Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010081
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.11.2016, v trestnej
veci obžalovanej B. H. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu J. sp. zn. 2T 6/2015 zo
dňa 26.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanú
B. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom X. XXX/XXX, L., okr. J., prechodne bytom C. XXA, F. Z., X.

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák.,
ktorého sa mala dopustiť tak, že

- ako konateľka obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o., so sídlom R., Y. 1, IČO: XX XXX XXX a
osoba zodpovedná za výplatu miezd zamestnancom obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o. nevyplatila
zamestnancom obchodnej spoločnosti odstupné v deň jeho splatnosti dňa XX.X.XXXX z dôvodu
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov ku dňu XX.X.XXXX, a to H. M. z J. vo výške 908,52 eur, J. J. zo R. vo
výške 915,02 eur a E. L. z J. vo výške XXX,XX eur, a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti odstupného
mali zamestnanci právny nárok na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č.

311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a obchodná spoločnosť H. D., s.r.o.
v čase splatnosti odstupného mala dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, pričom tieto
finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti
a vyplatením odstupného nebola ohrozená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti, čím H. M. z
J., J. J. zo R. a E. L. z J. spôsobila škodu v celkovej výške 2.822,43 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obž. B. H. spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v J. sp. zn. X Pv XXX/XX zo dňa 13.02.2015 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. ktorého sa mala dopustiť tak, že- ako konateľka obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o., so sídlom R., Y. 1, IČO: XX XXX XXX a
osoba zodpovedná za výplatu miezd zamestnancom obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o. nevyplatila

zamestnancom obchodnej spoločnosti odstupné v deň jeho splatnosti dňa XX.X.XXXX z dôvodu
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov ku dňu XX.X.XXXX, a to H. M. z J. vo výške 908,52 eur, J. J. zo R. vo
výške 915,02 eur a E. L. z J. vo výške 998,89 eur, a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti odstupného
mali zamestnanci právny nárok na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č.

311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a obchodná spoločnosť H. D., s.r.o.
v čase splatnosti odstupného mala dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, pričom tieto
finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti
a vyplatením odstupného nebola ohrozená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti, čím H. M. z
J., J. J. zo R. a E. L. z J. spôsobila škodu v celkovej výške 2.822,43 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené H. M., E. L., J. J. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných
dôvodoch podaného odvolania vyjadril názor, že vykonané dôkazy súd prvého stupňa nesprávne
právne vyhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na závery prvotného znaleckého posudku, z ktorého
nepochybne vyplynulo, že obchodná spoločnosť H. D., s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na

vyplatenie odstupného poškodeným v čase jeho splatnosti, pričom tieto finančné prostriedky obchodná
spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby s tým, že podkladom
na vypracovanie tohto znaleckého posudku boli účtovné doklady spomínanej obchodnej spoločnosti,
pritom podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
poverením vedenia účtovníctva inou osobu sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie

účtovníctva a účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a
pravdivýobrazoskutočnostiach,ktorésúpredmetomúčtovníctvaaofinančnejsituáciiúčtovnejjednotky.
V ďalšom odvolateľ namietal, že bolo povinnosťou obžalovanej, a to aj s poukazom na §
135a zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zabezpečiť riadne
vedenie účtovníctva, ktoré má vypovedať o skutočnom stave obchodnej spoločnosti. Vo vzťahu k

doplneniu č. 1 znaleckého posudku č. 14/2013 odvolateľ namietal, že závery tohto doplnku vychádzajú
výlučne z posúdenia hodnovernosti výpovedí svedkov L. J. a B. Y., pričom ale hodnotenie vierohodnosti
výpovedí svedkov znalcovi neprislúcha. Odvolateľ v ďalšom spochybnil vierohodnosť svedka L. J.,
keďže ide o brata obžalovanej, a svedkyne B. Y., ktorá je zamestnankyňa spoločnosti obžalovanej,
a ktorí s ohľadom na vzťah k obžalovanej mali, podľa názoru odvolateľa, dôvod vytvoriť pochybnosti

