Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201919
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1716201919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci

návrhu T.. M. C., G. XX.XX.XXXX, K. M. X/B, O., na rozvod manželstva s O. C., G. XX.XX.XXXX, K. Š. X,
A. B., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej E. C., G. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2,
Pezinok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo O. C., narodeného XX.XX.XXXX Q. M. C.,
rodenej K., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX Z. A. B., zapísané v Knihe manželstiev
matričného úradu A. B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX r o z

v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletá E. C.,
G. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 180 eur,
počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný
zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.03.2016 domáhal rozvodu
manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k
maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že zistila, že s manželom nemajú

žiadne spoločné záujmy, že ich nič nespája, každý má úplne iný názor na život a iné životné priority.

2. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva, príčiny rozvratu manželstva vidí rovnako ako navrhovateľka.

3.Voveciúpravyrodičovskýchprávapovinnostinačasporozvodeúčastníciuzavrelirodičovskúdohodu
a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

4. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
maloletej.5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom
manželov, rodným listom maloletej, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil

tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.10.2010, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú
národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Pezinok, kde doposiaľ
obaja bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie. Manželom narodila dcéra E. C., G.

XX.XX.XXXX.Navrhovateľkaodmarca2016žijevspoločnejdomácnostisinýmmužom.Obajamanželia
odmietajú obnoviť spolužitie.

7. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli
pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné

podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak,
že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne
sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov
konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je
dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov

na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a
nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania
požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní
uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným
zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie

a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie
spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo
bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je
ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

8. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletá Tereza Kozmonová, narodená 14.10.2011.

15. Maloletá je vo veku 5 rokov, navštevuje materskú školu, zdravotný stav má zhoršený nosí okuliare

a je siná alergička, navštevuje tanečný krúžok a angličtinu. Priemerné mesačne výdavky na maloletú
matka vyčíslila na sumu 400,- eur.16. Matka je zamestnaná ako personálny špecialista s priemerným čistým mesačným príjmom 1.187,04
eura, iný príjem nemá, nepodniká. Matka s maloletou a partnerom bývajú v prenajatom trojizbovom
byte, mesačné nájomné je 650,- eur. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

17. Otec je zamestnaný ako čašník s mesačným príjmom 550,- eur. býva v prenajatom dvojizbovom
byte, mesačné nájomné je 244,85 Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním

ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa

zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

30.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto
súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami
maloletej ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 122 Civilného
mimosporového poriadku, § 368 Civilného sporového poriadku )

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného
mimosporového poriadku )

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd

výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)