Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216461
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712216461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene, č.k. 11C/227/2012-128 zo dňa 20.05.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 11C/227/2012-128 zo dňa
20. mája 2015 zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia v 15- dňovej zákonnej lehote. Súd zároveň žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol uznesením č.k. 11C/227/2012-124
zo dňa 18. mája 2015. Vo veciach vedených na okresnom sôde pod sp. Značkami 11C/227/2012,

8C/257/2012, 8C/259/2012, 8C/260/2012 8C/261/2012, 8C/262/2012, 8C/623/2012, 8C/264/2012,
8C/265/2012, 8C/266/2012 a 8C/268/2012, súd uznesením č.k. 11C/227/2012-17 zo dňa 12. februára
2013 rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie, ktoré boli ďalej vedené pod spoločnou značkou
11C/227/2012.

2.Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a pripojenými exekučnými
spismi sp. zn. 28Er/1/2010, sp. zn. 26Er/422/2009, sp. zn. 21Er/17/2010, sp. zn. 21Er/1354/2009,

sp. zn. 23Er/219/2011, sp. zn. 25Er/228/2010, sp. zn. 24Er/671/2010, sp. zn. 24Er/1086/2010,
sp. zn. 21Er/536/2011, sp. zn. 26Er/952/2010, sp.zn. 28Er/970/2010, a sp. zn. 20Er/567/2012.
Exekučným titulom v každom pripojenom spise bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Vo všetkých exekučných konaniach súd
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd poukázal na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého

preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd
konštatoval, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť
porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nakoľko súd dospel k záveru,že na strane žalovaného nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok vznik škody,
má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu za škodu, v
dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatnovanej žalobcom. Súd

dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd
žalobu zamietol aj v spojených veciach. Súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3.Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom

žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. V
odvolaní uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na
skutočnosť, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho zástupcu, aj keď riadne
a včas požiadal o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Podľa názoru žalobcu súd vychádzal
z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti a tým
nesprávne aplikoval ustanovenie §101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti

žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, ale na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Žalobca ďalej uviedol že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých vychádzal súd pri
svojomrozhodovaníaanikdôkazom,ktorésúdvykonalazaložilnanichsvojerozhodnutie,apretopodľa
jeho názoru došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, a k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu,

ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Namietal aj skutočnosť, že žalobcovi bola odňatá
možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci nebol oboznámený s obsahom dôkazov,
prednesov,sámnemalmožnosťsakdanýmveciamvyjadriťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Žalobca uviedol aj skutočnosť, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je

zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny
založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu
štátneho orgánu. Tvrdil, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a škodou. Preto bolo v konaní potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom ,

a to prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Žalobca namietal, že ak bol súdu doručený
v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd ma základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný
súd Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu

osobitne rozhodnúť.

4.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5.Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 1.7.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj CPS). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného dôvodu boli na toto konanie
po 1.7.2016 aplikované ustanovenia CSP s poukazom na § 470 ods. 2, veta prvá CSP, podľa ktorého
účinky právnych úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 1.7.2016, zostali zachované.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných v ustanovení § 379 a §
380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok prvej inštancie
(vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7.Podľa §3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci
(a) nezákonným rozhodnutím,
(b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

(c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
(d) nesprávnym úradným postupom
(2) Zodpovednosti podľa odseku jedna sa nemožno zbaviť.8.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a

presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 387
ods. 2 CSP odkazuje.

10.Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na
zaplatenie náhrady majetkovej škody spolu 26 180, 73 Eur nemajetkovej ujmy spolu 5 235,55 Eur,
ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu exekučného

pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho
súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia
vecne a miestne príslušného Okresného súdu Zvolen sú vylúčení z prejdenania a rozhodovania veci
vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd
zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť

zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom
v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný
spor. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci
ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým
súdom bolo prerušené, kedže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol

vo veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú
žalobcom. Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho
sudcu, ktorý konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je
podkladom práva žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup

súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto
neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca zákonný sudca z prejednávania
a rozhodovania tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne
a miestne príslušnom súde, nemožno vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že
postupom sudcu v inej veci, mala byť žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo

102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca,
ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že
konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť z dôvodu porušenia jeho ústavného
práva zaručenéeho mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdnaspravodlivýsúdnyproces.Odvolaciemusúdujeajziných

rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.2.2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13.2.2013,
ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že
tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie
odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania
tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka žalobcu

o tom, že vo veci rozhodoval

nezákonný a nezaujatý sudca nedôvodná. Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil ako nedôvodnú.

11.Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde vo Zvolene pod č.k. 28Er/1/2010 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 04.
januára 2010. Súd o žiadosti rozhodol uznesením č.k. 28Er/1/2010-23 zo dňa 19. júla 2010, ktorým
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.10.2010. V exekučnom konaní vedenom pod sp. Zn. 26Er/422/2009 súdny

exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14. októbra 2009. Súd o
žiadosti rozhodol uznesením č.k. 26Er/422/2009-16 zo dňa 20. mája 2010, ktorým žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.07.2010. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 21Er/17/2010 súdny exekútor podal žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11. januára 2010. Súd o žiadosti rozhodol uznesením
č.k. 21Er/17/2010-12 zo dňa 03. júna 2010, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2010. V exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. 21Er/1354/2009 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciedňa18.decembra2009.Súdožiadostirozhodoluznesenímč.k.21Er/1354/2009-14
zo dňa 13. mája 2010, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011. V exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 23Er/219/2011-10 zo dňa 22. marca 2010, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2011. V
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/228/2010 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny
exekútor dňa 28. apríla 2010. Súd o žiadosti rozhodol uznesením č.k. 25Er/228/2010-18 zo dňa 20.
marca 2012, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosťdňa 09.06.2012. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 24Er/671/2010 súdny exekútor doručil žiadosť o delenie poverenia dňa 30.

augusta 2010. Súd o žiadosti rozhodol uznesením č.k. 24Er/671/2010-10 zo dňa 25. októbra 2010,
ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2010. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 24Er/1086/2010
súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22. decembra 2010. Súd
o žiadosti rozhodol uznesením 24Er/1086/2010-12 zo dňa 30. decembra 2010, ktorým zamietol žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.01.2011. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 21ER/536/2011 súdny exekútor vydal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08. júna 2011. Súd o žiadosti rozhodol
uznesením 21Er/536/2011-11 zo dňa 20. júna 2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2011. V

exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 26Er/952/2010 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny
exekútor dňa 23. septembra 2010. Súd o žiadosti rozhodol udelením uznesením č.k. 26Er/952/2010-23
zo dňa 13. mája 2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora a udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2011. V exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 28Er/970/2010 žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor dňa 26. novembra 2010.

Súd o žiadosti rozhodol udelením uznesením č.k. 28Er/970/2010-25 zo dňa 23. mája 2011, ktorým
zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraaudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 28.02.2012. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 20Er/567/2012 žiadosť o
udelenie poverenia podal súdny exekútor dňa 20. augusta 2012. Súd o žiadosti rozhodol udelením
uznesením č.k. 20Er/567/2012-34 zo dňa 12. decembra 2012, ktorým zamietol žiadosť súdneho

exekútora a udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

12.Žalobca sa podanými žalobami domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody
a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodoval v lehote podľa § 44 ods. 2 zákona č.

233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t.j. v lehote 15 dní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.Výškuškodyžalobcavyčíslilakonáhraduistinyspríslušenstvom.Dôvodil,žemohol
pri včas vydanom rozhodnutí exekučného súdu uskutočniť rad iných korkov, ktoré by zvýšili jeho úspech
pri vymáhaní pohľadávky a jeho príslušenstva. Náhrada nemajetkovej ujmy ma podľa žalobcu základ v
požiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahovadosiahnutieadekvátnejnápravyaprimeranejsankcie

za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

13.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na
pojednávanie riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 29.04.2015.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 20.05.2015 preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 14.05.2015 elektronicky návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru
nebolo ústavne komfortným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na

prejednanie a rozhodnutie nestranného súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na
ústavný súd. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené. Okresný súd návrhu na prerušenie konania
aninávrhunazrušenieprejednávanianevyhovel.Nanariadenompojednávanírozhodol,ževecprejednáv neprítomnosti účastníkov konania. Dňa 18.5.2015 rozhodol aj o návrhu o prerušenie konania tak, že
konanie o tomto návrhu zastavil pre nedostatok podmienok konania z dôvodu prekážky rozhodnutej
veci. Odôvodnil to tým, že o totožnom návrhu zo dňa 9.10.2013 bolo právoplatne rozhodnuté uznesením

11C/227/2012-69 z 21.10.2013, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
14Co/196/2014-87 zo dňa 18.11.2014.

14.Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej súd prvej inštancie odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že

konajúci sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd.
Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, kedď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá vy mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.

15.Pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a
rozhodol vo veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti

zbavil sám tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané
žalobcom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods.
2 O.s.p. Keď tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmenil možnosť
realizovať na pojednávaní svoje procesné práva.

16.Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritéria, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému úradu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku súd po

preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu v prípade, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonávanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučná
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z
predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je návrh na
začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak však
exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučnáho titulu so
zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie

(pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV. ÚS 605/2012). V predmetnom
prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej mu 14.8.2012, uznesením zo
dňa .3.9.2012. takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania dormálnej a materiálnej vykonateľnosti
podloženéhoexekučnéhotitulu.Boloúlohouexekučnéhosúduskúmať,čimubolalebonebolpredložený
exekučný titul. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, keď súd

zistil, že poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15-dňovej lehote a napriek tomu žalobu o náhradu
škody zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný titul. Preto
nebolo možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil, keď žiadal
vykonanieexekúciebeztoho,abydisponovalexekučnýmtitulom.Rozhodcovskýrozsudokvzmysle§35
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. má pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok.

Podľa predmetného zákona to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa
zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové
spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi
sporu-rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený
exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na

základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.
Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje v exekučných veciach veľké množstvo aj
hromadných podaní pred okresným súdom a za tej situácie je akceptovateľná predmetná lehota v ktorej
bolo rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienkanesprávneho úradného postupu nezodpovedaná skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom
spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd z toho dôkazu.

17.K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil
o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho
spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na
toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje alebo nekorešponduje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku
škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že týmto
postupom je.

18.Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo

rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol
súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový
súd rozhodol o žalobcových návrhoch na prerušenie konania. Žalobca v odvolaní ani netvrdí, že by ním
tvrdené porušenie povinnosti prvostupňovým súdom malo mať za následok nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s § 109 Občianskeho súdneho
poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak, ak nie sú žiadne dôvody na
prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že takéto dôvody sú, súd je povinný
postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov.

19.Podľa zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.Bez splnenia
ktoréhokoľvek z uvedený troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez toho, aby bol v

konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny úradný postup
v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za škodu,
a preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ďalšie

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.

20.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie z jeho správnych dôvodov potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože
súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (§ 255

ods. 1 CSP).

21.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom úspešný a vzniklo právo proti žalobcovi na náhradu odvolacieho

konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal.

22.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 2 CSP (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací

súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 422 ods. 1 CSP (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom

dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Podľa § 423 CSP Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 427 ods. 1, 2 CSP (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.