Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/692/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912203958
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912203958.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: D. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XXX, P. Y., zast. BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s.r.o., IČO: 36 859 842, so sídlom vo
Zvolene, J. Kozáčeka 13E, proti odporcom 1/ Slovenský rybársky zväz, so sídlom v Žiline, A. Kmeťa 20,
2/ SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, IČO: 00 156 621, so sídlom v Bratislave -
Staré Mesto, Dobrovičova 12, 3/ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, IČO: 00 156 621,

so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Dobrovičova 12, 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny
podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie 8 o zaplatenie 2.718,21 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky zo dňa 15. 08. 2013 a odvolaní odporcu 1/ zo dňa 23. 07.
2013 proti rozsudku Okresného súdu č. k. 7C/16/2012 - 119 zo dňa 18. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č. k. 7C/16/2012 - 119 zo dňa 18. 06. 2013 žalobu navrhovateľky, ktorou sa
domáhala zaplatenia sumy 2.718,21 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka, pričom
odvolaním napáda celý rozsah rozsudku. Rozsudok považuje za nesprávny z dôvodov podľa §

205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O. s. p. Nestotožňuje sa so závermi okresného súdu, že
navrhovateľka nie je aktívne legitimovanou účastníčkou konania, keď z predložených výpisov z
listov vlastníctva vyplýva skutočnosť, že všetky predmetné nehnuteľnosti, ktorých je navrhovateľka
podielovou spoluvlastníčkou, sú evidované ako spoločné nehnuteľnosti lesného spoločenstva s
právnou subjektivitou, ktoré združenie je aj aktívne legitimované na podanie predmetného návrhu.
Závery okresného súdu považuje za dostatočne nepodložené a nezdôvodnené, teda aj za zmätočné,

vychádzajúcepredovšetkýmznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciazneúplnéhozisteniaskutkových
okolností konkrétneho prípadu. Namietala, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností, resp.
vykonaním akých dôkazov dospel konajúci súd k právnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľky bez toho, aby v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie. Súd
vôbec neskúmal, resp. sa nezaoberal právnym postavením a vnútorným usporiadaním pozemkového
spoločenstva, nevysporiadal sa s oprávneniami lesnej spoločnosti „PUSZTAI“ vo vzťahu k jednotlivým

spoluvlastníkom a členom. Poukázal na to, že pozemkové spoločenstvo bolo založené podľa zákona
č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý zákon bol od 01. 05. 2013 zrušený a
nahradený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Namietal, že podľa ustanovení
zákona č. 97/2013 Z. z. pozemkové spoločenstvo iba obhospodaruje a zveľaďuje existujúci majetok
v jeho správe, ktorý naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých členov, pozemkové
spoločenstvo nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, tými sú iba jednotliví členovia, teda iba oni

sa môžu domáhať ochrany vlastníckych (spoluvlastníckych) práv spoločnej nehnuteľnosti. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by pozemkové spoločenstvo malo generálne splnomocneniedomáhať sa vlastníckeho práva, resp. ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vytvárajúcim
spoločnú nehnuteľnosť namiesto alebo v mene jejčlenov (jednotlivých spoluvlastníkov). V konaní nebolo
žiadnym spôsobom skúmané ani preukázané, že by lesná spoločnosť „PUSZTAI“ disponovala takýmto

oprávnením bez osobitného splnomocnenia navrhovateľky. Má za to, že každý zo spoluvlastníkov, resp.
členov spoločenstva, sa môže domáhať ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb
do spoločnej nehnuteľnosti na súde. Aktívnu legitimáciu má ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Domáhať
sa vlastníckeho práva a jeho ochrany môžu len členovia spoločenstva ako spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti. Lesná spoločnosť „PUSZTAI“ ako pozemkové spoločenstvo združujúce spoluvlastníkov

spoločnejnehnuteľnosti,hociajmáprávnusubjektivitu,nemážiadneoprávneniavotázkachvlastníckych
vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti, resp. ich ochrany. Subjektom aktívne vecne legitimovaným domáhať
sa nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa spoluvlastníckeho podielu
na spoločnej nehnuteľnosti môžu byť len výlučne jednotliví spoluvlastníci takejto nehnuteľnosti a nie
pozemkové spoločenstvo, ktoré len spravuje a obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť. Navrhla, aby
odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil rozsudok okresného súdu a odporcom 1/ až 4/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 2.718,21 Eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.718,21 Eur od 13. 03. 2012 až do zaplatenia a trovy súdneho
konania, v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu
napádaného rozsudku, navrhla rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie.

