuje priamo súdny exekútor. Vo všeobecnosti k záveru, že aj procesné rozhodnutia môžu založiť
prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), dospela aj súdna prax (konkrétne v prípade predbežných
opatrení ako jednom z druhov procesných rozhodnutí - pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2011 k výkladu § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s §

167 ods. 1 O.s.p. a § 243e ods. 1 O.s.p. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 3/2011 pod číslom 25).

12.V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený

ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom. Toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo
dôjsť ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, či porušením iných jeho
procesných práv, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie v odvolacom konaní a samotné skutkové

okolnosti zistené okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil).

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).