Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Ďumbalová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113204429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, zastúp.: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o určenie, že
žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom a o zaplatenie škody v
sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 317,17 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd určil medzitýmnym rozsudkom,
že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduSenica,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcie
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere, č. 2180557
dlžníkom /povinným/ A. K., R.. X.XX.XXXX/
kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 2679/2011 v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom aby rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 317,17 € , všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi aj trovy konania. Ďalej v žalobe uviedol, že
žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej
miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní
navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. § 38 Exekučného poriadku zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č.2180557 dlžníkom A. K. , pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny

exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2679/2011 a exekučný súd neoznámil žalobcovi
spisovú značku, pod ktorou sa exekučné konanie na súde vedie, nakoľko však exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,

rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 /konanie pritom
začalo 3.2.2011 / a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia . K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie viac ako 172 dní/.
Ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúceprávne významné skutočnosti,. Uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a
vrozporesozákonom,konkrétnesust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku,pretoževpredmetnomprípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými

prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že žalobca sa dozvedel

o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak,
že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ,

kedy vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 €, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu , na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu , na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 €, teda celkovo tak

vynaložil sumu 125 € a táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu, ktorú
výšku škody stanovil na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami a uviedol, že hmotná škoda pozostáva zo
škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch

spojených so stratou času zamestnanca. A uviedol, že si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov , zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho
názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Uviedol, že márnym plynutím času,
bolireálneohrozenélegitímneočakávaniažalobcu,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiujeho

pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii
povinného a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky
a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné

uskutočniť náhradu exekučného titulu a postup exekučného súdu tak zamedzil žalobcovi správať sa
so starostlivosťou riadneho hospodára. Uviedol, že uplatnenie nemajetkovej ujmy žalobca vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov /definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu/ a základných práv a uviedol aj ďalšie dôvody na podporu
svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a to: - neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
vyvolala u žalobcu resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti , nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, - úplné zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jej majiteľov, - nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného

práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva že každý
má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy a realizácia základného práva na súdnu
ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonompredpokladanej kvalite. Uviedol, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práva a princípov právneho štátu. Uviedol, že pri určovaní primeranej náhrady

nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom , podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk , t.j. cca 660 € a poukázal na nálezy ústavného súdu a
preto si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastanevzákonomčasestavpredpokladanýzákonomstratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveci
a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky /spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu/ uplatnil sumu 317,17 €, ktorý výpočet nároku
uskutočnil alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve
na základe aplikáciu vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 € za rok : 12= 55 € za mesiac.
Uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal

žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby
na žiadosť pozitívne nereagoval, preto podal túto žalobu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, zo dňa 20.5.2013 uviedla, že žalobca v žalobe síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie je ani zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Uviedla, že dňa 23.4.2012 boli jej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa23.4.2012, vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené
žaloby, je zrejmé , že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr, pričom poškodený
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Uviedla, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č.
514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému

postupu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania, v tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ /

Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní, pričom
unáhlené konanie zo strany súdu , by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu,
a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Uviedla, že zo samej dikcie
§ 44 os. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu okrem exekučného titulu podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Uviedla, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo
v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vyhádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia ,ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SRo ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Uviedla, že zo skutkových tvrdení uvádzaných v niektorý žalobách žalobcu, k
nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009, v prípade ak mala žalobcovi

vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch
rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, vzhľadom k uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto
nároku ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. Čo sa týka materiálnej škody uplatnenej v
paušálnej sume 125 €, žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku a podľa nej, žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedla,
že podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení, pričom ak žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, toto poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, každé

prípadové okolnosti sú osobité, preto nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660 €, ktorá by mala byť
priznaná za každý rok prieťahov a uviedla, že je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik

podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil
v čom sa ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Uviedla, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný
tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Poukázal na

skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci, pretože celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré
pozostávajú z úrokov a iných poplatkov sa javia byť vysoké v niektorých prípadoch predstavujú náklady
takmer 100 % ročne zo sumy získanej od žalobcu a podľa všeobecných podmienok dlžník je povinný
zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške O,25 % denne, čiže až 91,25

% ročne, preto je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nizkopríjmových osôb, preto nie je možné opomenúť, že v takomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa a s prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti

žalobcu, považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade
porušeniaprávažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúce
a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Žalovaná uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi
po uplynutí 15-dňovej lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti , uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou a má za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti , pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä že si uplatňuje
ničím nepreukázané čiastky, či už podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy, preto pre
nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu

zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorý zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci,okremtretejčastitohozákonaprivýkoneverejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci , zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. . 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/, zákona č. 233/1995 Z.z, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.Podľa exekučného spisu Okresného súdu Senica, č.k. 9 Er 118/2011, u exekútora vedená vec pod
č.k. EX 2679/11, žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
povinnej K. A., o zaplatenie 337,56 € s príslušenstvom, bola súdu doručená 18.2.2011 a bolo o nej

rozhodnuté uznesením 9 Er 118/2011, zo dňa 4.7.2011, jej zamietnutím, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 30.7.2011.

Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že nakoľko exekučný súd zistil, že v predmetnej veci bol

exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom a preto bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá,
súd nebol povinný do 15 dní od doručenia žiadosti písomne rozhodnúť o jej zamietnutí, pretože pre
toto rozhodnutie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. nestanovuje lehotu, preto súd nemal za to, že
súd nesprávne úradne postupoval, keď v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonania exekúcie nerozhodol o nej jej zamietnutím, ale rozhodol o nej až uznesením z 4.7.2011, preto
súd žalobu žalobcu zamietol, ako nedôvodnú.

Súd mal za to, že nakoľko žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručená Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 25.9.2012 a nárok nebol uspokojený do 6 mesiacov od doručenia žiadosti, o
tomto nároku uplatnenom na súde 27.9.2012 bol oprávnený týmto rozsudkom rozhodnúť súd, pretože
rozhodoval už po uplynutí 6 mesiacov od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože súd vo veci nevytýčil pojednávanie a
žalovaná nepreukázala, že jej trovy konania vznikli a aj vzhľadom na predmet konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.