Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212391
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114212391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. B.,
narodeného dňa XX.XX.XXXX a maloletého J. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky,
v konaní zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov: F.
B., bytom K., J. XX/XX/Y.., t. č. K., Q. X a J. B., bytom K., J. XX/XX/Y.., o zníženie výživného, na odvolanie

otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. februára 2015, č.k. 30P/122/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného pre mal.
F. a mal. J. za obdobie do 28.02.2015, p o t v r d z u j e, za obdobie od 01.03.2015 rozsudok okresného
súdu z r u š u j ea v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom návrh otca na zníženie výživného pre mal. F. a mal. J. zamietol, vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal okresný
súd za preukázané , že mal. F. a mal. J. pochádzajú z manželstva, ktoré je stále platné.

Rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 31P/283/2012-87 zo dňa 10.12.2013 súd schválil rodičovskú dohodu,
na základe ktorej boli mal. F. a J. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť mal.
F. výživné vo výške 90 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 a mal. J. sa zaviazal
platiť výživné s účinnosťou od 01.09.2012 vo výške 70 Eur mesačne. Z odôvodnenia tohto rozsudku
vyplynulo,žerodičianežilivspoločnejdomácnostiod21.09.2012,starostlivosťoobedetizabezpečovala
ich matka. Otec detí pracoval do 25.10.2012 v zahraničí vo firme X. v Q. s príjmom

1.750 Eur mesačne. Pracovný pomer v zahraničí skončil dohodou, nakoľko zamestnávateľ už nemal
prácu. Od 18.02.2013 bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti X. ako operátor, s priemerným
mesačným príjmom vo výške 764 Eur netto. Matka s deťmi bývala v 3-izbovom prenajatom byte
s nákladmi na bývanie 380 Eur mesačne. Od 01.01.2013 do 21.11.2013 pracovala v SBS B.
s príjmom cca 350 Eur netto. V čase rozhodovania bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský
príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavky na tri deti vo výške 69,30 Eur. Okrem mal. detí F.
a J. mala vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletej dcére F. V., ktorá pochádzala z jej predchádzajúceho

vzťahu. Otec na potreby F. prispieval mesačne sumou 80 Eur. Mal. F. mal X rokov a
navštevoval X. ročník základnej školy. Navštevoval odborné ambulancie, nefrologickú, psychologickú,
psychiatrickú a pedopsychologickú. Mal. J. mal X roky a matka s ním bola na materskej dovolenke. Mal
zdravotné problémy a navštevoval psychiatrickú, psychologickú a alergiologickú
ambulanciu. V súčasnosti má mal. F. X rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy, je zdravý a výdavky
s ním má matka bežné, primerané jeho veku a potrebám. Mal. J. má X roky a X mesiace, matka je s

ním na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur
a prídavky na tri deti. Otec detí je zamestnaný od 18.02.2013 ako operátor v spoločnosti
X.. V čase od marca 2014 do 06.11.2014 bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky za mesiaceapríl až október spolu vo výške 3.439,33 Eur, čo je priemerný mesačný príjem nemocenských dávok vo
výške 449,68 Eur. Od novembra 2014 začal pracovať a v novembri 2014 mal čistý zárobok 449,68 Eur
a v decembri 2014 mal čistý zárobok 701,05 Eur. V danom prípade okresný súd skúmal zmenu pomerov

v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom F.
a J. za čas od podania návrhu na zníženie výživného, t. j. od 14.07.2014. Od posledného
rozhodovania o určení výšky výživného vo februári 2014 (rozhodoval Krajský súd v Trenčíne) a otcovho
návrhu na zníženie výživného v júli 2014 uplynulo 5 mesiacov. Mal. F. mal pri poslednom rozhodovaní
o určení výšky výživného X rokov a navštevoval X. ročník základnej školy, v súčasnosti má mal. F.

X rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Mal. J. mal pri poslednom rozhodovaní o určení výšky
výživného tri roky a matka s ním bola na materskej dovolenke. Mal zdravotné problémy a navštevoval
psychiatrickú, psychologickú a alergiologickú ambulanciu. V súčasnosti má maloletý J. V.
roky a K. mesiace a matka je s ním na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok
vo výške 203,20 Eur a prídavky na tri deti. Mal a stále má zdravotné problémy, ako pri poslednom
rozhodovaní o určení výšky výživného. Matka je rovnako ako pri poslednom rozhodovaní o určení výšky

výživného na materskej dovolenke s rovnakým príjmom z rodičovského príspevku a prídavkov
na deti. Má aj príležitostné príjmy z práce predavačky vo výške cca 200 Eur mesačne. Z uvedeného je
preto zrejmé, že na strane mal. detí a ich matky nedošlo k výraznej zmene pomerov. K zmene
pomerovdošlonastraneotca,ktorýsabolodmarca2014do06.11.2014práceneschopnýajehojediným
príjmom boli iba nemocenské dávky za uvedené obdobie priemerne vo výške 491,32 Eur mesačne.

