Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815010267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.

Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2016 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného D. U. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/76/2015 zo dňa
3.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/76/2015 zo dňa 3.5.2016.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., s poukazom na § 285 písm. f) Tr. por.

obžalovaného D. U., nar. X.X.XXXX v N. E., trvale bytom N.
E. č. XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 316/2014 zo dňa 10.11.2015,

doručenej okresnému súdu dňa 11.11.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
v Suchej Hore a všade tam, kde sa zdržiaval aj napriek zákonnej povinnosti, ktorá mu ako rodičovi
vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení a ktorá bola určená rozsudkom
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6P/38/2012-49 zo dňa 12.3.2013, právoplatným dňom 28.3.2013,
kde bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna mal. Z. U., nar. XX.X.XXXX, sumou 100,- Eur
mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého, tak túto svoju vyživovaciu
povinnosť si v období od 1.11.2013 do súčasnej doby neplnil v súdom určenej výške, ale len vo výške po

30,- Eur mesačne, čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči G. U., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom N. E. XX, vo výške 1.610,- Eur, pričom od 7.8.2012 do 31.5.2015 bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, kde z evidencie bol
vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru od 1.6.2015, v období od 1.1.2015 do 31.3.2015
poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne, v ostatnom období dávky v hmotnej núdzi
nepoberal ani o ne nepožiadal a nezabezpečil si dostatočný príjem na to, aby si plnil svoju vyživovaciu
povinnosť v súdom určenej výške a takto konal hoci disponoval majetkom, ktorý právnymi úkonmi

prevádzal na tretie osoby,

v znení úpravy skutku - výšky dlhu na výživnom na čiastku 2.080,- Eur tak, ako je uvedené v rozsudku
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/76/2015 zo dňa 3.5.2016, ktorú čiastku dňa 23.6.2016 uhradil,

pretože trestnosť činu zanikla (§ 86 písm. a/ Tr. zák.). o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný D. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že:

v Suchej Hore a všade tam, kde sa zdržiaval aj napriek zákonnej povinnosti, ktorá mu ako rodičovi
vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení a ktorá bola určená rozsudkom
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6P/38/2012-49 zo dňa 12.3.2013, právoplatným dňom 28.3.2013,
kde bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna mal. Z. U., nar. XX.X.XXXX, sumou 100,- Eur

mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého, tak túto svoju vyživovaciu
povinnosť si v období od 1.11.2013 do súčasnej doby neplnil v súdom určenej výške, ale len vo výške po
30,- Eur mesačne s výnimkou mesiaca december 2015, v ktorom zaplatil sumu 50,- Eur, čím mu takto
za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči G. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. E. XX, vo výške
2.080,- Eur, pričom od 7.8.2012 do 31.5.2015 bol síce vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, ale vlastnil nehnuteľnosť, ktorú darovacou zmluvou
zo dňa 24.3.2014 previedol na 3. osobu, čím sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu, z ktorého
mohol platiť výživné a dňa 1.6.2015 sa zamestnal a má tak od 1.6.2015 doposiaľ stály príjem.

Za tento prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol
na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 8.7.2016 odvolanie, prostredníctvom

obhajcu, písomne odôvodnil. Uviedol, že dotknutým rozsudkom bola porušená prezumpcia neviny, ktorá
je zakotvená v článku 50 ods. 2 Ústavy SR, v článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v
článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zásada prezumpcie neviny
znamená, že on ako obvinený nie je povinný preukazovať svoju nevinu. V prípade, že nejakú okolnosť
nepoprel,nemoholztohosúdvyvodzovaťnázor,žetátookolnosťzodpovedáskutočnosti.Akknejakému

jeho tvrdeniu nepredložil dôkazy, nemohol z toho súd vyvodiť záver, že jeho tvrdenie je nepravdivé.
Odsudzujúci rozsudok voči nemu mohol súd vydať iba vtedy, ak by o jeho vine neboli žiadne dôvodné
pochybnosti. Podľa odvolateľa prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a napriek tomu ho súd uznal za
vinného. Hypotézy a domnienky nie sú dôkazmi a nie je možné z nich vychádzať pri rozhodovaní súdu.
Keďže dôvodné pochybnosti o jeho vine neboli vykonaným dokazovaním odstránené mal ho súd podľa §

285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodiť (zásada in dubio pro reo). V ďalšom odvolateľ poukázal na
ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide
o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a
páchateľsvojupovinnosťdodatočnesplnilskôr,nežsasúdodobralnazáverečnúporadu.Dňa23.6.2016
G. U. poštovým peňažným poukazom zaslal sumu 2.080,- Eur, predstavujúcu zameškané výživné na

maloletého Z. U. za obdobie od 1.11.2013 do dňa 30.4.2016. Týmto prejavil účinnú ľútosť a trestnosť činu
zanedbania povinnej výživy zanikla. Na dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia doložil fotokópie poštových
peňažných poukazov. Na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.
a), b), d) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 3.5.2016 a jeho podľa § 285 písm.
a), f) Tr. por. spod obžaloby oslobodil za skutok, ktorým mal byť spáchaný prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Obžalovaný D. U. sa na verejné zasadnutie pred odvolacím súdom v konaní o jeho odvolaní

neustanovil. Upovedomenie o termíne verejného zasadnutia mu bolo doručené dňa 10.10.2016. O
odročenie verejného zasadnutia nepožiadal. Krajský súd po splnení zákonom stanovených podmienok
vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Jeho obhajca trval na dôvodoch písomne
podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom. Intervenujúci prokurátor považoval dôvody odvolania
obžalovaného uvedené v bode 1/ za nedôvodné, avšak s poukazom na úhradu dlhu na výživnom navrhol

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por. preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej
povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil,
že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je
dôvodné.

V prvom rade krajský súd po prieskume predloženej veci konštatuje, že súd prvého stupňa v rámci
procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v
ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu
práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.
por. a zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda uzatvára,

že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu rozsudku po bezchybnom procesnom postupe, a v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní vyvodil správny a zákonu zodpovedajúci právny záver o vine obžalovaného, keď konanie
obžalovaného D. U. právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.. Krajský súd uzatvára, že skutková veta i právna

kvalifikácia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu.

Pokiaľ odvolateľ v bode 1/ v písomných dôvodoch odvolania tvrdil, že uvedeným rozsudkom bola
porušená prezumpcia neviny zakotvená v článku 50 ods. 2 Ústavy SR, v článku 40 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a v článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

krajský súd pri prieskume predloženej veci takéto porušenie nezistil. Podľa názoru krajského súdu o
vine obžalovaného neboli žiadne dôvodné pochybnosti. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia na str. 5 dôsledne vysporiadal s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného a so znalosťou veci
vysvetlil prečo týmto neveril a považoval ich za účelové. Odôvodnenie týchto záverov prvostupňového
súdu je zrozumiteľné a zodpovedá stavu veci a zákonu. Krajský súd sa bez výhrad s týmito stotožňuje.

Odvolacie dôvody, pre ktoré obžalovaný D. U.iadal, aby bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Tr. por. považoval krajský súd za nenáležité, a to najmä s poukazom na podrobné odôvodnenie
a vyhodnotenie obranných tvrdení obžalovaného pred prvostupňovým súdom.

Naproti tomu krajský súd skúmal odôvodnenosť postupu z dôvodu, na ktorý poukazoval odvolateľ pod
bodom 2/ písomných dôvodoch odvolania. V rámci odvolacieho konania obžalovaný D. U. predložil
poštové poukážky, z ktorých bolo zistené, že dlh na výživnom na maloletého Z. U. za obdobie od
1.11.2013 do dňa 30.5.2016 vo výške 2.080,- Eur dňa 23.6.2016 matke maloletého uhradil. Za účelom
preukázania pravdivosti jeho tvrdenia bola v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom vypočutá

matka maloletého G. U.. V procesnom postavení svedkyne uviedla, že potvrdzuje príjem čiastky 2.080,-
Eur. Tiež potvrdila, že obžalovaný si následne vyživovaciu povinnosť plní riadne a ku dňu konania
verejného zasadnutia voči maloletému nemá žiadny dlh na výživnom. Ďalej uviedla, že neplnenie
vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného nespôsobilo ohrozenie zdravia a života maloletého.
Problémy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov mala, ale vypomohli jej rodičia.

Podľa § 86 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.
zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil
skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný
zaplatil zameškané výživné a dospel k záveru, že tento trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky

na maloletého Z. U..

Na základe uvedených skutočností krajský súd následne ustálil, že obžalovaný splnil všetky podmienky
účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zák., a preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám s poukazom na § 285 písm.

e) Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže trestnosť činnosť v zmysle § 86 písm. a) Tr.
zák. zanikla.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.