Rozsudok okresného súdu bol napadnutý aj odvolaním odporcu 1/ v časti výroku o trovách konania, s
odvolacou námietkou, že odporca 1/ ako úspešný účastník konania si na pojednávaní dňa 18. 06. 2013
trovy konania uplatnil dňa 21. 06. 2013, t. j. v termíne do troch dní zaslal okresnému súdu vyčíslenie trov
konania, v ktorom žiadal uhradiť trovy konania vo výške 57,- Eur, pričom súd im právo na náhradu trov

konania bezdôvodne odoprel. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania
tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 57,- Eur.

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie okresného súdu
považuje za správne. Súhlasí s právnym posúdením, že navrhovateľka nedisponuje aktívnou vecnou

legitimáciou, navrhol rozsudok okresného súdu v dotknutej časti potvrdiť.

Odporca 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uplatnený nárok na vydanie plnenie z
bezdôvodného obohatenia považuje za sporný a neoprávnený. Navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť v celom rozsahu.

Odporcovia 2/ a 3/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu 1/ v písomnom vyjadrení uviedla, že trvá na dôvodoch podaného
odvolania zo dňa 15. 08. 2013, náhrada trov konania odporcovi 1/ v prípade úspechu navrhovateľky

nepatrí.

V dôsledku podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť z
dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Odvolacísúdpoukazujenato,ženavrhovateľkadňa13.03.2012doručilaokresnémusúdunávrhvoveci
samej proti odporcovi Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina. Následne podaním
zo dňa 07. 12. 2012, doručeným okresnému súdu dňa 10. 12. 2012, navrhovateľka podala návrh

na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na stranu odporcu v zmysle § 92 O. s. p. a návrh
na zmenu návrhu na začatie konania v zmysle § 95 O. s. p. Navrhla, aby súd pripustil vstup ďalších
účastníkov do konania na strane odporcu, a to odporcu 2/ Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, odporcu 3/ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSR,4/Slovenskývodohospodárskypodnik,štátnypodnik,BanskáŠtiavnica.Týmtoprocesnýmpodaním
zároveň navrhovateľka navrhla pripustiť zmenu návrhu v znení: „Odporca 1/, odporca 2/, odporca 3/ a
odporca 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 2.718,21 Eur spolu s

9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.718,21 Eur od 13. 03. 2012 až do zaplatenia a trovy súdneho
konania.“. Odvolací súd konštatuje, že k zmene žalobného návrhu došlo v súvislosti s navrhovaným
vstupom ďalších účastníkov konania na strane odporcu, pričom navrhovateľka žiadala prisúdiť v časti
istiny a príslušenstva menej než v pôvodnom návrhu, a preto toto podanie bolo potrebné posúdiť aj ako
čiastočné späťvzatie návrhu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie vytýčené na deň 11.

12. 2012 bez zahájenia pojednávania bolo odročené na deň 15. 01. 2013, pričom na tomto pojednávaní
súd vyhlásil uznesenie v znení: „Súd pripúšťa vstup ďalších účastníkov do konania ako aj zmenu návrhu
na začatie konania.“. Toto uznesenie nebolo vyhotovené písomne, pričom v ďalšom konaní okresný súd
už konal ako s účastníkmi konania na strane odporcu aj s označenými odporcami 2/, 3/ a 4. Odvolací súd
uvádza, že okresným súdom nebolo právoplatne rozhodnuté o pripustení vstupu do konania na strane
odporcov, a to konkrétne odporcu 2/, 3/ a 4/. Podľa § 92 ods. 1 na návrh účastníka môže súd pripustiť,

aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má
vystupovať na strane navrhovateľa. Odvolací súd uvádza, že vstup ďalšieho účastníka do konania je
viazaný na schválenie súdom, pričom voči uzneseniu súdu o návrhu v zmysle § 92 ods. 1 O. s. p. je
odvolanie prípustné a v konaní súd pokračuje až po právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd uvádza,
že pokiaľ teda okresný súd bez toho, aby uznesenie o pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania

bolo právoplatné, ďalej vo veci konal aj rozhodol, jeho rozhodnutie je postihnuté takou vadou, ktorá má
za následok odňatie možnosti konať pred súdom, čo je v súlade s ustanovením § 221 písm. f/ O. s. p.
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Jedná sa o takú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a na ktorú vadu odvolací súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti v súlade s ustanovením § 212
ods. 3 O. s. p. Odvolací súd tiež uvádza, že aj vyhlásené uznesenie, ktorým súd pripustil vstup ďalších