Ako sám otec uviedol, problém mu nastal niekedy v máji alebo v júni 2014, kedy mu exekúciou na
neuhradené výživné začal exekútor vykonávať zrážky z nemocenských dávok mesačne v sume 250 Eur
apríjemotcasaznížil nasumucca250Eurmesačne.Pretootecpodalvjúli2014návrhnazníženie
vyživovacej povinnosti. Okresný súd mal v danej situácii za to, že pokiaľ by si otec v minulom období,
kedy mal dostatočný príjem, riadne plnil súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, nebol by sa v čase

svojej práceneschopnosti dostal do situácie, kedy sa jeho nižší príjem z nemocenských
dávok dostal pod exekúciu a otcovi zostala na jeho potreby iba suma 250 Eur mesačne. Otec sa tak
podľa názoru súdu dostal do uvedenej zlej finančnej situácie vlastným zavinením. Zodpovednosť za túto
nepriaznivú finančnú situáciu otca nie je preto možné prenášať na mal. deti, ktoré sú výživou odkázané
na svojich rodičov. V čase rozhodovania bol otec detí už štvrtý mesiac práceschopný a jeho posledný

príjem za december 2014 bol vo výške 701,05 Eur. S poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, okresný súd nemohol prihliadnuť
na otcovu informáciu, že dňom 17.02.2015 bol jeho pracovný pomer u jeho súčasného zamestnávateľa
skončený uplynutím doby. Z týchto dôvodov okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za
preukázané, že návrh otca na zníženie výživného pre mal. deti F. a J. nebol podaný dôvodne, a preto ho

ako neodôvodnený zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, § 154 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. detí a domáhal sa, aby
odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Uviedol,

že svoj návrh na zníženie výživného podal z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu a následnej
dlhodobej práceneschopnosti a zníženia jeho príjmu, čo malo za následok jeho neschopnosť plniť si
vyživovaciu povinnosť vo výške stanovenej rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/283/2012-87
zo dňa 10.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5CoP/3/2014-107 zo
dňa 19.02.2014. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na zmenu pomerov na jeho strane a

bral do úvahy iba vyjadrenia matky, ktoré neboli podložené vierohodnými dokladmi.
Tvrdil, že matka vykresľuje jeho osobu v zlom svetle, spochybňuje závažnosť jeho zdravotného stavu a
odvoláva sa na trestné konanie voči nemu vedené, ktorého aktérom je ona, v snahe zbaviť ho otcovstva.
Poukázal na lekársku správu z posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, ktorou preukazoval závažnosť
svojho zdravotného stavu. Zdôraznil, že preukázal, že jeho pracovný pomer končí 17.02.2015 z dôvodu

uplynutia dohodnutej pracovnej doby.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom nikdy pravidelne
neplnil. Naposledy výživné zaplatil v marci 2014, čo bolo však výživné za január 2014 a odvtedy od

otca žiadne výživné nedostala. V novembri 2014 otec ukončil práceneschopnosť, výživné napriek tomu
doposiaľ neposlal. Ďalej uviedla, že voči otcovi detí je vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby, ku ktorému je pripojené aj zanedbanie povinnej výživy, nakoľko na
výživnom dlhuje sumu 3.830 Eur. Poukázala na skutočnosť, že otec detí pracuje u pána A.. Otec stratilo deti záujem, nenavštevuje ich, nejaví vôbec žiadny záujem ani na Vianoce, Mikuláša, narodeniny a
meniny. Pokiaľ otec detí uvádzal, že ona si nevie nájsť poriadne zamestnanie a že žije nad
pomery, zdôraznila, že pracuje na dohodu, nakoľko jej zamestnávateľ vychádza v ústrety, čo sa týka mal.

detí a po finančnej stránke jej pomáha rodina a priateľ, a čo sa týka oblečenia, nakupuje len v „sekáči“.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného

súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny za obdobie do 28.02.2015 a za
obdobie od 01.03.2015 je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť

skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je jednak vecou účastníkov konania ako i
opatrovanského súdu. Dokazujú sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa
§ 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci konania. Platí zásada, že každý z účastníkov (a teda nielen ten, kto sa domáha určitého

práva alebo nároku) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Súd je povinný v opatrovanskom konaní vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd môže hodnotenie
dôkazov, vykonané okresným súdom, preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s
pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je aj v nesporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvého stupňa, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má
za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 213
ods. 3 O.s.p.) a môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov za podmienky, že ich nevykonal
súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších
dôkazov, ak to považuje za potrebné, aj keď to účastník nenavrhol.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že
okresný súd vo veci vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy, ako aj tie, ktoré sám
považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. Krajský súd je podľa § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, neboli dôvody na opakovanie už vykonaného dokazovania
alebo doplnenie dokazovania vykonaním ďalších dôkazov (§ 213 ods. 5 O.s.p.).

Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval za
správny, a to za obdobie do 28.02.2015. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny právny záver

a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi
okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje,
pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa do 28.02.2015. K námietkam otca, ktoré
boli v odvolaní vznesené, krajský súd dodáva nasledovné:

V danej veci sa otec mal. detí domáhal zníženia rozsahu svojej vyživovacej povinnosti s poukazom
na zmenu svojich pomerov vyplývajúcu zo zníženia jeho príjmu počas práceneschopnosti od marca
2014 do 06.11.2014, keď poberal v tomto období nemocenské dávky vo výške 491,32 Eur mesačne. Z
uvedených nemocenských dávok otcovi v máji/júni 2014 začal súdny exekútor vykonávať
zrážky na výživné, ktorá skutočnosť viedla otca k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ by otec riadne plnil svoju
vyživovaciupovinnosť,malbydostatočnýpríjemnasplneniesisúdomstanovenejvyživovacejpovinnosti
i v čase svojej práceneschopnosti. Do zlej finančnej situácie sa dostal vlastným zavinením a nie je možné
prenášať na mal. deti, ktoré sú výživou odkázané na svojich rodičov, skutočnosť, že

otec si v minulosti, keď mal dostatočný príjem, bezdôvodne riadne svoju vyživovaciu povinnosť k mal.
deťom, stanovenú súdnym rozhodnutím, neplnil. Za významné v danej veci považoval odvolací súd i
skutočnosť, že od 06.11.2014 otec riadne pracoval, pričom z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo
zistené, že v novembri 2014 otec dosiahol príjem okrem nemocenských dávok vo výške 555,18 Eur,v decembri 2014 vo výške 923,10 Eur, v januári 2015 vo výške 897,85 Eur a do 17.02.2015 vo výške
314,10 Eur, ktoré sumy predstavovali jeho vymeriavací základ.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že nepochybne bolo v možnostiach a schopnostiach
otca mal. detí, aby plnil svoju vyživovaciu povinnosť pre mal. deti v súdom stanovenej
výške a nebol dôvod vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného za obdobie do 28.02.2015.

Z obsahu spisu sa javí, že iná situácia mohla nastať od 01.03.2015, keď dňa 17.02.2015 nepochybne

došlo k skončeniu pracovného pomeru otca, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú, o
ktorej skutočnosti mal súd prvého stupňa vedomosť (súd prvého stupňa rozhodoval vo veci samej dňa
16.02.2015).

Z lustrácie Sociálnej poisťovne odvolací súd zistil, že vymeriavací základ otca bol v marci 2015 vo výške
41,94 Eur, v apríli 2015 vo výške 57,67 Eur, v máji 2015 vo výške 55,05 Eur, pričom je vedený ako

zamestnanec od 27.02.2015 u zamestnávateľa P. A., K., L. O. XX.

Vzhľadom na uvedené neboli predpoklady pre potvrdenie alebo zmenu rozsudku súdu prvého stupňa za
obdobie od 01.03.2015, keď pomery otca mal. detí (o skončení pracovného pomeru otca dňa 17.02.2015
mal súd vedomosť) neboli okresným súdom dôkladne prešetrené. Zistenie skutočností, aký pracovný

pomeruzavrelotecsterajšímzamestnávateľom,čisadostatočnezaujímaloprácuvriadnompracovnom
pomere, aké sú schopnosti a možnosti otca nájsť si prácu, z ktorej by dosahoval príjem umožňujúci mu
platiť výživné pre mal. deti v súdom stanovenej výške, aké sú jeho majetkové pomery, či sú naplnené
predpoklady aplikácie ust. § 75 Zákona o rodine, atď., vyžadujú dokazovanie, ktoré presahuje rámec
dokazovania vykonávaného odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na
zníženie výživného pre mal. F. a mal. J. za obdobie do 28.02.2015, potvrdil a za obdobie od 01.03.2015
rozsudok okresného súdu zrušil a v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po doplnení dokazovania v naznačenom smere, prípadne ďalšieho dokazovania, ktorého potreba
nastane v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, súd prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu
otca na zníženie výživného pre mal. F. a mal. J. za obdobie od 01.03.2015.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .