Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612208969
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8612208969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXX eur z titulu majetkovej

škody a sumy XXX eur z titulu nemajetkovej ujmy.

E. odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to
postupom podľa ust. § XX a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej len „S. poriadok“) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. S. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúvereč.XXXXXXXdlžníkom:W.N.,nar.X.X.XXXX.Poprijatínávrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXX/XXXX.

M. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému T. súdu
v Z. (ďalej len „S. súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S. súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní

XC/XXX/XXXX
-2-

vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. X S. poriadku platného od X.X.XXXX a
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. B. exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia
takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných
pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X S. poriadku od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa nerobil rozdiel
medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti a tobez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie
všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom
bola napr. notárska zápisnica. S. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako XX
mesiacov). E. tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
spôsobenej škody sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

E. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: A. majetková škoda predstavujúca

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu XX eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu XX eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu vo výške XX eur. H. vynaložil vo veci správy a
vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti

exekučného súdu márne sumu XXX eur. G. suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
dobu. U., že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to
zdôvodu,žepresnúškodubybolomožnévyčísliťlensnepomernýmiťažkosťami.K.škodapozostávazo
škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch

spojených so stratou času zamestnanca. O. vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne
predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.
B. žalobca si zároveň uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
XC/XXX/XXXX

-3-

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. XX ods. X P. M. republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.

X ods. l S. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. I. úradný postup okresného súdu je
podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. W. plynutím času boli reálne
ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky

a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného.
I. nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Do
obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku M. republiky alebo
v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje
zákon. M. má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej
normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav
veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava. B. náhrady nemajetkovej

ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. B. určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každýrok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške XX XXX,- Sk, t. j. cca XXX eur. T. primeranosti
požadovanej výšky poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. U. si ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom,stratydôveryvprávoaspravodlivé riešenieveciavyvolanierizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu) sumu XXX eur. O. nároku uskutočnil alikvotným pomerom XX eur za

každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej
doktríny ústavného súdu, teda XXX eur za rok: XX mesiacov v roku = XX eur za mesiac. U., že v danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako XXX dní. W. uviedol, že postupoval podľa ust. §
X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody. E. však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

E. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalobca nepriložil ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď ... E. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný
spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
XC/XXX/XXXX

-4-

povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti navrhla
aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p., pričom poukázala na to, že v tomto momente nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca

uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. I. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, poznamenala, že žalobca neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. E. neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci

predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). E. má za to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo P. súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už v
mesiaci september XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju
nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č.

XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. B. prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. B. má za
to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. W. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na

doplnenie žiadostí, ktoré W. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde
žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu
s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. O. žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok

žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre

posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. W. uviedla, že prax ukázala už
dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v
XC/XXX/XXXX

-5-

prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom
konaní. B. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania.
V tomto smere je dôležitý rozsudok M. dvora EÚ (F. C-XX/XX), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj v exekučnom konaní. U. konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému

a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X S. poriadku účinného od XX.XX.XXXX jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že XX - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule. F. žalobcu je nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. X písm. d) S. poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred X.X.XXXX. Z judikatúry P. súdu sp. zn. I.

ÚS XX/XX vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v
znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
M. konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie

prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí S. súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí P. súdu M. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým P. súd
M. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. E. si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. T., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X P. SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. S. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody, ale len P. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda

príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú
ani existenciu v prieťahoch v konaní.

K materiálnej škode vo výške XXX eur žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. B. jej názoru však

žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

XC/XXX/XXXX
-6-

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobcom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č.XXX/XXXX Z. z. E. by v tomto konaní musel na preukázanie vzniku majetkovej škody produkovať
dôkazy preukazujúce škodu. V prvom rade má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi,

k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. G. systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto
obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri
ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. F. výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené

prieťahy a
jej uplatnenie považuje za účelové. E. uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržiavanie“
systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri
poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti
daného druhu. M., ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný
systém. B. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu

účelové. M. škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Je toho názoru, že nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca poukazuje na viacero nálezov P. súdu SR, kde ÚS
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. B. finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. N. prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX eur alebo XXX,XX eur, ktorá musí byť priznaná za každý

rok prieťahov, je nesprávna úvaha. B. rozhodovaní P. súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu,
pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. O. nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. B. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj
ust. § X ods. X T. zákonníka ako aj ust. § XX ods. X a 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. pri formovaní
záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.
Po aplikácii uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list S. komisie, Q. riaditeľstva pre spravodlivosť pod
č. V./F D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi M. republiky pri S. únii, v ktorom S. komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, ako aj

XC/XXX/XXXX
-7-

sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. E. a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu S. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. E. je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí XX - dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré súpotrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

M. pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca žalobcu sa
pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie z tohto dôvodu odročiť.

X. XX.X.XXXX bolo doručené súdu ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie
na iný vhodný termín a to z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie B. s.r.o., zastúpený

advokátskou kanceláriou J. B., s.r.o. proti žalovanej M. republike a to v konaní vedenom pred T. súdom
X. M. na XX.X.XXXX v senáte 5C v čase od X.XX hod. N. pritom trvá na účasti splnomocneného
advokáta a vylučuje substitúciu. M. žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.

B. § 101 ods. X O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať vneprítomnostitakého účastníka;prihliadnepritomnaobsahspisuadosiaľvykonanédôkazy.

B. § 119 O.s.p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný dotknutý
účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a samotný návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý

sa navrhuje pojednávanie odročiť, deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na
ktorú bezodkladne súd oznámi, ako návrh posúdil.

Z pripojených doručeniek je nesporné, že žalobca a právny zástupca žalobcu v predmetnej veci prevzali
predvolanie dňa XX.X.XXXX, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená v deň

pojednávania dňa XX.X.XXXX.

XC/XXX/XXXX
-8-

B. ospravedlnením a žiadosťou o odročenie žalobca nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
§ 101 ods. X O.s.p., keďže nepredložil ani predvolania, s ktorými došlo ku kolízii s pojednávaním
vytýčeným na T. súde M.. M. poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa
zúčastniť, musí sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. G. dôvody,

ktoré uviedol právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť o odročenie nespĺňajú.

N. pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je prijateľná z dôvodu tak, ako to už
uviedol P. súd SR v náleze z XX.X.XXXX pod sp. zn. I.ÚS XX/XXXX, že kolízia dvoch pojednávaní v tom
istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom

časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“
nevyhnutne potrebného za účelom riadne a včas vytýčeného pojednávania. T. základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. O. na
uvedené súd dospel k záveru, že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu

žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania v zmysle ust. § XXX ods. X O.s.p.

Je nesporné, že žalobca na súdoch M. republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil na
zastupovanie toho istého právneho zástupcu, a je teda na ňom, aby personálne zabezpečil zastupovanie

svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo podaní môže aj v
budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých pojednávaní a potom by súd mohol byť vo
svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. T. toho mal súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového
stavu postačilo oboznámiť sa so žalobou žalobcu, právnym názorom žalovanej a so spisom, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

B. § 4 ods. X písm. a) bod X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná vmene štátu W. spravodlivosti M. republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v
trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

B. § 9 ods. X cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

B. § 9 ods. X cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

B. § X5 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

XC/XXX/XXXX
-9-

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § X a XX.

B. § X6 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

B. § X7 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

B. § 17 ods. X cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

B.§17ods.Xcit.zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodsekuXsaurčujesprihliadnutím
najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

B. § X9 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

B. § X9 ods. X cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

B. § 41 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len S.
poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti

alebo postihuje majetok.

B. § 41 ods. X S. poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov S. únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
XC/XXX/XXXX

-XX-

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte S. únie, ak ide o
vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Xeaa)

B. § 41 ods. X S. poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho
úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy
predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. R. sa záväzok v notárskej
zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

B. § 44 ods. X S. poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

B. § 44 ods. X S. poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o

exekučnýtitulpodľa§41ods.Xpísm.c)ad). Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. B. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu je 1. vznik škody, 2. existencia nesprávneho úradného postupu a 3.
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. E. č. XXX/XXXX Z.z. je vo vzťahu
k T. zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia T. zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá

vlastnú úpravu. E. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení T. zákonníka a
škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

B. § 442 ods. X T. zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

XC/XXX/XXXX
-XX-

M. škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). U. zisk
predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku
poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v

dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu).

O. dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prejednávanej veci si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávnehoúradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

I. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. I. úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. B. vyššie citovaných
zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to nesprávny úradný

postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

B. sa týka lehoty XX dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora uvedenej v § XX
ods. X S. poriadku, túto súd považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do S. únie sa M. republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu
vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § X3 ods. 5 T. zákonníka
bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, teda v
akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský
rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. X až X E. o
rozhodcovskom konaní.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v
konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Z exekučného spisu T. súdu Z. sp. zn. XEr/XXX/XXXX vedeného proti povinnému W. N., nar. XX.X.XXXX

(žalobca v žalobe uvádza zlý dátum narodenia), bytom I.. J.. F. 7, XXX XX E. pre vymoženie
príslušenstva - zostatku úrokov z omeškania X,XX % vo výške XX XXX,- Sk bolo zistené, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa X.X.XXXX.
X. XX.XX.XXXX bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a dňa XX.X.XXXX nové poverenie na
vykonanie exekúcie v zmysle uznesenia N. súdu v B. č. XX H.

XC/XXX/XXXX
-XX-

X/XX zo dňa XX.X.XXXX. X. XX.X.XXXX oznámením vstúpil do konania vedľajší účastník E. na ochranu
občana spotrebiteľa K. na podporu povinného s návrhom na zastavenie exekúcie. U. T. súdu Z. č. k.

XEr XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd nepripustil do konania vedľajšieho účastníka na strane
povinného. X. XX.X.XXXX súdny exekútor vrátil exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že exekučné konanie č. EX XXXX/XX sa skončilo vymožením pohľadávky.

X. exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie bola XXX dní a nie ako žalobca uvádza v žalobe XXX dní.

Z exekučného spisu súd nezistil, aby ohľadne žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnom konaní bolo
vedené nejaké disciplinárne konanie a riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a nerozhodoval ani P.
súd M. republiky, či S. súd pre ľudské práva.

V zmysle ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy
v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia S. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia P.súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a len takéto podklady by boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie
žalobcom uplatnených nárokov. S. a rýchlosť súdneho konania nie je preto oprávnený preskúmavať súd

v konaní o náhrade škody, ale len P. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú existenciu
v prieťahoch v konaní.

M. sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za

nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným P. súdom SR za prieťahy
v konaní. M. však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k
vzniku škody ani nedošlo.

F. vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon o
zodpovednosti za škodu nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy,
ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. T. príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. B. zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
B. nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

XC/XXX/XXXX
-XX-

B. naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie
zákonnej lehoty malo za následok zníženie či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie
plnenie.G.žalobcanepreukázalanepreukazoval.U.len,žemalzvýšenénákladysdĺžkourozhodovania
súdu, a že boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu na vymoženie pohľadávky, keď mohlo

dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. V tomto smere
má súd tiež za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, v
tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ust. § 101 O.s.p., podľa ktorého sú
účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

O. na uvedené súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č.
XXX/XXXX Z.z., z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom
príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu
súdu vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. B.

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná.

N. podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná. Z dôvodu

nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § X42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a úspešná
žalovaná náhradu trov konania priznať nežiadala.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch

vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
6C/129/2012
-14-

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a)sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
c) nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
e) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpis ov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).