Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010113
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716010113.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. Z. pre prečin ublíženia na
zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 31. októbra 2016 odvolanie
obžalovaného A. Z. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. júna 2016, sp. zn.
1T/23/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa8.júna2016,sp.zn.1T/23/2016, bolobžalovaný
A. Z. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 21. októbra 2015 asi o 07.55 hod. v Z. riadil osobné motorové vozidlo značky K. Combi,
evidenčného čísla Z. kde v dôsledku nesprávneho cúvania po príjazdovej ceste pri obytnom dome číslo

XXXX/XX, smerom ku miestnej komunikácii ulice S., pri nedodržaní povinnosti neohroziť ostatných
účastníkov cestnej premávky, pri cúvaní zadnou pravou časťou vozidla zozadu narazil do chodkyne A.
U., bytom Z., S. XXXX/XX, kráčajúcej po okraji príjazdovej cesty v smere cúvajúceho vozidla, ktorá v
dôsledku nárazu spadla na zem, čím jej spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hrudníka,
pomliaždenie brucha, pomliaždenie panvy, pomliaždenie a krvný výron ľavej obličky, pomliaždenie
sedacích svalov, pomliaždenie hrádze, pomliaždenie v malej panve, semiamputáciu malíčka ľavej ruky,

tržnú ranu chrbta ľavej ruky, zlomeninu 4. a 5. záprstnej kosti, povrchové krvné výrony hlavy, trupu,
horných a dolných končatín, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť od 21.10.2015
v trvaní 8 týždňov , s obmedzením v bežnom spôsobe života od 21.10.2015 v trvaní 10 týždňov,
spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny, so
zanechaním trvalých následkov v podobe inkontinencie - neschopnosti udržať stolicu.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods.
3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a súčasne podľa § 61 ods.
1, 2 Tr. zák. aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky.

Citovaný rozsudok v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný A.. pre nesprávnosť

výrokovovineatreste.Vpísomnomodôvodnení odvolania obhajcaobžalovanéhovsúladesobhajobou
obžalovaného prednesenou už v konaní pred okresným súdom uviedol, že obžalovaný sa nestotožňuje
s napadnutým rozsudkom, pretože podľa neho neboli vykonané všetky potrebné dôkazy, ktoré by
minimálne mohli preukázať skutočnosť, že na jeho strane i na strane poškodenej mohlo ísť o spoluvinu.
Poukazoval na to, že na mieste nehody bol aj pred nehodou nespočetnekrát, pričom pri cúvaní vždy
dával maximálny pozor a sledoval všetkými možnými spôsobmi, či mu niekto nevchádza do jazdnej

dráhy, preto zostáva pre neho záhadou, ako mohol poškodenú zraziť, pričom nevylučuje ani možnosť,
že mu tam mohla vbehnúť ako náhla prekážka. Domnieval sa, že s touto skutočnosťou sa prvostupňovýsúd riadne nevysporiadal, rovnako ani s tým, že poškodená je osobou nízkeho vzrastu, už dobre
nepočuje a podľa vyjadrenia niektorých jej susedov veľakrát po tejto cestnej komunikácii pobehovala
bez akéhokoľvek účelu. Na tomto inkriminovanom mieste ide o prístupovú cestu k obytnému domu

bez akéhokoľvek vyznačenia chodníka pre chodcov, preto podľa jeho názoru aj samotní chodci by
po prechode tejto komunikácie mali venovať zvýšenú pozornosť. Vzhľadom na zistenie z hlavného
pojednávania o tom, že z miesta nehody existuje nejaký kamerový záznam, ktorý mala mať k dispozícii
aj polícia, sa domnieval, že tento dôkaz (ktorý pritom nevidel a ani nepredložil) mal byť na hlavnom
pojednávaní pred súdom prvého stupňa vykonaný, záznam mal byť podľa neho prehratý a mal by si ho

prezrieť aj znalec, ktorý robil znalecký posudok o charaktere dopravnej nehody. Domnieval sa, že týmto
spôsobom bolo zmarené právo na jeho obhajobu, pretože nebol vykonaný dôkaz, ktorý by mohol byť
podporným momentom v jeho tvrdeniach. Z toho dôvodu sa nestotožnil ani s trestom zákazu činnosti,
pretože súd prvého stupňa akoby nebral do úvahy skutočnosť, že bol doposiaľ bezúhonný človek a živí
sa v podstate ako vodič z povolania, pričom tento druh trestu je pre neho viac ako likvidačný, keďže si
nedokáže predstaviť, že by sa dokázal živiť aj iným spôsobom. Na základe uvedených dôvodov navrhol,

aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného A.
Z. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. septembra
2016, na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 31. októbra 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods.

1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným v odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného Miroslava Z. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd kontradiktórnym spôsobom
vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správnevyhodnotiljednotlivoivovzájomnejsúvislostitak,akomuukladáustanovenie§2ods.12Tr.por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel nielen o výpovede obžalovaného A. Z., ale predovšetkým o svedecké výpovede A. U., O.

G., znalecký posudok A.. Z. A., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie a znalecký
posudok U.. O. P., znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia technický stav vozidiel, nehody v cestnej
doprave a odhady hodnoty cestných vozidiel a výpoveď tohto znalca na hlavnom pojednávaní, ako aj o
listinné dôkazy, na ktoré dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal, o vierohodnosti ktorých
nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. S. skutkové zistenia

dostatočnepodrobne,vecnesprávneapresvedčivoodôvodnilvnapadnutomrozsudkuanaichpodklade
správne zistil, že obžalovaný A. Z. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého
rozsudku. F. súd preto dôvodne neakceptoval nielen obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli
jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými okresným súdom,
ale dôvodne z dôvodu nepotrebnosti neakceptoval ani návrh obžalovaného na vykonanie ďalšieho

dôkazu - kamerového záznamu, keď takýto dôkaz nebol zabezpečený, vykonaný a predložený nielen
orgánmi prípravného konania, ale ani obžalovaným a jeho obhajcom, navyše mohol zaznamenať
len bezprostredné okolie objektu obytného domu č. XXXX/XX a nie priebeh dopravnej nehody a
predovšetkým, keď okresným súdom vykonané dôkazy jednoznačne a bez pochybností preukázali, že
obžalovaný A. Z. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného A. Z. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho

odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním obhajobných tvrdení obžalovaného prednesených
už pred okresným súdom a s ktorými sa ten podrobne, presvedčivo a vecne správne vysporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného A. Z. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví § 157

ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež
podrobne, presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k
rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto
smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v
jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených

už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a
právnemu posúdeniu konania obžalovaného okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na vecne správne odôvodnenie
napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania
obžalovaného A. Z..

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej zistil, že okresný súd aj pri ukladaní trestu
obžalovanému A. Z. postupoval v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového
stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného správne uložil obžalovanému A. Z. podmienečný
trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel.

Obžalovaný A. Z. dňa 21.10.2015 o 07.55 hod. viedol totiž motorové vozidlo, s ktorým bez toho, aby
vzhľadom na nedostatočný rozhľad dodržal povinnosť neohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky
i povinnosť zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, pri cúvaní zadnou
časťou zozadu narazil do chodkyne A. U., ktorá kráčala po okraji príjazdovej cesty (miestnej komunikácii)

v smere cúvajúceho vozidla a v dôsledku nárazu spadla na zem, čím jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.
K. motorového vozidla za takejto situácie a takýmto spôsobom, je nielen porušením ustanovení § 22
ods. 2,3 zákona č. 8/2009 Z.z., ale zásadne aj porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom
v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák., keďže porušenie uvedenej povinnosti má spravidla za následok
reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, v posudzovanej veci pritom viedlo k závažným

následkomaodôvodniloprávneposúdeniepodľa§157ods.2písm.a/Tr.zák.Totokonaniejezávažným
prejavom vodičskej nedisciplinovanosti a vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti obžalovaného pri vedení
motorových vozidiel. Pre dôsledné splnenie účelu trestu je preto nutné zbaviť obžalovaného možnosti
viesťmotorovévozidlánaprimeranúdobu,ktorázodpovedázávažnostiposudzovanéhokonaniaamiere
následkov tohto konania. Neuloženie, popri podmienečnom treste odňatia slobody, aj trestu zákazu

činnosti pri porušení dôležitej povinnosti by totiž nesplnilo účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného
zákona, lebo práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí medzi najúčinnejšie sankčné
prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky.

V uvedenom smere bol preto postup okresného súdu v súlade so zákonom, pričom výmera trestu

odňatia slobody, ktorý bol uložený obžalovanému v rámci zákonnej trestnej sadzby stanovenej podľa
§ 157 ods. 2 Tr. zák. a po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.
(odňatie slobody na jeden rok až na 3 roky a 8 mesiacov) vo výmere 1 rok, teda na jej dolnej hranici, s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj výmera trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu stanovená na dobu 2 roky, je primeraná. Zodpovedá všetkým

zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu zvýraznený
spôsobenými následkami, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest
zákazu činnosti spolu s trestom odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením

morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody
na zmenu uloženého trestu zákazu činnosti, odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné
a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o

vine, o uloženom treste odňatia slobody a o treste zákazu činnosti v prospech obžalovaného tak, ako sa
domáhal vo svojom odvolaní, preto odvolacie námietky obžalovaného A. Z. nepovažoval za dôvodné,
neakceptoval ich a jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.