o riadnom vedení účtovníctva. Zároveň namietal, že pokiaľ by boli výpovede svedkov L. J. a B. Y.
pravdivé, teda, že v pokladni dotknutej spoločnosti by neboli žiadne finančné prostriedky, znamenalo
by to, že spomínaná spoločnosť by počas roka 2013 nevykonávala žiadne úhrady z pokladne, teda v
podstate by nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, avšak z obsahu pokladničnej knihy vyplýva,
že aj v roku 2013 boli z pokladne vykonávané úhrady došlých faktúr, ako aj ďalších služieb súvisiacich

s podnikateľskou činnosťou spomínanej spoločnosti. V podstate z týchto dôvodov odvolateľ uzavrel,
že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaná mala dostatok finančných prostriedkov na
vyplatenie odstupného poškodeným bez ohrozenia vlastnej podnikateľskej činnosti. Záverom potom
ešte odvolateľ namietal oslobodzovaní dôvod, ktorý použil súd prvého stupňa, teda, že skutok sa
nestal, keďže podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že odstupné

vyplatené nebolo, a preto sa skutok nepochybne stal. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ktorý mu umožnil, tak ako to požaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por., spravodlivé rozhodnutie.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú správnosť záveru
súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti oslobodenia obžalovanej spod obžaloby okresného prokurátora, aj
keď podľa názoru krajského súdu prvostupňovým súdom zistenému skutkovému stavu zodpovedá iný
oslobodzovací dôvod, než ktorý použil.

Je potrebné prvostupňovému súdu prisvedčiť, že vykonané dokazovanie neviedlo k spoľahlivému
záveru, že skutok sa, najmä pokiaľ ide o zistenie, či dotknutá obchodná spoločnosť mala dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného, stal presne tak, ako je vo všetkých detailoch
popísaný v obžalobe, avšak ani zistenie, že k niektorým skutkovým detailom popísaným v obžalobe
nedošlo, neznamená, že je nutné konštatovať, že skutok sa nestal, pokiaľ spoľahlivo preukázané

konanie predstavuje z hľadiska totožnosti skutku to isté konanie, pričom totožnosť skutku je určovaná
konanímpáchateľaajehonásledkomstým,žeprejehozachovaniepostačíčiastočnézachovanieaspoň
jedného z nich, teda konania alebo následku.

Podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných

pochybností preukázalo, že skutok (pri ale zachovaní totožnosti skutku), sa stal, (niet totiž pochýb, že
poškodené nárok na vyplatenie odstupného mali a že toto odstupné im vyplatené nebolo, čo vyplýva
nielen z výpovedí poškodených, ale aj zo záverov znaleckého posudku a napokon túto skutočnosť nikdy
nespochybnila ani obžalovaná, ani ďalší, vo veci vypočutí, svedkovia), nepredstavuje však už spoľahlivý
podklad pre záver, že tento skutok je trestným činom, preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil

a obžalovanú z tohto dôvodu spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

Vina obžalovaného môže byť totiž založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria
logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť

jediný záver nepripúšťajúci inú alternatívu. Pokiaľ teda súd hodnotiac vykonané dôkazy nedospeje k
záveru, že takúto sústavu dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného vytvárajú, nezostáva mu nič iné
len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

Aj krajský súd, zhodne ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že nebolo bez rozumných a dôvodných
pochybností preukázané, že dotknutá obchodná spoločnosť, ktorú riadila obžalovaná, reálne mala v
čase splatnosti odstupného dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie. V tejto súvislosti je
nutné zdôrazniť, že pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin nepostačuje zistenie,
že obchodná spoločnosť, majúca povinnosť vyplatiť odstupné svojim zamestnancom, mala dostatok

finančných prostriedkov, avšak len v účtovnej podobe. V tomto smere totiž nie je podstatný stav
účtovný, ale stav skutočný, reálny, teda či obchodná spoločnosť mala k dispozícii dostatok finančných
prostriedkov reálne, nielen účtovne.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a to najmä dokazovania znaleckého, niet pochýb o tom, že

dotknutá spoločnosť v účtovnej podobe, teda podľa účtovných dokladov, a to najmä pokladničnej knihy,
mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného. Doposiaľ vykonané dokazovanie však
neodstránilo rozumné a dôvodné pochybnosti, či spomínaná spoločnosť mala aj v skutočnosti reálne
tieto finančné prostriedky k dispozícii.

