Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202896
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215202896.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Ľubomíra Bušíka PhD., v exekučnej veci
oprávneného: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
proti povinnému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. č. X, XXX XX X. M., o vymoženie pohľadávky
oprávneného v sume 2 363,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom

Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota
pod spisovou značkou EX 6966/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký
Krtíš č.k. 11Er/277/2015-44 zo dňa 31.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ )
pod spis. značkou IA-C/0314/3139 zo dňa 12.09.2014. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 10.2.2.
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, v ktorých si zmluvné strany
upravili rozhodcovskú doložku o prípadnom riešení vzájomných sporov zo vzniknutého záväzkového
vzťahu.

3. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po
stránke formálnej a materiálnej súd aj bez návrhu skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený
uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom
na ust. § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského
práva, predovšetkým ustanovenia piatej časti I. hlavy Občianskeho zákonníka.4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a právo Európskej únie, predovšetkým Smernicu Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne

vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o
úvere. Predložený návrh zmluvy o úvere povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam,
vrátane rozhodcovského konania. K neprijateľnosti dojednanej rozhodcovskej doložky súd ďalej uviedol,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V
konečnom dôsledku k takému závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným
v smernici dochádza už samotnou skutočnosťou, spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v
mieste jeho bydliska ako je tomu v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa z uvedených dôvodov

podpisom zmluvy o úvere, obsahom ktorej je aj rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu či už z nevedomosti alebo z neschopnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

5. Z dôvodov uvedených vyššie dospel súd prvej inštancie k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatnou,
pretorozhodnutierozhodcovskéhosúduposúdilakomateriálnenevykonateľnýexekučnýtitulaabsenciu
tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

7. V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z
Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá
však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku

v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálnehoprieskumuobmedziťlennapreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuzdôvodovpodľaust.§
45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci
v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe

dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana
sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky

rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere, ako aj v ďalších súvislostiach,
sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

8. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,
predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol
preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu princípu
zmluvnej slobody. Taktiež sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú

súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. S odkazom na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 04.2001 uviedol, že aj právna úprava po 01.01.2008, podľa ktorej
sa prezumuje, že podmienka nebola dohodnutá individuálne, nič nemení na aktuálnosti uvedených
záverov, keďže práve možnosť oprávneného vyjadriť sa k doteraz vykonaným dôkazom, ktoré podľaexekučného súdu určujú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, je nevyhnutným predpokladom na
označenie dôkazných prostriedkov pre prípadný dôkaz opaku domnienky individuálneho nedojednania
zmluvnej podmienky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola

ponúknutá rozhodcovská doložka, postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého
banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť
zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym
predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou
formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu.

Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil
oprávnenémuuplatniťprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásadezhodujúsúčinkami
právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.

9. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR

konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z
právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný, je bez právneho významu
tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ.
Taktiežnesúhlasilspostupomsúdu,ktorývdanejveciaplikovalsmernicuRadyč.93/13/EHSajudikatúru
Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to

vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je
určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/
EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad

národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

10. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

12. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 31.07.2015 a odvolanie oprávneného doručené
Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 18.09.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

13. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie doručeným JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi dňa 30.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 2 363,- eur s príslušenstvom. Exekučným

titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod spis. značkou
IA-C/0314/3139 zo dňa 12.09.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
05.12.2014 a vykonateľnosť dňa 21.01.2015. Vychádzajúc z tvrdenia rozhodcu základný právny rámec
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi nazáklade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom dňa 23.06.2011.

16. Preskúmavaným uznesením zo dňa 31.07.2015 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
keď dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

17. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietok voči
postupu súdu prvej inštancie, ktorý pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúmal, či sú splnené
zákonné podmienky pre vedenie exekúcie, avšak pokiaľ zistil nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na ustanovenia

zmluvy o úvere, uvedené právne závery považuje odvolací súd za predčasné a nezodpovedajúce
obsahu súdneho spisu.

18. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu cituje znenie rozhodcovskej
doložky, ktorá má byť uvedená v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok.

19. Podľa bodu 2 v 1. časti Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Sa, vložka č. 3157/B.

20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom
posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna
prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie,
ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o

rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo
dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje,
vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd
je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

21. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť súdu prvej inštancie posudzovať splnenie zákonom
stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním
exekúcie, je zrejmé, že súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním

rozhodcovskej doložky.

22. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že z dôkazov predložených oprávneným, a to
predovšetkým z predloženého rozhodcovského rozsudku a Všeobecných obchodných podmienok ako

tvrdenej neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným nevyplýva
platnéuzavretierozhodcovskejdoložkymedziúčastníkmizmluvnéhovzťahu,ktorébyzaložiloprávomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko v obsahu spisu absentuje právny
základ zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktoré listinné dôkazy neboli súdu prvejinštancie predložené. Na základe predložených listinných dôkazov preto súd prvej inštancie nemohol
konštatovať, že medzi oprávneným a povinným bol uzavretý zmluvný vzťah a nemohol ani prijať záver
o platnom, resp. neplatnom dojednaní predloženej rozhodcovskej doložky na základe Všeobecných

obchodným podmienok. Zároveň je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania
nemal preukázané, či sú predložené Všeobecné obchodné podmienky súčasťou oprávneným tvrdeného
zmluvného vzťahu.

23. Pretože súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený

dôkaz o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu
rozhodovať spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené právne závery súdu prvej
inštancie za správne, ale hodnotil ich ako predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre
absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd
podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V prípade, že rozhodcovská doložka bola v prípade preukázania existencie zmluvného vzťahu
dohodnutá tak, ako ju do rozsudku prevzal Stály rozhodcovský súd, je nepochybné, že sa
nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie opätovne zhodnotí, či
uvedená rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§

53 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom je potrebné, aby zabezpečil v ďalšom konaní všetky
potrebné listinné dôkazy, t.j. zmluvu medzi oprávneným a povinným a jej neoddeliteľné súčasti potrebné
pre posúdenie otázky, či exekučný titul predložený oprávneným je po formálnej i materiálnej stránke
vykonateľný, a teda na jeho základe je možné viesť exekúciu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).