Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/118/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610209698
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7610209698.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Janou Gargulovou, v právnej veci žalobcov: v 1./

rade D. U., nar. XX. X. XXXX, v 2./rade I. U., nar. X. X. XXXX, obaja bytom Q. č. XXX, Q., zastúpených
Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou, Krivá č. 23, Košice, proti žalovanému L. C., nar. XX. X. XXXX,
bytom P. W. č. XXX, P. W., o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť každému zo žalobcov z titulu nemajetkovej ujmy sumu po 300
eur a trovy konania v prospech právnej zástupkyne žalobcov vo výške 2 326,18 eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom 1C/118/2010-88 zo dňa 27. 1.
2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 1C/118/2010-109 zo dňa 10. 2. 2012.

Krajský súd v Košiciach uznesením 9Co/66/2012-127 zo dňa 31. 5. 2013 zrušil rozsudok v znení
dopĺňacieho rozsudku v zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytkol súdu prvého stupňa, že si neobjasnil, ako on sám si vysvetľoval pojem rozhorčenie namietané
svedkyňami práve v danej konkrétnej situácii. Nijako bližšie sa nezaoberal tým, čo konkrétne znamená
tento pojem hlavne v ponímaní svedkýň, ktoré ho použili na označenie svojej reakcie na diskriminačné
konanie a výroky žalovaného. Vytkol tiež súdu, že ponechal bez povšimnutia aj iné skutočnosti v
rámci výpovedi svedkýň, ktoré boli reakciou na výroky a odmietavý postoj žalovaného a opomenul
hodnotiť aj iné obdobné skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedkyne C. a svedka C.. Nezdôvodnil
svoje myšlienkové pochody, ktoré ho priviedli k záveru, že ospravedlňujúce listy sú (budú) postačujúcim

primeraným zadosťučinením na nápravu vzniknutého protiprávneho stavu. Zároveň uviedol, že súd
nevykonal dokazovanie všetkými dostupnými listinami, ktoré sú obsahom pripojeného vyšetrovacieho
spisu.

SúddoplnildokazovanievsmerenaznačenomKrajskýmsúdomvKošiciachaoboznámilsa(iúčastníkov
konania) s obsahom celého pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová
Ves, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, Spišská Nová Ves, ČVS: ORP-85/OVK-SN2010.

Účastníci obsah oboznámeného spisu nenamietali.

Zástupkyňa žalobcov medzičasom podala návrh na rozšírenie žalobného petitu vo vzťahu k uplatnenej
nemajetkovej ujme a predložila súdu rozhodnutia súdov Českej republiky a to rozsudok zo dňa27. 5. 2003 sp. zn. 1Co/63/2003-139 Vrchného súdu v Prahe a uznesenie zo dňa 28. 5. 2002 sp.
zn. 1Co/62/2002-63 zo dňa 28. 5. 2002 Vrchného súdu v Prahe, na ktoré poukazovala vo svojom
odôvodnení k podanému odvolaniu.

Súd dopočul i žalovaného, ktorý vypovedal, že nie je ochotný žalobcom zaplatiť akúkoľvek sumu z
titulu nemajetkovej ujmy, pretože si nie je vedomý diskriminačného správania sa vo vzťahu k žalobcom a
navrhol vypočuť svojho otca L. C. na preukázanie skutočnosti, že iní Rómovia v Bystranoch sa svedkovi
vysmievali, že žalobca v súvislosti s týmto súdnym konaním bude musieť žalobcom platiť.

Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pretože súd skonštatoval, že táto svedecká
výpoveď by neobjasnila žiadnu zo skutočností, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a preto
dokazovanie v tomto smere považoval za kontraproduktívne.

Zákon číslo 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) bol prijatý do
slovenského právneho poriadku ako aproximácia Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000 po
pristúpení Slovenskej republiky medzi členské štáty Európskej únie.

Podľa § 9 ods. 1-3 cit. zák. každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu

pred diskrimináciou.
Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,
upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané

zadosťučinenie.
Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej

ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa článku 21 bod 1 Charty základných práv Európskej únie zakazuje sa akákoľvek diskriminácia
najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností,
jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej

menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Predmetom tohto konania zostala náhrada nemajetkovej ujmy na základe § 9 ods. 3 zák. číslo 365/2004
Z.z.