Na tomto mieste je nutné odvolateľovi prisvedčiť, že znalcovi neprináleží hodnotiť hodnovernosť
výpovedí svedkov, či iných vypočúvaných osôb, táto úloha patrí súdu, preto znalecký posudok, ktorého
závery závisia od vyhodnotenia pravdivosti tvrdení vypočúvaných osôb, nemôže byť ťažiskovým
osamoteným dôkazom, o ktorý by bolo možné oprieť záver o vine, či nevine obžalovaného.

Znalecký posudok znalca z odboru ekonómie A.. K. J. č. XX/XXXX a doplnenie č. 1 k tomuto
znaleckémuposudkupredstavujúdverôznealternatívyzáverovakovýsledkovznaleckéhodokazovania.
V prvom prípade ide o alternatívu vypracovanú na podklade účtovných dokladov a v druhom prípade,
teda v prípade doplnenia znaleckého posudku, ide o alternatívu zohľadňujúcu aj výpovede svedkov B.Y., L. J., ale aj obhajobou predložené doklady, týkajúce sa výplaty miezd poškodeným za mesiac apríl
XXXX.

V takto alternatívnej podobe mal byť ale znalecký posudok vypracovaný už v prípravnom konaní, pretože
už v prípravnom konaní bolo zrejmé, že len účtovné doklady a len v takej podobe, v akej ich mal znalec k
dispozícii, pre spoľahlivý záver, či dotknutá spoločnosť aj reálne mala, alebo nemala k dispozícii dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného, nepostačujú.

Z prílohy č. 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX, teda z pokladničnej knihy, za obdobie od 1.1.2013
do 31.5.2013 vyplýva, že mzdy za apríl 2013 mali byť vyplatené z pokladne, a to 30.5.2013 v sume
24.945,58 €. Z odpovede na otázku č. 7 v spomínanom znaleckom posudku, ale aj z výpovedí
poškodených, vyplýva, že čisté mzdy za mesiac apríl 2013, ktoré boli poškodeným pripísané na ich
bankové účty, neboli vyplatené z účtu a ani z pokladne spoločnosti, o takýchto úkonoch znalec v
účtovných dokladoch spoločnosti nenašiel žiadne doklady. Už táto skutočnosť, že podľa pokladničnej

knihy mali byť mzdy za mesiac apríl 2013 vyplatené z pokladne, pritom neexistujú doklady, ktoré by
svedčili o tom, že tieto výplaty boli v hotovosti, k rukám poškodených vyplatené, a neexistuje ani
doklad o tom, že tieto peniaze, ktoré mali byť vybraté v hotovosti z pokladne, boli šekom zaslané na
účty poškodených, naznačovala, že údaje uvedené v účtovnej knihe, teda účtovné doklady, nemusia
zodpovedať realite, skutočnému reálnemu stavu. A zvlášť za situácie, že tak obžalovaná, ako aj

svedkyňa B. Y. a svedok L. J. už v prípravnom konaní tvrdili, že v skutočnosti, reálne spoločnosť
dostatok finančných prostriedkov k dispozícii nemala, bolo úlohou orgánov činných v trestnom konaní už
v prípravnom konaní s týmito dvoma alternatívami priebehu skutkového stavu pracovať a v tomto smere
aj obstarávať dôkazy, keďže podľa § 2 ods. 10, veta tretia, Tr. por. orgány činné v trestnom konaní s
rovnakoustarostlivosťouobjasňujúokolnostisvedčiaceprotiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčia

v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Na strane druhej bolo úlohou aj súdu prvého stupňa s týmito dvoma alternatívami priebehu skutkového
deja sa vysporiadať, neopierajúc sa len o závery znaleckého dokazovania, ktoré sú nejednoznačné,
alternatívne, ale starostlivo vyhodnotiť hodnovernosť výpovedí tak obžalovanej, ako aj svedkov L. J.