účastníkov do konania, trpí vadou nepreskúmateľnosti a je zmätočné, pretože z neho nie je zrejmé, vstup
ktorých účastníkov a na strane koho pripustil do konania, ktorú vadu je potrebné odstrániť príslušným
procesným postupom prvostupňového súdu. Rovnakou vadou je postihnuté aj vyhlásené uznesenie
o pripustení zmeny návrhu na začatie konania, pretože nie je z neho zrejmé, akú zmenu návrhu súd
pripustil. Treba teda prisvedčiť navrhovateľke, ktorá podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

keď namietala, že rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny z dôvodov, okrem iného, aj podľa
§ 205 ods. 2 O. s. p. písm. b/, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu odstrániť hore uvádzané
procesné vady a až po odstránení týchto procesných vád rozhodnúť vo veci samej.

K námietke navrhovateľky uvedenej v odvolaní, že rozsudok okresného súdu nie je dostatočne
zdôvodnený, a teda je zmätočný, závery okresného súdu vychádzajú predovšetkým z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkových okolností odvolací súd uvádza, že
rozsudok okresného súdu aj odvolací súd považuje za nepreskúmateľný z dôvodu jeho nedostatočného
odôvodnenia. Okresný súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s námietkami odporcu 1/ a 2/

na pojednávaní, ktorí namietali aktívnu legitimáciu navrhovateľky na podanie návrhu, neskúmal
právne postavenie a vnútorné usporiadanie pozemkového spoločenstva, v odôvodnení rozsudku
absentuje právne posúdenie veci, súd tiež vôbec neuviedol žiadne zdôvodnenie aj k namietajúcemu
nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 2/, resp. neozrejmil, prečo sa touto otázkou nezaoberal.
Neuviedol, na základe čoho, akých vykonaných dôkazov a aplikujúc ktoré právne normy dospel

k záveru, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovanou na podanie návrhu. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že vzhľadom na nedostatok odôvodnenia treba považovať rozhodnutie súdu za
arbitrárne, pričom arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia
viacerých protichodných právnych názorov alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver
nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy tak, ako to bolo v súdenej

veci. Pre nedostatočné odôvodnenie je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný, čím je zároveň
nezrozumiteľný a postupom okresného súdu základné právo na súdnu ochranu nebolo naplnené. Pri
odôvodnení rozsudku súd neaplikoval dôsledne ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal žiadne navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd ďalej poukazuje, že okresný súd nevykonal
dokazovanie v súlade s ustanovením § 129 O. s. p., čo zakladá ďalšiu vadu konania, ktorá pri neuvedeníprávnej kvalifikácie a nevykonaní dokazovania v súlade s ustanovením § 129 O. s. p. je dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Po odstránení vád konania, ktoré založili
dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd v ďalšom konaní dôsledne

posúdi návrh navrhovateľky, a to z hľadiska skutkového stavu, vykoná náležité právne posúdenie veci,
ktoré zrozumiteľným spôsobom bude obsiahnuté aj v odôvodnení rozhodnutia. V ďalšom konaní sa súd
bude musieť náležitým spôsobom vysporiadať s namietanou námietkou odporcov 2/ a 3/ vo vzťahu k
aktívnej legitimácii navrhovateľky a tiež k namietanému nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 2/.

Vo vzťahu k odvolaniu odporcu 1/ proti rozhodnutiu súdu v časti trov konania odvolací súd uvádza,
že okresný súd už na pojednávaní dňa 18. 06. 2013, kedy vyhlásil rozsudok vo veci samej, vyhlásil
rozsudok aj v časti trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 O. s. p.,
pričom odporcovia, ktorí boli v konaní úspešní, si trovy konania neuplatňovali, čo však nekorešponduje s
obsahom zápisnice vyhotovenej z pojednávania dňa 18. 06. 2013, kde na strane 2 zápisnice je uvedené,

že zástupkyňa odporcu 1/ trovy konania za odporcu 1/ uplatnila. Keďže však súd rozsudok okresného
súdu vo veci samej zrušil v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p., o náhrade trov konania, a to
celého konania, rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci, súd podľa úspechu v konaní
pri novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o trovách celého konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.