Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203497
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213203497.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovkonanípredsudkyňouJUDr.OľgouKováčovouvprávnejvecižalobcu:Secapital

S.á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, IČ: oddiel B,
vložka: 108305, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 30,
Martin,protižalovanému:S.E.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomH.,ozaplatenieXXX,XX€spríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203,88 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 203,88 € od 30.5.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding
a.s. a žalovaným vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky zo
dňa 15.6.2007, uvedené v bode 12.2 v znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-

ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V
tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.", v bode 12.3 v znení: " V prípade omeškania s úhradou
jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo
výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.", sú
ako neprijateľné, n e p l a t n é.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 68,58 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.2.2013právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil

súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 241,88 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 241,88 € od 30.5.2010 do zaplatenia)
a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.6.2007 zmluvu o
pôžičke č. 7028243, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.467,44 €, ktoré
sa žalovaný zaviazal splatiť 36 mesačnými splátkami po 40,76 € mesačne. Žalovaný titulom pôžičky
uhradil sumu 1.263,56 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 18.5.2010
ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky,
podmienkami k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky,zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, prehľadom splátok a úhrad, všeobecnými
obchodnými podmienkami, uznesením č.k. 10Ro/106/2013-40 zo dňa 24.9.2013, špecifikáciou
uplatnenej pohľadávky a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. dňa 17.3.2013, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
vočižalovanémutitulomzmluvyč.7028243zodňa15.6.2007,ktorájepredmetomtohtokonania.Tunajší

súd uznesením č.k. 10Ro/106/2013-40 zo dňa 24.9.2013 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu
tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila
spoločnosť Secapital, S.á.r.L..

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 995,82 € (30.000,- Sk).

V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 40,76 € (1.228,-
Sk) s dobou splácania 36 mesiacov. Ako vyplynulo z podania žalobcu zo dňa 18.5.2010, tento pre
neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy 256,88 €
do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaný neprevzal a zásielka bola právnemu
predchodcovi žalobcu vrátená. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom

poskytnutej pôžičky žalobcovi do 13.12.2011 celkove uhradil sumu 1.263,5624 €

5. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formyposkytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa článku 12. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 12.2 Spoločnosť je oprávnená
požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

Podľa článku 12. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 12.3 V prípade omeškania s
úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok
vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Podľabodu13.2VOP,klientakoajspoločnosťjeoprávnenázmluvukedykoľvekvypovedaťbezuvedenia
dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 13.1 vyššie. Podľa
bodu 13.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých pohľadávok a záväzkov klienta vo vzťahu
k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej

pokuty, pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia
zmluvy.

8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda
súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami.

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vznikol dňa 15.6.2007 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 995,82 €. Tieto finančné

prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 40,76 € s dobou splácania 36
mesiacov, celkove vo výške 1.467,44 €. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí
zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva
charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v
§ 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po
uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka
platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa

a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku
spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy
bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať

do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny
obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným
spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré

žalovaný nerozporoval mal súd preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove
sumu 1.263,56 €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 241,88 € (a to titulom dlžnej
sumy pôžičky 203,88 € a titulom pokuty za omeškanie, pokuty sankcie 38,- €).

10. Pokiaľ ide o otázku zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, súd vykonaným

dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému listinu označenú ako
predžalobná upomienka zo dňa 18.5.2010, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok vo výške 256,88 € jednorázovo do troch dní od doručenia upomienky. Z predloženej
doručenky listiny mal súd preukázané, že táto žalovanému doručená nebola, pretože listinu neprevzal.
V danej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého je výpoveď spôsobom zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu,
predmetom ktorej je nepretržitá alebo opakovaná činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo
strpieť určitú činnosť. Nakoľko v danom prípade uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa
15.6.2007 je zmluvou časove obmedzenou, teda uzavretou na dobu určitú (36 mesiacov), nemohol
právny predchodca žalobcu túto uzavretú zmluvu účinne vypovedať. Podanie zo dňa 18.5.2010 súd

nepovažoval ani za odstúpenie od zmluvy, nakoľko možnosť odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy
nevyplývaanipriamozozákonaatiežtakýtospôsobukončeniazmluvnéhovzťahuneboljehoúčastníkmi
dohodnutý. Preto súd na podanie právneho predchodcu žalobcu - predžalobnú upomienku zo dňa18.5.2010 neprihliadol a konštatuje, že zmluvný vzťah medzi jeho účastníkmi predčasne nezanikol, ale
tento zanikol až uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný.

11. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o
pôžičke poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 995,82 €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný
titulom úveru zo sumy 1.467,44 € zaplatil sumu 1.263,56 €. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej
istiny vo výške 203,88 € žalobe vyhovel, keď žalovaný pohľadávku žalobcu nenamietal a v konaní tiež
nepredložil žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Súd priznal

žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj
úroky z omeškania počnúc odo dňa 30.5.2010 (ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením
svojho záväzku).

12. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 bod
12.2, 12.3 Všeobecných obchodných podmienok zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na to, že na

platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky,
takáto forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré

ju dohodli. Všeobecné obchodné podmienky môžu síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však
zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Právny predchodca žalobcu vo všeobecných
obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej
povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, pokutu za vypovedanie, spotrebiteľ
je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie
dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým nárokom uplatneným podľa bodu
12. VOP (z ktorých bol uplatnený na zaplatenie len nárok v zmysle bodu 12.2, 12.3) je potrebné
poznamenať, že tieto podmienky sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným
okom je text takmer nečitateľný. V zmluve síce žalovaný v rámci predtlačeného textu prehlásil, že

súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť
splátky riadne a včas, aj tento text je však písaný nahusteným, v porovnaní s ostatným textom zmluvy
drobnejším písmom. Súd nemal preukázané, že tieto nároky boli so žalovaným ako spotrebiteľom
individuálnedojednané,žebolivýsledkomdohodyúčastníkov.Dojednanieozmluvnejpokuteobsiahnuté
v článku 12., bode 12.2, 12.3 VOP súd považuje za absolútne neplatné pre absenciu písomnej

formy, keď VOP nie sú žalovaným podpísané ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú
podmienku určil za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia
zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov
zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská

doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína
si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Neprijateľné
zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe nevzniká právo žalobcovi na zaplatenie nárokov
vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok. Dojednania upravené v bode 12.2., 12.3. VOP súd
považoval za neprijateľné podmienky jednoznačne poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto, že

tieto dojednania neboli obsiahnuté v zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými
podmienkami a obsahom a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu sama tá
skutočnosť, že zmluvná pokuta a sankčný úrok neboli uvedené v zmluve o pôžičke (ale boli upravené vo
formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný

nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť tieto nároky, ktorých výška nebola ani vo
VOP ustálená. Pritom zmluvná pokuta a sankčný úrok predstavujú viacnásobný postih žalovaného za
nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných
obchodných podmienkach veriteľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymipísmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a
o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých týchto
skutočností dospel k záveru, že dojednania účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute a sankčnom úroku

sú neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho
zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Dojednanie o zmluvnej pokute súd tiež považoval
za neplatné pre absenciu podpisu žalovaného na všeobecných podmienkach, keď v ich časti nie je
splnená podmienka dodržania písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 OZ), a preto
je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40 ods. 1 OZ) a žalobcovi tak

nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Na základe takéhoto neplatného zmluvného dojednania žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorej dôvodnosť a výšku v konaní ani
nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo
veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v
rozsahu 84,29 % a úspech žalovaného v rozsahu 15,71 %.

14. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.