Po opätovnom oboznámení sa s výsluchmi všetkých svedkov v rámci tohto súdneho konania a obsahom
pripojeného citovaného spisu Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves, Úradu justičnej a kriminálnej
polície dospel súd k záveru, že návrh žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy je odôvodnený.

Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného namietanou počas súdneho konania o tom, že sa

voči žalobcom nesprával diskriminačne s poukazom na to, že žalobcov neobslúžil v dôsledku ich
neprístojného konania, t. j. že boli vo vysokom stupni opitosti, búchali po stole, rozhadzovali v bare
keksy, ktoré hádzali aj po okolitých hosťoch.

Z vyjadrenia žalovaného z citovaného vyšetrovacieho spisu z č. l. 60 zo dňa 24. 3. 2010 tieto tvrdenia

nevyplývajú. Vyslovene sa vyjadril takto: „Ako som uviedol, povedal som Jane Š. aj to, že ich neobslúžim
aj preto, že je s nimi U., a to z toho dôvodu, že potom by do uvedeného podniku mohli začať chodiť
ďalší Rómovia s čím ja mám zlé skúsenosti, ako som už povedal, ja som v minulosti nemal problém
obsluhovať Rómov, avšak raz som sa s nimi dostal do takého konfliktu, že sa mi vyhrážali, že mi odrežú
hlavu a podobné veci. Toto ja už nepotrebujem zažiť a preto som urobil to, čo som urobil.“

Jednoznačne z tejto výpovede urobenej dňa 24. 3. 2010 (teda v krátkom časovom úseku od incidentu,
ku ktorému došlo dňa 22.12.2009, podrobne popísanom v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa
27.1.2012) vyplýva, že žalovaný sa k žalobcom správal diskriminačne, pretože celú skupinku, súčasťktorej žalobcovia tvorili, odmietol obslúžiť okrem iného i z dôvodu, že súčasťou hostí sú aj žalobcovia
- Rómovia. Je pravda, že žalovaný poukázal aj na závadné správanie sa nielen žalobcov, ale celej
tejto skupinky.

Za diskrimináciu sa pritom považuje také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným
človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou
ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového alebo etnického
pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom,
či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť

medziznevýhodnenímapoužitímkritériaprerozlišovanie.Diskrimináciajevmodernýchdemokratických
spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti
zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Jednoznačne mal súd preukázaný diskriminačný postoj žalovaného k žalobcom a zároveň súd
poukazuje na to, že o základe diskriminačného správania sa žalovaného súd právoplatne rozhodol
svojím výrokom v rozsudku zo dňa 27.1.2012, v dôsledku ktorého žalovanému uložil zaslať žalobcom

ospravedlňujúci list a list rovnakého znenia zverejniť v regionálnom denníku Spišský Korzár a zároveň
ospravedlňujúcilist uverejniťpodobu30dníodprávoplatnostirozsudkunaviditeľnommiestenadverách
svojej prevádzky na B. E. F. P. F.. V tejto časti výrok nadobudol právoplatnosť l8. 2. 2012. V danom
prípade šlo o priamu diskrimináciu, t.j. správanie, pri ktorom sa s určitou osobou na základe určitého
diskriminačného dôvodu zachádza menej priaznivo ako sa zachádza s inou osobou v porovnateľnej

situácii, a to na základe rasového či etnického pôvodu.

Na základe týchto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia boli konaním žalovaného znižujúcim
ich dôstojnosť značne ponížení a zároveň súd poukazuje na to, že neoprávnený zásah žalovaného tak
smeroval voči ľudskej dôstojnosti žalobcov chránených článkom 10 listiny základných práv a slobôd a

zákonom č. 365/2004 Z.z.
Táto okolnosť je sama o sebe objektívne spôsobilá zasiahnuť dôstojnosť žalobcov v značnej miere.
Neoprávnený zásah do práv žalobcov vyplýva i z článku 1 Listiny základných práv a slobôd a súd
poukazuje i na článok 24 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého príslušnosť ku ktorejkoľvek
národnostnej alebo etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu. Toto ustanovenie nadväzuje na čl.

3 ods. 1, 2 Listiny a špecifikuje zákaz akejkoľvek diskriminácie pre príslušnosť k národnostnej alebo
etnickej menšine.
Ustanovenie tohto článku zodpovedá iným medzinárodným dohodám, ktorými je Slovenská republika
viazaná.
Ide predovšetkým o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý v čl. 27 zaisťuje

práva etnickým, náboženským, alebo jazykovým menšinám a v článku 26 ich chráni pred diskrimináciou
a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý poskytuje záruky národnostným
menšinám.

Akákoľvek diskriminácia je nepochybne pre každú dotknutú osobu z objektívneho pohľadu ponižujúca.

Ide o konanie obzvlášť nebezpečné a spoločensky neprípustné. Z hľadiska dopadu predmetného
neoprávneného zásahu do práv žalobcov je irelevantné, či žalobcovia jednotlivo alebo ako súčasť
skupinky sa v prevádzke žalovaného nevhodne správali .

Na základe týchto skutočnosti súd v súlade s ust. § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. zaviazal

žalovaného aj na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V zmysle poslednej vety tohto ustanovenia súd posudzoval výšku nemajetkovej ujmy.

Zohľadnil pritom i tú skutočnosť, že tak, ako z výpovedí svedkov vykonaných v rámci tohto konania

(a to svedka L. z č.l.74 svedka U., z č.l.75 a A. z č. l. 75) mal súd preukázané, že skupinka, ktorej
súčasťou boli žalobcovia, mali v reštauračnom zariadení žalovaného so sebou vlastné nápoje - svedok
U. vypovedal, že mali vlastný alkohol, pričom žalobca sa vyjadril, že si priniesli vlastnú kofolu. Svedok
A. sa tiež vyjadril, že žalovaný žalobcov odmietol obslúžiť pre vlastný alkohol. Pritom svedok L. uvádzal,
že v zariadení robili „bodrel“.

V rámci vyšetrovacieho spisu svedok F. na č. l. 57 uvádzal, že táto skupinka sa správala hlučne.Podľa výpovede J. C. z č.l. 67 mali so sebou v zariadení žalovaného vlastné chrumky - otvorený balíček,
ktorý im zostal z akcie v škole, avšak ich v zariadení baru nepohadzovali. Pri obliekaní sa niekto sotil
kolegyňu, ktorá tento balíček držala a došlo k ich rozsypaniu. V tomto duchu vypovedala i svedkyňa L..

V. D.Ž.- č.l. 66 spisu.

Súd teda zvážil aj toto správanie sa celej skupinky, ktorá so žalobcami prišla do zariadenia žalovaného
a v dôsledku toho súd znížil uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy na sumu 300 eur pre každého zo
žalobcov a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že žalobcovia boli vo vysokom stupni opitosti,
pretože z č.l. 87 citovaného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobcovi dňa 22.12.2009 v čase o 21,47
hod. bolo nameraných 0,35 mg/l alkoholu, čo zodpovedá 0,73% alkoholu, žalobkyni dychová skúška
robená nebola.
Nie je preto možné súhlasiť s obranou žalovaného o vysokom stupni opitosti žalobcov, pričom obaja

žalobcovia nepopreli požitie malého množstva alkoholických nápojov.

Neobstojí pritom ani tvrdenie žalovaného podľa č.l. 106 spisu o tom, že spoločenskú vážnosť si
žalobcovia sami znížili práve svojím správaním sa po požití veľkého množstva alkoholu, kedy obišli
viacero prevádzok a nikde ich nechceli pre nevhodné správanie sa obslúžiť, pretože zo zariadenia

žalovaného odišli do reštaurácie B. (medzitým z tých istých dôvodov ich nechceli obslúžiť v reštaurácii
M.), pričom v reštaurácii B. nemali s obsluhou problémy. Takto sa vyjadrili pred súdom svedkovia U.. T.
Š., L.. V. D. (Č..C.. XX), L.. J. C. na č.l. 72 spisu.
Všetky svedkyne (vrátane svedka V. C. podľa výpovede z č.l. 67 spisu) pritom zhodne vypovedali,
že sa správali slušne, boli slušne oblečení. Odmietnutím obslúženia v zariadení žalovaného z dôvodu

prítomnosti Róma boli rozhorčení, žalobca bol smutný. Svedok C. sa však nevedel vyjadriť k reakcii
žalobcov po odchode z P.-Q..

Súd považuje za potrebné dodať, že podľa pokynu Krajského súdu súd prvého stupňa mal objasniť,
ako si vysvetlil daný pojem (rozhorčenie) práve v danej konkrétnej situácii a nezaoberal sa tým, čo

konkrétne znamená tento pojem v ponímaní svedkýň, ktoré ho použili práve na označenie svojej reakcie
na diskriminačné konanie a výroky žalovaného.

Podľa Slovníka slovenského jazyka význam slova „rozhorčenie“ znamená - spravodlivý hnev,
pobúrenie, rozčúlenie, roztrpčenie, rozhorčenie (vzniknuté z pocitu ublíženia, niekedy nespravodlivosti,

nespokojnosti ap.).
To znamená, že význam slova „rozhorčenie“ si súd mohol vyložiť len v zmysle výkladu pojmu
„rozhorčenie“ zhora.

V rámci hodnotenia výpovede svedkov súdu však neprináleží vyhodnocovať tento pojem v ich ponímaní,

pretože už by to bolo nad rámec hodnotenia dôkazov a pokiaľ sa svedkyne vyjadrili v tom smere, že
boli rozhorčené, nemôže súd splniť úlohu súdu vyššieho stupňa a popísať, čo tento pojem v ponímaní
svedkýň znamená a ako si súd tento pojem vysvetlil. Vysvetliť si ho súd mohol len v zmysle výkladu
zhora. Pre súd bolo však zásadné, že svedkyne sa vyjadrili v tom zmysle, že boli rozhorčené.

Trovy právneho zastúpenia vyčíslila právna zástupkyňa žalobcov celkovou sumou 2 631,51 eur.
Tie pozostávajú z náhrady trov cestovného žalobcu v 1./rade v celkovej výške 10,40 eur za 4
cesty autobusom prímestskej dopravy na trase Bystrany - Spišská Nová Ves a späť za účasť na
pojednávaniach v dňoch 30. 9. 2011, 4. 11. 2011, 13.1.2012 a 13. 11. 2013, náklady na jednu spiatočnú

cestu predstavujú 2,60 eur za 4 cesty 10,40 eur a z náhrady cestovného žalobkyne v 2./rade v celkovej
výške 5,20 eur z účasti na pojednávaniach v dňoch 30. 9. 2011 a 13.11.2013 podľa vyčíslenia zhora.
Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne predložila k vyčísleniu trov aj doklad o hodnote cestovného
lístka.
Trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 355/2004 Z. z.

vyčíslila v celkovej sume 2 615,91 eur s poukazom na § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky, podľa ktorej vo
veciach ochrany osobnosti podľa OZ, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovo komunikačných
prostriedkov, vo veciach ochrany osobných údajov, alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2 000 eur, ak sažiada náhrada nemajetkovej ujmy. Zároveň poukázala právna zástupkyňa žalobcov na to, že neexistuje
žiaden dôvod, aby spory vyplývajúce z antidiskriminačného zákona boli z hľadiska advokátskej tarify
posudzované inak ako spory o ochranu osobnosti. Ochrana poskytovaná podľa antidiskriminačného

zákona (ADZ) je tak špeciálnou úpravou ochrany osobnosti pri dôvodoch v ADZ uvedených. Rovnaká
podstata týchto sporov vyplýva aj z poplatkového zákona ( pričom vždy existovala prepojenosť medzi
poplatkovým zákonom a advokátskou tarifou), kde konania o ochranu osobnosti a konania podľa ADZ
sú spoplatňované úplne identicky.
Zároveň uviedla, že pri výpočte trov konania vychádzali z ust. § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky a za tarifnú

hodnotu veci považovali sumu 2 000 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty 2 000 eur je 91,29 eur, pri dvoch klientoch znížený o 50 % v zmysle § 13 ods.
2 citovanej vyhlášky - v konečnej výške 136,94 eur za jeden úkon.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 15-tich úkonov právnej služby podľa § 13a citovanej vyhlášky
vrátane účasti na pojednávaniach, režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky , z náhrady
cestovných výdavkov právnej zástupkyne žalobcov podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za 6 ciest z

Košíc na Okresný súd Spišská Nová Ves a späť, ako aj z náhrady za stratu času stráveného cestou do
miesta pojednávania a späť podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky.
Odmenu advokáta vyčíslila samostatným podaním v ktorom rozpísala jednotlivé úkony. Ide o 11 úkonov
po 136,94 eur:
- 25. 6. 2010 - prevzatie a príprava zastúpenia,

- 7. 7. 2010 - žaloba
- 14.6.2011 - predloženie dokladov,
- 30. 9. 2011 - zastúpenie na meritórnom pojednávaní od 9,00 hod do 10,50 hod.
- 7. 2. 2012 - návrh na doplnenie rozsudku, odvolanie proti rozsudku zo dňa 27. 1. 2012,
- 17. 2. 2012 - odvolanie proti dopĺňajúcemu rozsudku zo dňa 10. 2. 2012 v spojení s rozsudkom zo

dňa 27. 1. 2012,
- 23.9.2013 - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 10. 9. 2013,
- 25.11.2013 - predloženie rozhodnutí súdov Českej republiky,
- 22.1.2014 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní od 13,00 hod. do 13,30 hod.
- 24.1.2014 - návrh na zmenu návrhu,

- 25.4.2014 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní.
Jeden úkon vo výške 68,47 eur, a to odvolanie voči uzneseniu zo dňa 18.10.2010 o nepriznaní
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov - úkon zo dňa 25.10.2010 - odmena vo výške 1-ici.
Dva úkony po 273,88 eur:
- 4. 11. 2011 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní od 9,00 hod. do 11,50 hod.

- 13.11.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní od 9,00 hod. do 12,30 hod.
Jeden úkon po 34,24 eur účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 13.11.2013 - odmena vo výške 1-iny.
Odmenu advokáta tak vyčíslila sumou 2 156,81 eur, k tomu 3 krát režijný paušál po 7,21 eur za úkony
vykonané za rok 2010, 3 krát režijný paušál po 7,41 eur za úkony vykonané za rok 2011, 3 krát režijný
paušál 7,63 eur za úkony vykonané za rok 2012, 3 krát režijný paušál 7,81 eur za rok 2013, 3 krát režijný

paušál 8,04 eur za úkony vykonané za rok 2014. Odmena advokáta a režijné paušály tak spolu činia
2 271,11 eur.
Cestovné náhrady za cestu vlakom na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť v dňoch:
- 30. 9. 2011 - 3,56 eur,
- 4. 11. 2011 - 3,56 eur,

- 13.1.2012 - 4,80 eur,
- 13.11.2013 - 8,-- eur,
- 22.1.2014 - 8,-- eur,
- 25.4.2014 - 8,-- eur.
Spolu náhrada cestovného tak činí 35,92 eur. Pokiaľ sa týka náhrady za stratu času, za účasť na

popísaných pojednávaniach zhora si uplatnila náhradu za 4 začaté polhodiny čo činí za dni:
- 30. 9. 2011 - 49,40 eur,
- 4. 11. 2011 - 49,40 eur,
- 13.1.2012 - 50,84 eur,
- 13.11.2013 - 52,04 eur,

- 22.1.2014 - 53,60 eur,
- 25.4.2014 - 53,60 eur.
Náhrada stratu času tak celkom činí 308,88 eur.Celkom odmena advokáta, náklady, náhrada cestovného a náhrady straty času vyčíslila vo výške
2615,91 eur.

Súd preskúmal zástupkyňou žalobcov vyčíslené trovy konania a dospel k záveru, že sú dôvodné len čo
do sumy 2 326,18 eur , pretože trovy za úkony zo dňa 25. 11. 2013 (predloženie rozhodnutí súdov
Českej republiky) a za úkon zo dňa 24. 1. 2014 (návrh žalobcov na zmenu návrhu na začatie konania)
vrátane režijných paušálov za tieto úkony súd nepovažoval za dôvodne uplatnené s poukazom na to, že
predloženie rozhodnutí súdov ČR mohlo byť predložené spolu s odvolaním a súd návrh žalobcov na

zmenu žalobného návrhu nepripustil. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako to vyslovil vo výrokovej
časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.