a B. Y.. V tomto smere bolo možné vypočuť aj A.. K., ktorá podľa vyjadrenia svedkyne B. Y. viedla
hotovostnú pokladňu, vzhľadom ale na to, že okresný prokurátor na vykonaní tohto dôkazu netrval
a doposiaľ zhromaždený dôkazový materiál súdu spravodlivé rozhodnutie umožňoval, nebol dôvod,
aby súd pasivitu prokurátora v tomto smere vlastnou iniciatívou postupom podľa § 2 ods. 11 Tr. por.
nahrádzal.

Obžalovanáodsaméhopočiatku,tedaužvprípravnomkonaní,trvalanatom,žeúčtovnýstavfinančných
prostriedkov v pokladni nezodpovedá realite, v pokladni účtovne vedené finančné prostriedky neboli, a
teda ku dňu vyplatenia odstupného nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby poškodeným
odstupné vyplatiť mohla. Túto jej výpoveď už v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní,

potvrdili aj svedkovia L. J. a B. Y.. Aj keď v osobe svedka L. J. ide o brata obžalovanej a svedkyňa B.
Y. je zamestnankyňou spoločnosti, ktorú obžalovaná riadi, tieto ich tvrdenia sú podporované aj ďalšími
objektívnymi dôkazmi listinnej povahy, a to najmä výpismi z účtov a čiastočne aj závermi samotného
pôvodného znaleckého posudku č. XX/XXXX, na ktoré už bolo vyššie poukázané. Obžalovaná už v
prípravnom konaní uvádzala, že odstupné nebolo poškodeným vyplatené, pretože firma mala finančné

problémy. O tom, že dotknutá spoločnosť mala mať finančné problémy, svedčí aj vyjadrenie svedka L. J.,
žepredchádzajúcafirma,ktorázaniklavauguste,maladlhyavšetkypeniaze,ktoréprišliodpánaH.zX.,
teda manžela obžalovanej, boli použité z väčšej časti na splatenie starých dlhov, tovar, materiál, energie,
ale išli aj na chod firmy. Pritom z účtovných dokladov dotknutej spoločnosti za obdobie od augusta do
decembra 2012, konkrétne z výpisov účtov spomínanej spoločnosti v PRIMA BANKE vyplýva, že všetky

plusové sumy, teda príjem spoločnosti, v sumách 26.000,- €, 27.000,- €, 30.000,- € a pod., boli naozaj
pripísané na účet spoločnosti ako príjem zaslaný z X., konkrétne od spoločnosti H. D., G.M.B.H. C.
XX, XXXXX F.. Iným jediným významnejším príjmom bola suma 2000,- eur, ktorú XX.X.XXXX vložil
na účet spoločnosti svedkov L. J., avšak o aký dôvod zloženia išlo, vykonané dokazovanie odpoveď
nedáva. Tvrdenia spomínaných osôb, že spoločnosť mala finančné problémy a jediným jej zdrojom

boli finančné „dotácie“ od firmy manžela obžalovanej, neboli teda vykonaným dokazovaním nijakým
spôsobom vyvrátené, spomínané účtovné doklady o pravdivosti týchto tvrdení naopak svedčia. O
„nekorektnosti“ účtovných dokladov vo vzťahu k reálnemu stavu finančnej situácie dotknutej spoločnosti
svedčí aj spôsob vyplatenia miezd poškodeným za mesiac apríl XXXX.Z výpovedí poškodených, ale aj pôvodného znaleckého posudku vyplýva, že čisté mzdy za mesiac
apríl XXXX boli poškodeným vyplatené na ich účet v dvoch splátkach, a to XX.X.XXXX a X.X.XXXX

