Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Zlata Simková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/433/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208902
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314208902.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti
žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX A., t.č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou Helenou Slobodníkovou, pracovníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie
774,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
21C/325/2015-104 zo dňa 08.09.2015 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods.
1 a 2, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 a 3,
§ 879f ods. 3, § 546, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, § 54 ods. 2, § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2,
§ 457, § 107 ods. 1 a 2, § 558, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa
10.04.2003. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie jeho bežného
účtu vo výške úverového rámca 829,84 eur (25.000 Sk), pri výške úrokovej sadzby 10,85 % ročne.
V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd prvej inštancie ustálil, že vyššie uvedená zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a to bez ohľadu na určenie typu zmlúv, ktoré majú
povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
150/2004 Z.z., pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc týkajúcichsa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS), a to i s prihliadnutím na ustanovenie § 879f
odsek 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o
spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam,
kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
bola na žalobcu postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Tým žalobcovi
svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení
pohľadávok a spolu s adekvátnou časťou prílohy č. 1 obsahujúcej špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom predloženej dohode o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 15.02.2014, na základe ktorej malo dôjsť k predĺženiu premlčacej
doby uviedol, že túto nepovažoval za platne uzavretú, a to z nasledovných dôvodov. Táto dohoda
je typickým formulárovým riešením stavu, keď na podpis spotrebiteľovi predkladá žalobca ako veriteľ
zdanlivo výhodný formulár, ktorý má pôsobiť ako ústupok zo strany žalobcu vo forme povolenia splátok
dlhu, avšak jeho skutočným cieľom je dosiahnuť formou uznania dlhu predĺženie premlčacej doby pre
uplatnenie svojho nároku. Možno však konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z
dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Takéto konanie žalobcu bežnej praxi
a zvyklostiam odporuje, preto sa takáto dohoda považuje za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi.
Zároveň ide i o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,
že žalobca súdu predložil i dotazník k tejto dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.
Preto súd pri posudzovaní premlčania na túto dohodu neprihliadal.
6. Po vykonanom dokazovaní tak súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú,
a to pre uplynutie premlčacej doby, keď k odstúpeniu od zmluvy došlo k 27.08.2011, od nasledujúceho
dňa začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 28.08.2013 a žaloba bola podaná dňa
22.07.2014.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p.
8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že dohoda o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu
zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky
a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, tzn. k
prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej doby, pričom k tomu,
aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú
vyššie uvedené účinky. Žalobca poukázal na rozdielnosť účinkov a rovnako aj rozdielnosť náležitostí
potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta OZ a ustanovenia §
558 OZ. Úprava obsiahnutá v ust. § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho
premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že ust. §
110 ods. 1 OZ nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto
dlh uznal, o jeho premlčaní a následkoch. Žalobca dal do pozornosti účinky ust. § 558 OZ v súvislosti
s ust. čl. 2 bod 3.1 Dohody posledná veta, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené,
že osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. Navyše, v čase podpisu Dohody záväzok premlčaný nebol, preto nemožno hovoriť
o nekalej obchodnej praktike, keďže žalobca umožnil žalovanému splácanie dlhu v splátkach, k čomu
nebol povinný a mohol dlžnú sumu priamo zažalovať bez ústupkov voči žalovanému. Tým, že žalovaný
podpísal dohodu, prejavil vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po splnení nebude
figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o
úver. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah dohody nie je tak
rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť, žalovaný mal rovnako možnosť si ju
v pokoji prečítať, keďže ju podpisoval vo svojom bydlisku, mal možnosť ju nepodpísať, ak by s jej
obsahom nesúhlasil. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať
ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Súd vybočil z medzí a účelu ochranyspotrebiteľa upravenej v OZ, keď úplne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v OZ, a to uznanie
práva v zmysle § 110 ods. 1 OZ ako aj uznanie záväzku v zmysle ust. § 558 OZ, vychádzajúc iba z
domnienok, ktoré riadne neodôvodnil. Daným prístupom dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti
účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu
uplatneniu aj premlčaného práva, premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno hovoriť o použití nekalých
obchodných praktík. V danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej
doby. Žalovaní sú v mnohých prípadoch v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov, pričom v
snahe zabrániť súdnemu riešeniu veci sú vyzývaní písomne, telefonicky, vykonaním osobných návštev,
v snahe zabezpečiť úhradu dlžnej sumy ešte pred podaním žalobného návrhu za účelom mimosúdneho
vyriešenia veci a zabrániť tak zbytočnému navyšovaniu dlžnej sumy. Konanie žalovaného nemožno
považovať za morálne, čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takému konaniu bola zo strany súdu
poskytnutá ochrana. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých krajských
súdov SR. Pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
následne aj účinky dohody je potrebné vyhodnotiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, čo
vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 15Co/28/2013
a rozhodnutia NS SR 7 MCdo 9/2014 zo dňa 24.03.2015. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si
osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje.
12. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť obchodnej
praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach
11Co/37/2012,20Co/86/2012,3Co/53/2012,4Co/19/2012,19Co/87/2012,5Co/58/2012,12Co/47/2012,
16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cob/75/2012,
5Co/194/2012, pričom nevidí žiaden dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených v týchto
rozhodnutiach.
13. Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.02.2014 vychádzala zo
zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných
stránjespotrebiteľskouzmluvouaprijejposudzovanísauplatňujúzásadyvustanoveniachObčianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj ustanovenia
zákona o ochrane spotrebiteľa, ale najmä vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v EÚ, aj Smernice
rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
14. Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové
zmluvy), a to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej
praxe môže súd potvrdiť, že pri dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ide o rovnaký
formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže na tomto tlačive nič meniť. Text
dohody bol vopred pripravený žalobcom a žalovaný nemal možnosť jeho obsah (najmä vo vzťahu k
uznaniu dlhu) vopred ovplyvniť. Takúto dohodu je preto aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
vnímať ako neplatnú, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne výrazne zhoršuje postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, jej uzavretie je výlučne v záujme žalobcu, ktorý jej
uzavretie dosiahol v rozpore s ustanoveniami o ochrane žalovaného ako spotrebiteľa .
15. Vychádzajúc z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným
a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu, ktorý
zvolil žalobca, poskytnúť ochranu. Len ťažko možno predpokladať, že žalovaný mal záujem aj ouznanie svojho záväzku a bol si vedomý jeho právnych následkov. Dohodu o splátkovom kalendári
a uznaní záväzku dal žalobca podpísať žalovanému ako ním vopred pripravený formulár, kde okrem
dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj pre žalovaného zjavne nevýhodný
jednostranný úkon uznania záväzku. Žalovaný podpísaním dohody nič nezískal, ale naopak, naoko
„vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil, keďže v
dôsledkuuznaniazáväzkubydošlokpredĺženiupremlčacejdoby(§110ods.1Občianskehozákonníka).
16. Vo vzťahu k § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že žalobca svojím iným
výkladom predmetných ustanovení ignoruje ich vzájomnú prepojenosť a súvislosť. Napokon, ak by sme
prijali jeho výklad o oddelenosti oboch inštitútov, potom by sme museli dospieť k záveru, že uznanie
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka má za následok len vznik právnej domnienky, že dlh v čase
uznania trval (keďže len tento následok § 558 rozoberá) a nemá následok v podobe pretrhnutia plynutia
premlčacej lehoty, pretože tento následok § 558 Občianskeho zákonníka neupravuje.
17.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrovnakoakosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žeobsah
dohody nemožno posúdiť ako relevantné uznanie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o kontokorentnom
úvere zo dňa 10.04.2003 s vplyvom na dĺžku premlčacej doby.
18. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia úverových vzťahov právnu úpravu obsiahnutú
v Občianskom zákonníku Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove 6Co 81/2012, obstál i v ústavnej rovine (ústavná sťažnosť proti tomuto
rozsudku bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu SR I.ÚS 402/2013-10). Odvolací súd tak nemá
dôvod od týchto záverov sa odchyľovať. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že
v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/09,
rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb/221/09).
19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny
obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ.
20. Súd prvej inštancie správne posúdil následky odstúpenia od zmluvy v zmysle Občianskeho
zákonníka a dospel k správnemu záveru o premlčaní dlhu žalovaného. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka uplynula 28.08.2013
a žalobca svoje právo na zaplatenie pohľadávky uplatnil na súde až dňa 22.07.2014, teda po uplynutí
premlčacej doby. Z uvedeného zároveň vyplýva, že aj dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 15.02.2014 bola uzatvorená po uplynutí premlčacej doby, t.j. jej predmetom bol
premlčaný dlh.
21. Keďže dohoda zo dňa 15.02.2014 nemohla privodiť účinky spojené s aplikáciou § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka, potom bolo dôvodné žalobu s poukazom na premlčanie žalobcom uplatneného
nároku s ohľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zamietnuť.
22. Žalobca popieraním skutočnosti, že dlh v čase podpísania dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach nebol premlčaný, odporuje sám sebe, keďže to bol práve on, kto predformuloval
znenie dohody a predložil ju na podpis žalovanému, pričom v tejto dohode je uvedené, že dlžník má
vedomosť o premlčaní dlhu. Odvolací súd uvádza, že v dohode je zároveň výslovne uvedené, že dlžník
uznáva svoj dlh voči žalobcovi v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na túto
skutočnosť sa aj odvolacia námietka týkajúca sa posúdenia dohody v zmysle Obchodného zákonníka
javí odvolaciemu súdu ako účelová.
23. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže žalobca
v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a žiadne trovy
odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú.25. Rozhodnutie vo veci samej bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
26.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonaniaboloprijatésenátompomeromhlasov2:1.Sväčšinovým
rozhodnutím odvolacieho senátu o trovách odvolacieho konania nesúhlasila členka senátu JUDr.
Gabriela Klenková, PhD. z dôvodu, že podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhoduje len o nároku na náhradu
trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 255 ods. 1 CSP). Aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP
sa už na daný prípad nevzťahuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.