a poškodenej H. M., rod. S. dňa X.X a X.X.XXXX. Z pokladničnej knihy dotknutej spoločnosti vyplýva,
že mzdy za apríl XXXX boli vyplatené z pokladne, teda v hotovosti XX.X.XXXX. Z výpisu z účtov
sestry obžalovanej, (podľa vyjadrenia svedkyne B. Y.), vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že
čisté mzdy boli poškodeným na ich účty vyplatené práve zo spomínaného účtu sestry obžalovanej,
pričom prostriedky určené na vyplatenie týchto čistých miezd boli na účet v Slovenskej sporiteľni

pripísané opätovne z účtu spomínanej nemeckej firmy patriacej, podľa vyjadrenia svedka L. J.,
manželovi obžalovanej. Uvedené potom nepochybne preukazuje, že účtovné údaje uvedené minimálne
v pokladničnej knihe realite nezodpovedajú, a preto o reálnej existencii finančných prostriedkov v
pokladni nemôžu svedčiť ani žiadne ďalšie účtovné záznamy uvedené najmä v pokladničnej knihe o
tom, že z pokladne boli realizované ďalšie úkony, a to najmä úhrady, či už faktúr alebo iných platieb za
služby, alebo že do pokladne boli prijaté nejaké peňažné sumy.

Vyššie uvedenými dôkazmi a skutočnosťami nepochybne preukázaná nespoľahlivosť účtovnej
evidencie, týkajúcej sa reálneho stavu finančných prostriedkov v pokladni, potom podporuje obhajobné
tvrdenia obžalovanej, ako aj svedkov L. J. a B. Y., že dotknutá spoločnosť reálne v čase výplaty dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného nemala a vyvoláva dôvodné a závažné pochybnosti

o závere, že takéto finančné prostriedky k dispozícii mala.

Záverom sa žiada ešte uviesť, že pokiaľ bolo namietané, že svedok L. J. prestal vykonávať reálne svoju
činnosť k XX.XX.XXXX, a preto sa nemohol vyjadriť k stavu pokladne po tomto dátume, je nutné uviesť,
že jednak tento svedok uviedol, že k X.X.XXXX, kedy bolo v pokladni účtovaných 29.928,80 € žiadne

finančné prostriedky do pokladne neodovzdával, a teda v januári tieto finančné prostriedky v pokladni
neboli, pričom od stavu finančných prostriedkov v tomto období sa odvíjal stav peňažných prostriedkov
v pokladni aj v ďalšom období, navyše z jeho výpovede je zrejmé, že aj keď nemal už vykonávať žiadnu
činnosť pre dotknutú spoločnosť po 1.1.2013, predsa len podpisoval výpoveď poškodenej J. J., zrejme
z dôvodu neprítomnosti obžalovanej, preto nie je možné s istotou vylúčiť, že prehľad o stave finančných

prostriedkov po X.X.XXXX v dotknutej spoločnosti mal.

Keďže vyššie uvedenými dôkazmi bola spoľahlivosť účtovnej evidencie dotknutej spoločnosti
spochybnená a obžalovaná sa bránila tým, že dotknutá spoločnosť reálne, napriek účtovnému stavu, k
dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného nemala, čo podporujú tak vyššie

uvedené výpovede svedkov, ako aj listinné dôkazy, pričom opak iným dôkazom, okrem nespoľahlivej
účtovnej evidencie preukázaný nebol, aj podľa názoru krajského súdu, bolo nevyhnutné obžalovanú
v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“,
oslobodiť.

Krajský súd o nárokoch poškodených na náhradu škody nerozhodoval, a to z dôvodu, že podľa
názoru krajského súdu, nárok na vyplatenie odstupného nie je nárokom na náhradu škody, ktorú by
bolo možné v trestnom konaní uplatniť. Nárok na vyplatenie odstupného totiž nevzniká ako dôsledok
spáchania trestného činu, ale vzniká priamo zo zákona, a to Zákonníka práce, preto nárok na vyplatenie
odstupného nie je škodou, ktorú by bolo možné v trestnom konaní uplatniť (tak, ako je tomu aj v prípade

nevyplateného výživného). Nič však poškodeným nebráni, aby si svoj nárok na náhradu škody uplatnili
v občianskom súdnom konaní, ako k tomu napokon v jednom prípade už aj došlo.

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný