Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312226834
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312226834.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu SOZA, Slovenský ochranný zväz
autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému Erikovi
Hatnančíkovi - ENZO, Kolónia 1017/7, Galanta, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Virgalom,
Ružová 26, Nitra, o zaplatenie 1.080,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 23Cb/64/2012-109 zo dňa 22.04.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 138,90 eur do troch dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúceho advokáta JUDr. Jozefa Virgalu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 22.04.2014 Okresný súd Galanta zamietol žalobu (návrh), ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.080,- eur s príslušenstvom.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca svoje podanie odôvodnil tým, že je právnickou osobou -
neziskovým občianskym združením autorov a vydavateľov hudobných diel, ktoré je podľa ustanovenia

§ 78 a nasledujúcich Zákona číslo 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon) v platnom znení a na základe oprávnenia číslo 1/2004 vydaného Ministerstvom
kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10. 4. 2007, pod číslom konania MK - 2039/2007 - 70 / 5361,
organizáciou kolektívnej správy práv podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky. Žalovaný
je fyzickou osobou, podnikateľom, ktorý sa vo svojej podnikateľskej činnosti venuje okrem iného aj
predajunapriamukonzumáciu,nealkoholickýchapriemyselnevyrobenýchmliečnychnápojov,koktailov,
piva, vína a destilátov. Pokiaľ ide o vec samú, žalobca dôvodil, že dňa 21. 7. 2011 bola medzi ním a

odporcom uzatvorená Hromadná licenčná zmluva o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním
a verejným prenosom ( ďalej len " Hromadná licenčná zmluva "), predmetom ktorej je udelenie licencie
- súhlasu odporcovi na použitie hudobných diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným.
Žalovaný sa v predmetnej Hromadnej licenčnej zmluve zaviazal za použitie hudobných diel zaplatiť
žalobcovi autorskú odmenu podľa platného sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných
diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom (ďalej len " Sadzobník“). V zmysle Hromadnej
licenčnej zmluvy a sadzobníka vystavil navrhovateľ faktúru číslo 2111121057 zo dňa 21. 7. 2011,

na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu vo výške 540 Eur, so
splatnosťoudo5.8.2011.Dňa10.8.2011bolažalovanémuzaslanáupomienkanaúhradunesplateného
záväzku, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu vo
výške 540 Eur, ktorej splatnosť nastala dňa 5. 8. 2011. Žalovaný do dňa podania návrhu napriek pokusuo zmier zo dňa 16. 9. 2011 a poslednej výzvy žalobcu pred podaním návrhu zo dňa 11. 9. 2012 neuhradil,
z ktorého dôvodu žalobca žiadal súd, aby jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o právne
zdôvodnenie návrhu, žalobca poukázal na ustanovenie § 18 ods. 2 písmeno g) a h), ustanovenie §

40 ods. 1, § 48 ods. 1 a 3, § 78 ods. 2 písmeno a) a b), ust. § 81 ods. 1 písmeno a), i) a j), a ust. §
81 ods. 4 Autorského zákona , ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Oprávnenie číslo 1/2004 vydané Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky zo dňa 10. 4. 2007, vydané pod číslom konania MK - 2039/2007 - 70/5361, výpis
zo živnostenského registra odporcu zo dňa 11. 9. 2012 , Hromadnú licenčnú zmluvu zo dňa 21. 7.
2011, Sadzobník autorských odmien za používanie hudobných diel, faktúru číslo 2111121057 zo dňa
21. 7. 2011, výzvu na zaplatenie faktúry číslo 2111121057 zo dňa 10. 8. 2011, pokus o zmier zo dňa
16. 9. 2011, poslednú výzvu pred podaním žaloby zo dňa 11. 9. 2012, Inšpekčný záznam o zistenom

používaní hudobných diel zo dňa 19. 9. 2011 v znení jeho prílohy, Záznam o kontrole zo dňa 19. 9. 2011,
Inšpekčný záznam o zistenom používaní hudobných diel zo dňa 20.9.2011 s prílohami, list žalovaného
adresovaný žalobcovi zo dňa 30. 9. 2011, zo dňa 21. 10. 2011, zo dňa 14. 11. 2011 a zo dňa 29. 11.
2011, odpoveď žalobcu na listy z 30. 9. a 21. 10. 2011, list Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
adresovaný žalovanému zo dňa 28. 11. 2011 a list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 28. 12. 2011.

Na základe návrhu žalobcu a listinných dôkazov ním predložených súd vo veci vydal Platobný rozkaz
č.k. 27 Rob 338/2012 - 50 zo dňa 15. 11. 2012, ktorým rozhodnutím žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom. Voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal
odpor, podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2012 v ktorom namietal, že Hromadná licenčná zmluva,

ktorá má byť dôkazom o právnom titule žalobcovho nároku, nie je súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ani Autorského zákona. Táto výhrada sa týka aj viacerých interných noriem a dokumentov
žalobcu, medzi ktoré patrí aj jeho sadzobník.

K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26. 3. 2013, v ktorom opätovne

poukázal na to, že odporca dňa 21. 7. 2011 uzatvoril so žalobcom Hromadnú licenčnú zmluvu č.
VP/11 /28385/001 na podujatia konané v prevádzke Taverna Night Club, Hodská číslo 1596/50, Galanta,
ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú, s účinnosťou od 1.7.2011 do 31.7.2011 s tým, že táto je
plne kompatibilná a v súlade s Občianskym zákonníkom a Autorským zákonom. Sadzobník žalobcu bol
odsúhlasený Valným zhromaždením žalobcu a na základe toho zaslaný Ministerstvu kultúry Slovenskej

republiky, ktoré nemalo pripomienky a nevyjadrilo nesúhlas s akoukoľvek jeho časťou, čo z neho robí
riadne schválený dokument, ktorým je občianske združenie viazané pri svojom vystupovaní navonok
v zmysle Autorského zákona. Pokiaľ ide o výpočet samotnej odplaty žalobca uviedol, že žalovanému
účtoval odplatu za použitie hudby: tanečná zábava, diskotéka, kultúrno - spoločenský program s tancom,
voľná zábava s tancom, karaoke s tancom a podobné, a to za produkcie pravidelne opakované v

dňoch piatok a sobota pri cene vstupného 3 Eur a kapacity miesta konania 100. Pokiaľ ide o samotnú
faktúru číslo 2111121057 znejúcu na sumu 540 Eur žalobca dôvodil, že predmetnou faktúrou fakturoval
žalovanému odplatu za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 s tým, že počet fakturovaných dní (piatok,
sobota) bol 10 a jednotková cena bola 45 Eur .

Žalovaný listom doručeným súdu dňa 14. 6. 2013 doplnil svoje skutkové a právne zdôvodnenie pre ktoré
by mal súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť, uvedené v samotnom odpore voči vydanému
platobnému rozkazu s tým, že poukázal na to, že žalobcom predložená licenčná zmluva nie je podpísaná
žalovaným a ani osobou ktorá bola za stranu žalovaného oprávnená konať zo zákona, ani osobou, ktorá
mohla konať za žalovaného ako zástupca podľa splnomocnenia udeleného takejto osobe žalovaným.

Žalovaný ďalej namietal, že listinné doklady ktoré sú prílohami návrhu nie sú dôkazmi osvedčujúcimi
nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní; podstatná časť z nich sa netýka predmetu konania a nie
z nich zjavný dôvod ani výška nároku. Pokiaľ ide o žalobcom predložený sadzobník odmien žalovaný
dôvodil, že je pomerne rozsiahly, obsahuje množstvo číselných údajov s tým, že určuje výšku platieb od
používateľov hudobných diel veľmi zvláštnym spôsobom - výška nároku žalobcu voči používateľovi nie

je odvodená od počtu použitých hudobných diel, ale od kapacity priestorov v ktorom sú tieto použité, čo
je v rozpore s logikou a so zdravým rozumom. Okrem toho ďalej dôvodil, že žalobca postupuje proti
niektorým používateľom diskriminačne, voči iným sa správa protekčne, čo je v rozpore s obsahom ust. §
81 ods.1 písmeno h) Autorského zákona, podľa ktorého je žalobca ako organizácia kolektívnej správypovinná uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených
používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny
podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa po prvé používateľovi

poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje a po druhé
dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob
jej uhradenia.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 7. 11. 2013 právny zástupca žalobcu v podstate len predniesol návrh

v súlade s písomne podaným a žiadal súd, aby tomuto návrhu vyhovel. Právny zástupca žalovaného
taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach sa k samotnému návrhu a tieto doplnil v
tom zmysle, že žalovaný nemá právne vzdelanie a nevedel sám posúdiť, kedy je potrebný jeho podpis
na akých právnych úkonoch a z toho dôvodu dovtedy sám nevedel takúto právnu otázku posúdiť. Podľa
jeho vedomostí, samotnú licenčnú zmluvu predloženú žalobcom žalovaný nepodpísal. Podpísal ju jeho
bratranec pán J., ktorý len vypomáhal žalovanému na jeho prevádzke v čase, kedy samotný žalovaný

bol v zahraničí na dovolenke. Na zmluve je pečiatka žalovaného, ktorá bežne bola na prevádzke
žalovaného a slúžila na potvrdzovanie preberania nápojov od dodávateľov. Nakoľko samotná zmluva
podľa zákona vyžaduje písomnú formu pre svoju platnosť, nie je možné, aby bola uzatvorená ústne,
prípadne konkludentne. Žalovaný na tomto pojednávaní poprel, že by podpis na žalobcom predloženej
Hromadnej licenčnej zmluve zo dňa 21. 7. 2011 je jeho podpisom. Ďalej dôvodil, že v tomto čase sa

nachádzal na dovolenke v Taliansku s tým, že poprosil svojho bratranca pána J., aby mu dohliadol na
prevádzku a prípadne prevzal tovar od dodávateľov. Jednoznačne prehlásil, že nikoho nesplnomocnil,
aby ho zastupoval v čase jeho neprítomnosti, prípadne aby uzatváral právne úkony v jeho mene a na
jeho účet .

Z výpovede svedka O. J., bytom Z. T. XXX/XX, N. na pojednávaní súdu konanom dňa 7. 11. 2013
súd zistil, že svedok je bratrancom žalovaného, ktorý keď odchádzal na dovolenku ho požiadal, aby
počas jeho neprítomnosti dohliadol na jeho prevádzku v Galante na Hodskej ulici, prípadne, ak by
dodávatelia dodali do tejto prevádzky tovar, tak bol oprávnený tento tovar prevziať. Svedok uviedol, že
v tom období bolo známe, že každý podnik musí mať nejakú zmluvu s organizáciou žalobcu, lebo inak

môže dostať pokutu. Pamätá si, že do prevádzky prišiel nejaký pán, ktorého meno si už nepamätá, ani
to či bol kontrolór a požiadal ho, aby takú zmluvu vyplnili. Bolo tam treba vyplniť rôzne údaje, ktoré
ani sám svedok nevedel a preto tento pán mu pomohol túto zmluvu vyplniť. Svedok prehlásil, že s
predmetným pánom zmluvu vyplnili a svedok ju aj podpísal. Po nahliadnutí do č.l. 8 súdneho spisu
svedok potvrdil, že predmetný podpis na Hromadnej licenčnej zmluve za textom „v Galante dňa 29.

6. 2011“ pri pečiatke žalovaného je jeho podpisom. Svedok poprel, že by ho žalovaný akýmkoľvek
spôsobomsplnomocnilnapodpisovanieprávnychúkonov,prípadneuzatváraniezmlúv.Naotázkusudcu
z akého dôvodu predmetnú zmluvu podpísal, svedok uviedol, že on nechcel, aby bolo zle, avšak teraz
už ľutuje, že zmluvu podpísal. Pokiaľ ide o samotné okolnosti podpísania zmluvy svedok uviedol, že na
tieto si už nepamätá, keďže v čase keď sa zmluva podpisovala bolo v prevádzke veľa hostí. Svedok

ďalej uviedol, že po návrate odporcu z dovolenky tomuto povedal, že jednu zmluvu podpísal.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 30. 1. 2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ na minulom
pojednávaní vypočutý svedok vypovedal, že o uzatvorení Hromadnej licenčnej zmluvy informoval
žalovaného, a pokiaľ žalovaný svojím listom zo dňa 30. 9. 2011 reagoval na žalobcom doručené

faktúry má za to, že podľa ustanovenia § 33 Občianskeho zákonníka potvrdil platnosť uzatvorenej
zmluvy, nakoľko bezodkladne nespochybnil túto zmluvu. Okrem toho, podľa jeho názoru z odstavca 3
predmetného listu vyplýva, že on sám bol uvedený inšpektorom do omylu, teda že vedel minimálne
o uzatvorenej zmluve a v zmysle ust. § 33 Občianskeho zákonníka mohol konať tak, aby poprel túto
zmluvu. Podľa jeho názoru, pokiaľ žalovaný písal list žalobcovi 30. 9. 2011, v tomto liste reagoval na

konkrétnu zmluvu ako aj konkrétnu faktúru. Z obsahu listu jednoznačne vyplýva, že žalovaný týmto
listom nereagoval na rozhovor z kontroly zo dňa 19. 9. 2011 . V tejto súvislosti dôvodil, že na uzatvorenie
platnej licenčnej zmluvy ( z ktorej si žalobca uplatňuje právo na zaplatenie odplaty v tomto konaní)
nebolo potrebné písomné splnomocnenie, ktorým by žalovaný splnomocnil svedka na podpísanie
takejto zmluvy a teda ak pán O. J. aj prekročil rozsah oprávnenia a žalovaný voči tomu nenamietal, je

potrebné považovať uzatvorenú zmluvu za platnú.

Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní potvrdil, že žalovaný sa skutočne stretol s
inšpektorom žalobcu, avšak až dňa 19. 9. 2011 ako to vyplýva aj z listinného dokladu predloženéhožalobcom a to Záznamu o kontrole zo dňa 19. 9. 2011. Podľa jeho názoru, z celej korešpondencie medzi
žalobcom, žalovaným a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky predloženej žalobcom nevyplýva, že
by žalovaný dodatočne schválil predmetnú Hromadnú licenčnú zmluvu. Okrem toho, podľa jeho názoru,

pre platné podpísanie takejto zmluvy v mene žalovaného bolo potrebné písomné splnomocnenie osoby,
ktorá by bola oprávnená takúto zmluvu podpísať.

V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu konanom dňa 22.4.2014
zdôraznil, že žalovaný bol povinný uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom sám, pričom

zástupca žalobcu nebol povinný navštíviť žalovaného v jeho prevádzke. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobcom predložená Hromadná licenčná zmluva uzatvorená so žalovaným je
platným právnym úkonom, z ktorého žalobcovi vyplýva právo na zaplatenie fakturovanej odplaty. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaný až v podanom odpore zo dňa 6. 12. 2012 spochybnil podpis
Hromadnej licenčnej zmluvy, pričom však svedok O. J. vo svojej výpovedi uviedol, že po návrate z
dovolenky žalovaného upovedomil o tom, že podpísal Hromadnú licenčnú zmluvu, v ktorej súvislosti

dôvodil, že žalovaný mal vedomosť o uzatvorenej zmluve, čo okrem iného podľa jeho názoru vyplýva aj z
jeho listu adresovaného žalobcovi zo dňa 30. 9. 2011. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že žalovaný ani
v predmetnom liste nespochybnil uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy, ale spochybnil len faktúru,
ktorou mu bola fakturovaná odplata. Podľa jeho názoru, žalovaný o Hromadnej licenčnej zmluve mal
vedomosť a sám sa cítil byť ňou viazaný. V tejto súvislosti opätovne poukázal na ustanovenie § 33

Občianskehozákonníkavtomzmysle,žeakžalovanýakosplnomocniteľneoznámilžalobcoviakoosobe
s ktorou splnomocnenec - pán J. konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Teda ak sa odporca hneď po dovolenke od svedka
dozvedel o uzatvorenej Hromadnej licenčnej zmluve, v zmysle zákona mal bez zbytočného odkladu svoj
nesúhlas s uzatvorením Hromadnej licenčnej zmluvy žalobcovi oznámiť. Ak tak neurobil vôbec, alebo

až po odklade a to až podaným odporom zo 6. 12. 2012, podľa jeho názoru platí nevyvrátiteľná právna
domnienka,žežalovanýschválilprekročeniesplnomocneniasvedkom.Vtejtosúvislostipoukázaltaktiež
na ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku
poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri takejto činnosti obvykle
dochádza. V tejto súvislosti opätovne poukázala na to, že poverený na dohliadanie chodu prevádzky

v čase neprítomnosti odporcu bol svedok, ktorý ak prekročil rozsah svojho poverenia, toto konanie
zaväzuje žalovaného, ak žalobca o prekročení poverenia nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ani nemohol vedieť. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal, že žalobca o prekročení rozsahu
poverenia nevedel. Pokiaľ ide o samotný právny dôvod na základe ktorého si žalobcfa uplatňoval
právo na zaplatenie žalovanej sumy právny zástupca na tomto pojednávaní uviedol, že v prípade ak

by súd nepovažoval Hromadnú licenčnú zmluvu za platne uzatvorenú, podľa jeho názoru žalovaný
žiadnym spôsobom nespochybnil to, že v prevádzke boli verejne predvádzané hudobné diela v zmysle
ustanovenia § 46 Autorského zákona. Na základe toho žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie a to v zmysle ustanovenia § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je podľa jeho názoru možné výšku náhrady škody určiť najmenej vo výške autorskej

škody, ktorá bola na základe Hromadnej licenčnej zmluvy v spojitosti so Sadzobníkom autorských
odmien za používanie hudobných diel určená vo výške 540 Eur a žalobca bol ochotný pristúpiť na takto
dohodnutú autorskú odmenu. Vzhľadom na nevôľu žalovaného plniť si svoje povinnosti vyplývajúcemu
z jeho podnikateľskej činnosti v prevádzke, žalobca požaduje dvojnásobok autorskej odmeny teda 1080
Eur, v ktorej súvislosti poukázal aj na zákonnú úpravu platnú v Českej republike. Na otázku sudcu, za

ktoré konkrétne obdobie a v ktorej prevádzke žalovaného malo dôjsť k obohateniu sa žalobcu, prípadne
k verejnému predvádzaniu hudobných diel žalovaným právny zástupca žalobcu uviedol, že právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu si žalobca uplatňuje za bezdôvodné
obohatenie sa žalovaného, ku ktorému došlo v prevádzke žalovaného Taverna Night Club, Hodská
1596/50, Galanta a to za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011.

Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči na pojednávaní súdu konanom dňa 22.4.2014
žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný aj v znení jeho rozšírenia zo dňa 22. 4. 2014 zamietnuť. Podľa
jeho názoru, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný svoj záväzok ktorý mu má
vyplývať z licenčnej zmluvy jednoznačne spochybnil. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na ustanovenie § 33

Občianskeho zákonníka, tak toto nie je možné aplikovať z dôvodu, že svedok O. J. nebol v postavení
splnomocnenca, ani na základe ústnej ani na základe písomnej plnej moci. V tejto súvislosti ďalej
poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o občianskoprávny vzťah, nakoľko autorský zákon má k
občianskemu zákonníku postavenie špeciálneho zákona a teda aplikácia ustanovenia § 15 Obchodnéhozákonníka je nepoužiteľná. Pokiaľ ide o zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku uviedol, že z
vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil,
nakoľko to nevyplýva zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom. Právny zástupca žalobcu poprel, že

by žalovaný vo svojej prevádzke Taverna Night Club v Galante na Hodskej ulici v období od 1. 7. 2011
do 31. 7. 2011 používal autorské diela, z ktorého dôvodu by mohlo dôjsť k vzniku jeho bezdôvodného
obohatenia sa. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia sa subjektov
ktoré porušujú Autorský zákon navrhol vo veci vypočuť ako svedkyňu PhDr. L. D. a Ing. O. K..

Z Oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky číslo 1/2004 číslo konania MK - 2039/2007 -
70/5361 zo dňa 10. 4. 2007 súd zistil, že žalobca je právnickou osobou - neziskovým občianskym
združením autorov a vydavateľov hudobných diel, ktorá má oprávnenie na výkon kolektívnej správy
majetkových práv autorov a iných nositeľov práv podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona
k hudobným dielam a to okrem iného aj k povinnej kolektívnej správe práv podľa § 78 ods. 3 Autorského
zákona v odbore káblová retransmisia hudobného diela.

Z Výpisu zo živnostenského registra Slovenskej republiky zo dňa 11. 9. 2012 súd zistil, že žalovaný má
podnikateľské oprávnenie okrem iného na predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne
vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov od 14. 2. 2004.

Zo žalobcom predloženej Hromadnej licenčnej zmluvy číslo VP/11 /28385/001 zo dňa 21.7.2011 ako
aj z výpovede v konaní vypočutého svedka pána O. J. súd zistil, že žalobca mal záujem uzatvoriť so
žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, predmetom ktorej malo byť udelenie licencie - súhlasu odporcovi
na použitie hudobných diel podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Autorského zákona, na podujatia s hudbou
ako podstatnou / podpornou/ doplnkovou zložkou pre tanečné zábavy, diskotéky, kultúrno - spoločenský

program s tancom, voľná zábava s tancom, karaoke s tancom a podobné . Predmetnú Hromadnú
licenčnú zmluvu podpísal dňa 29. 6. 2011 v mene a na účet žalovaného pán O. J. , bytom Z. T. XXX/XX,
N. . V zmysle článku II. zmluvy bolo ako miesto použitia hudobných diel, na ktoré sa zmluva sťahovala
uvedené - diskotéka v Taverne Night Club, Hodská ul.č. 1596/50, Galanta. V zmysle článku VI zmluvy,
zmluvasauzatváralanadobuurčitúod1.7.2011do31.7.2011-tentoúdajbolzmenenýpravdepodobne

žalobcom dňa 21.7.2011 (pôvodne tam bol údaj 31.12.2011). Zo zmluvy vyplýva, že po telefonickom
odsúhlasení s bližšie neurčenou osobou bolo obdobie na ktoré sa zmluva uzatvára upravené.

Zo Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel predloženého žalobcom a to časti I.,
článku 3, písmeno a) základná sadzba autorskej odmeny za udelenie licencie na používanie hudobných

diel bez ohľadu na počet použitých diel sa stanovuje ako súčin priemerného vstupného na podujatie a
koeficientu, uvedeného v tomto sadzobníku. V zmysle bodu 2.1.2. sadzobníka - za použitie hudobných
diel pri tanečnej zábave, diskotéke, kultúrno - spoločenského programu s tancom, voľnej zábave s
tancom, karaoke s tancom a podobné pri kapacite 1 - 100 účastníkov je paušálna sadzba odmeny 15
Eur bez DPH.

Z faktúry žalobcu číslo 2111121057 zo dňa 21. 7. 2011 súd zistil, že žalobca predmetnou faktúrou
fakturoval žalovanému odplatu podľa Hromadnej licenčnej zmluvy za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 7.
2011 v sume 540 Eur, ktorá faktúra bola splatná dňa 5. 8. 2011 .

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 10. 8. 2011 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovaného
na zaplatenie faktúry číslo 2111121057 .

Z listu žalobcu zo dňa 16. 9. 2011 označeného ako „Pokus o zmier“ súd zistil, že žalobca vyzýval
žalovaného opätovne na úhradu faktúry číslo 2111 121057 v sume 540 Eur.

Z listu žalobcu zo dňa 11. 10. 2012 označeného ako „Posledná výzva pred podaním žaloby“ súd zistil,
že žalobca opätovne vyzýval žalovaného na uhradenie faktúry číslo 2111121057 v sume 540 Eur.

Z Inšpekčného záznamu o zisteniam používaní hudobných diel vypracovaného žalobcom zo dňa 19.

9. 2011 súd zistil, že žaloba vykonal inšpekciu v prevádzke žalovaného nazvanej BAR ARCHÍVE,
nachádzajúcej sa na Šafárikovej ulici číslo 430/3 v Galante, pričom z prílohy k inšpekčnému záznamu je
zrejmé, že inšpektor žalobcu pri inšpekcii zistil, že žalovaný od 16. 9. 2010 do 10.9.2011 používal hudbu
pri koncertoch a diskotékach v BARE ARCHÍV.Z Inšpekčného záznamu o zistenom používaní hudobných diel vypracovaného žalobcom zo dňa 20. 9.
2011 súd zistil, že žalobca vykonal inšpekciu v prevádzke žalovaného nazvanej Taverna Night Club

nachádzajúcu sa na Hodskej ulici v Galante, pričom z prílohy k inšpekčnému záznamu je zrejmé, že
inšpektor žalobcu pri inšpekcii zistil, že žalovaný od 1. 4. 2011 do 25. 6. 2011 a následne od 5. 8. 2011
do 10. 9. 2011 používal hudbu pri diskotékach v prevádzke nazvanej Night Club v Galante.

Z listu žalovaného zo dňa 30. 9. 2011 adresovaného žalobcovi súd zistil, že predmetným listom žalovaný

namietal nezrovnalosti v doručenej mu faktúre žalobca číslo 2111121057, nakoľko z predmetnej faktúry
nevyplýva, z čoho pozostáva fakturovaná čiastkach a z akého právneho dôvodu žalobca takúto čiastku
odporcovi fakturoval. Zároveň žalovaný vzniesol pochybnosti o oprávnení žalobcu požadovať zaplatenie
predmetnej faktúry.

Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 21. 10. 2011 súd zistil, že žalovaný opätovne

spochybňoval právo žalobcu na zaplatenie pôvodnej faktúry číslo 2111121057 ako aj ďalších mu
doručených faktúr a to faktúry číslo 2111200 615 zo dňa 10. 10. 2011 znejúcej na sumu 3600 Eur
a číslo 2111200616 znejúcej na sumu 3855,60 Eur zo dňa 10. 10. 2011, ktorými žalobca fakturoval
žalovanému bezdôvodné obohatenie. Takéto nároky žalobcu uplatnené voči žalovanému považoval za
nároky založené na ničím nepodložených fikciách, odporujúcich zákonu ako aj zdravému rozumu.

Zlistužalobcuadresovanéhožalovanémuzodňa11.11.2011súdzistil,žetýmtolistomžalobcareagoval
na listy žalovaného zo dňa 30. 9. a 21. 10. 2011 s tým, že žalovaného upovedomil, že faktúra číslo
2111121057 bola vystavená na základe podpísanej Hromadnej licenčnej zmluvy z 29.6.2011 s tým, že
zároveň v tomto liste vysvetlil, akým spôsobom dospel k fakturovanej čiastke. Okrem toho žalovaného

upovedomil o tom, že ďalšie 2 faktúry boli vystavené na základe inšpekčných záznamov o podujatiach v
prevádzkach žalovaného a to BAR ARCHIVE a TAVERNA NIGH CLUB v Galante, ku ktorým žalovaný
nepodpísal hromadnú licenčnú zmluvu. Z predmetného listu je ďalej zrejmé, že inšpekčné záznamy sa
týkajú len podujatí organizovaných žalovaným od 1. 4. do 10. 9. 2011 - okrem obdobia od 1.7.2011 do
30. 7. 2011.

Súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca je
neziskovým občianskym združením autorov a vydavateľov hudobných diel, ktorá má oprávnenie na
výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv podľa ustanovenia § 78 ods.
1 a 2 Autorského zákona k hudobným dielam a to okrem iného aj k povinnej kolektívnej správe práv

podľa § 78 ods. 3 Autorského zákona v odbore káblová retransmisia hudobného diela. Žalovaný má
podnikateľské oprávnenie okrem iného na predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne
vyrábanýchmliečnychnápojov,koktailov,piva,vínaadestilátovod14.2.2004.Zožalobcompredloženej
Hromadnej licenčnej zmluvy číslo VP/11 /28385/001 zo dňa 21. 7. 2011 ako aj z výpovede v konaní
vypočutého svedka pána O. J. mal súd za preukázané, že žalobca mal záujem uzatvoriť so žalovaným

hromadnú licenčnú zmluvu predmetom ktorej malo byť udelenie licencie - súhlasu žalovanému na
použitie hudobných diel podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Autorského zákona na podujatia s hudbou
ako podstatnou /podpornou/ doplnkovou zložkou pre tanečné zábavy, diskotéky, kultúrno - spoločenský
program s tancom, voľná zábava s tancom, karaoké s tancom a podobné. Predmetnú Hromadnú
licenčnú zmluvu podpísal dňa 29. 6. 2011 v mene a na účet žalvoaného pán O. J. , bytom Z. T. XXX/

XX, N., ktorý na takýto právny úkon nebol žalovaným žiadnym spôsobom splnomocnený. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca mu na svoje zastupovanie neudelil žiadnu plnú moc a
nie to ešte v písomnej forme - teda vo forme, akú pre uzatvorenie písomnej hromadnej licenčnej zmluvy
vyžadoval v čase jej uzatvárania (pod sankciou jej neplatnosti, pri nedodržaní takejto formy) zákon ( ust.
§ 40 ods. 2 Autorského zákona a ust. § 31 ods.4 OZ). Z tohto dôvodu potom podľa názoru procesného

súdu nebolo možné na konanie pána O. J. pri podpisovaní spornej Hromadnej licenčnej zmluvy hľadieť
ako na konanie splnomocnenca, ako to namietal žalobca, ale len ako na konanie osoby konajúcej
za iného bez plnomocenstva. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že na podpísanie hromadnej
licenčnej zmluvy zástupcom účastníka zmluvy zákon nevyžadoval písomnú plnú moc, nakoľko opak bol
pravdou. Na neformálnym spôsobom udelenú plnú moc na takýto právny úkon, pre ktorý sa vyžaduje

písomná forma by bolo potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon ( § 41 ods.1 OZ) ,
z ktorého by nevznikli žiadne práva ani povinnosti. Teda ak pán O. J. v mene a na účet žalovaného
podpísal spornú Hromadnú licenčnú zmluvu, bol z takéhoto svojho konania zaviazaný len sám, ibaže
by žalovaný takýto právny úkon dodatočne, bez zbytočného odkladu schválil - teda konal aktívne a urobiladresný, určitý a zrozumiteľný právny úkon, z ktorého by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností urobiť právny záver, že prejavil vôľu sporný úkon schváliť. V takomto prípade nestačí ak
sa správa len pasívne, teda len tak, že neoznámi svoj nesúhlas ( bez zbytočného odkladu po tom

čo sa o právnom úkone dozvedel) osobe s ktorou osoba konajúca bez platnej plnej moci konala.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný poprel, že by konanie pána O. J. pri uzatváraní
Hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom dodatočne schválil a takáto skutočnosť nevyplýva ani zo
žiadneho dôkazu predloženého súdu účastníkmi konania. K tomuto záveru nie je možné dospieť ani
z vyššie citovanej písomnej korešpondencie žalobcu a žalovaného nachádzajúcej sa v súdnom spise.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal, kedy sa žalvoaný vôbec dozvedel o
údajne uzatvorenej Hromadnej licenčnej zmluve ( jej konkrétnom znení - právach a povinnostiach z nej
plynúcich, aby vôbec bol schopný posúdiť, či chce byť ňou viazaný, alebo nie) a teda ak navrhovateľ v
konaní tvrdil, že žalovaný bez zbytočného odkladu neoznámil žalobcovi svoj nesúhlas s touto zmluvou,
takéto svoje tvrdenia nepreukázal. Zo samotnej zmluvy predloženej žalobcom totiž vyplýva, že táto
bola najskôr dňa 29.6.2011 podpísaná za žalovaného pánom J. a až dňa 21.7.2011 mala byť podpísaná

žalobcom - teda ak aj pán J. informoval žalovaného len všeobecne (podľa názoru procesného súdu
takáto všeobecná informácia nie je postačujúca na to, aby nastala fikcia viazanosti odporcu s takouto
zmluvou), že v jeho mene uzatvoril zmluvu, nebola to pravda, nakoľko písomná zmluva vzniká podpisom
obochzmluvnýchstrán. Žalobcanepreukázal,očomkonkrétnompánJ.informovalžalovaného,čivôbec
disponoval úplným znením zmluvy, ktorú podpísal a teda v akom rozsahu vôbec mohol žalovaného

informovať o právnom úkone, ktorý vykonal. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu je ešte potrebné uviesť, že z
tejto je nepochybne zrejmé, že nebola žalobcom podpísaná v znení ako ju podpísal dňa 29.6.2011 pán
J. (ktorý právny úkon bolo potrebné považovať z jeho strany za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy
adresovaný žalobcovi), ale pravdepodobne žalobca v takomto texte zmluvy zmenil v časti VI. bod 1. -
obdobie na ktoré sa mala zmluva uzatvoriť ( pôvodne p. J. navrhoval uzatvorenie zmluvy na obdobie

od 1.7.2011 do 31.12.2011, čo bolo dňa 21.7.2011 pravdepodobne žalobcom zmenené na obdobie od
1.7.2011 do 31.12.2011) s tým, že takýto úkon žalobcu nebolo možné považovať za bezpodmienečné
prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale len za nový návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy s inou ako
pôvodne navrhovanou dobou viazanosti, ktorý bolo potrebné písomne (nie len telefonicky) odsúhlasiť
druhou zmluvnou stranou, čo sa však v posudzovanom prípade nestalo. Z toho je možné konštatovať, že

žalobca nepreukázal, že vôbec došlo k uzatvoreniu zmluvy a to v písomnej forme, ktorú súdu predložil
a z ktorej si uplatňoval právo na zaplatenie odmeny.

V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou,
ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou

účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako
inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za
pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že
táto skutočnosť nenastala.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že
medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu Hromadnej licenčnej zmluvy, na základe ktorej
by odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu vo výške 540 Eur. Z tohto dôvodu,
potom súd návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvnú autorskú
odmenu vo výške 540 Eur považoval za nedôvodný.

Súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že pán J. bol oprávnený podpísať spornú zmluvu ako
splnomocnenec v zmysle ust.§ 15 Obchodného zákonníka, nakoľko uzatvorenie hromadnej licenčnej
zmluvy, ktorou dochádza k udeleniu súhlasu s používaním autorských práv nie je v žiadnom prípade
možné považovať za úkon, ku ktorému obvykle dochádza pri prevádzkovaní takej prevádzky, akou

bola sporná prevádzka odporcu - Taverna Night Club v Galante. Okrem toho, pri prekročení rozsahu
poverenia spojeného s určitou činnosťou taký úkon zaväzuje podnikateľa len v prípade, že tretia osoba
o prekročení nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu. V tejto súvislosti
procesnýsúdjetohonázoru,žepracovníkžalobcukonajúcispánomJ.priminimálnejopatrnosti, právnejznalosti a odbornej starostlivosti, ktorú je nutné u takejto osoby ( poverenej v mene žalobcu dohadovať
písomné právne úkony) predpokladať musel vedieť, že nekoná so žalovaným, že na uzatvorenie platnej
licenčnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma a z tohto dôvodu u zástupcu osobitná písomná plná

moc na takýto úkon, ktorú mal od pána J.iadať pred tým, ako s ním začal vôbec konať. Pokiaľ mu
pán J. takúto plnú moc nepredložil, musel jednoznačne vedieť , že na uzatvorenie takej zmluvy v
mene a na účet žalovaného nie je oprávnený. Okrem toho z dokazovania nevyplynulo, že pán J. dňa
29.6.2011 v právnom ( pracovno - právnom, prípadne obchodno- právnom) vzťahu so žalovaným pri
prevádzkovaní podniku žalovaného tak, ako to má na mysli ust. § 15 Obchodného zákonníka ( napr. v

pozícii obchodného referenta, prípadne v inej pozícii, v ktorej sa bežne predpokladá oprávnenie takejto
osoby konať za podnikateľa v rámci predmetu jeho činnosti). Takýto vzťah ( zákonného splnomocnenia)
medzi nimi nevznikol tým, že ho žalovaný ako svojho bratranca neformálne požiadal, aby v čase jeho
dovolenky v zahraničí dohliadol na chod jeho prevádzky.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného vo výške 1080

Eur, ku ktorému malo dôjsť v období od 1.7.2011 do 31.7.2011 tým, že v prevádzke žalovaného -
Taverna Night Club v Galante na Hodskej ulici č. 1596/50 boli bezodplatne verejne predvádzané
hudobné diela požívajúce autorsko-právnu ochranu je potrebné uviesť, že žalovaný poprel, že by sa
v žalovanej dobe a v tejto prevádzke predvádzali hudobné diela a navrhovateľ taktiež v konaní takéto
svoje skutkové tvrdenia na ktorých zakladal svoje uplatnené nároky žiadnym spôsobom nepreukázal.

Podľa jeho vyjadrenia, tieto skutočnosti mali vyplynúť z predložených inšpekčných záznamov, z ktorých
však vyplynulo, že tieto sa buď netýkali vyššie označenej prevádzky žalovaného (inšpekčný záznam
z 19.9.2011 ) alebo sa netýkali obdobia od 1.7.2011 do 31.7.2011 ( inšpekčný záznam z 20.9.2011). Z
týchtodôvodov,potomajtakýtonárokžalobcusúdpovažovalzanedôvodný.Žalobcaneuniesoldôkazné
bremeno a v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor v období od 1.7.2011 do 31.7.2011

verejným predvádzaním ( prenosom ) hudobných diel v prevádzke žalovaného - Taverna Night Club v
Galante na Hodskej ulici č. 1596/50 bezdôvodne obohatil.

Pokiaľ si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 1080 Eur ako náhrady škody vzniknutej pri
porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy je

potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod

pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za

škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto

súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. §
120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže
vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver o tom, že by
žalovaný v období od 1.7.2011 do 31.7.2011 v prevádzke - Taverna Night Club v Galante na Hodskej ulici

č. 1596/50 verejne predvádzal hudobné diela požívajúce autorsko-právnu ochranu, teda že by sa v
žalobcomtvrdenomčase,priestoreaspôsobomnímuvedeným,žalovanýdopustiprotiprávnehokonania
ako základného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu. Obdobne ako už bolo uvedené
vyššie, takéto konanie žalovaného nevyplynulo zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní. Z
týchto dôvodov potom súd návrh žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v rozsahu 1080 Eur

zamietol ako nedôvodný.

Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkýň, a to PhDr. L. D.
a Ing. O. K. zamietol, nakoľko tieto osoby mali súdu objasniť vo všeobecnosti okolnosti ohľadomustálenia výšky bezdôvodného obohatenia sa subjektov ktoré porušujú Autorský zákon, pričom súd
dospel k záveru, že takéto dokazovanie by vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu ohľadom samotného vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného (spôsobom označeným

žalobcom) na úkor žalobcu považoval za neúčelné.

Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmsadomáhalzmenyrozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené, s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Na výzvu odvolacieho súdu odvolateľ podal k svojmu odvolaniu doplňujúce vyjadrenie, v ktorom
namietal, že súd opomenul skutočnosť, že žalovaný ústne splnomocnil svedka J. na dohliadnutie na
jeho prevádzku, a že konaním svedka pri riadení a zabezpečovaní chodu prevádzky došlo k prekročeniu
tohto poverenia, a tým aj k právnym následkom konania svedka. Preto nesúhlasí s tvrdením súdu, že

svedok konal bez plnomocenstva, a má za to, že na jeho konanie je potrebné hľadieť ako na prekročenie
ústne udeleného plnomocenstva a následné konkludentné schválenie obsahu Hromadnej licenčnej
zmluvy splnomocniteľom. Odvolateľ je presvedčený, že úkony, na ktoré je nevyhnutné plnomocenstvo
v písomnej forme, sú platné aj v prípade, ak konala osoba na základe ústne udeleného plnomocenstva
po tom, čo to oznámila splnomocniteľovi a ten svojou pasivitou právny úkon schválil. V tejto súvislosti

odvolateľ poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 14Co/99/2004 a rozsudky NS Českej
republiky č.k. 32Odo/845/2003 a 23Cdo/41/2011. Svedok naviac potvrdil, že žalovaného po jeho návrate
zo zahraničnej cesty o Hromadnej licenčnej zmluve informoval, pričom vedomosť žalovaného o zmluve
jezrejméajzjeholistov adresovanýchMinisterstvukultúrySRažalobcovi,vktorýchnenamietalplatnosť
zmluvy, ale výšku fakturovaných súm. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru o spornosti platnosti zmluvy,

je nepochybné, že došlo minimálne k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, vznik ktorého preukazuje
obsah samotnej zmluvy, ako aj inšpekčné záznamy, podľa ktorých sa v období od 26.03.2011 do
18.12.2011 konalo niekoľko desiatok podujatí, za ktoré žalovaný ako používateľ diel neuhradil autorskú
odmenu.

Pre prípad potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa odvolateľ žiadal o pripustenie dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, s tým, že ide o vec po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa obsahu spisového materiálu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil logicky a vecne správne a svoje závery formuloval jasne,
zrozumiteľne a v súlade s aplikovanými ustanoveniami zákona.

Súd správne riešil (a vyčerpávajúco odôvodnil) otázky týkajúce sa platnosti hromadnej licenčnej zmluvy
zo dňa 21.7.2011, pri ktorých dôsledne zohľadnil postavenie svedka R. J. v prevádzke žalovaného,

charakter podpisovanej zmluvy, ako aj možnosti poznania osoby konajúcej za žalobcu, že svedok k
predmetnému právnemu úkonu v mene žalovaného nie je oprávnený. Z hľadiska správnosti záverov
súdu prvého stupňa v tomto smere relevantnou nie je argumentácia odvolateľa rozhodnutiami NS
ČR (32Odo/845/2003, 23Cdo/41/2011), predmetom posudzovania ktorých bolo oprávnenie konateľa
obchodnej spoločnosti nezapísaného v obchodnom registri, resp. zamestnanca právnickej osoby

povereného ku konkrétnemu právnemu úkonu, ako ani rozhodnutím krajského súdu v Košiciach č.k.
14Co/99/2004, predmetom posudzovania ktorého (zrejme, podľa obsahu odvolania) bolo konanie v
prevádzkarni podnikateľa za situácie, keď tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba nie je na to
oprávnená.

V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd správne
konštatovalneuneseniedôkaznéhobremenatýmtoúčastníkom,keďžalovanývýkončinnostizakladajúci
uplatnený nárok v období od 01.07. do 31.07.2011 poprel a z predložených inšpekčných záznamov
žalobcu nevyplýva. Vzhľadom na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutéhov určitom časovom období od 01.07. do 31.07.2011 nemá akékoľvek opodstatnenie tvrdenie odvolateľa,
že v období od 26.03.2011 do 18.12.2011 sa konalo niekoľko desiatok podujatí, za ktoré žalovaný ako
používateľ diel neuhradil autorskú odmenu.

Odvolací súd sa z vyššie uvádzaných dôvodov s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením
v celom rozsahu stotožnil a napadnutý rozsudok preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému právo na náhradu trov tohto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri dvoch
úkonoch zastupujúceho advokáta (písomné vyjadrenie k odvolaniu a k jeho doplneniu) s tarifnou
odmenou 2 x 61,41 eur a s paušálnou náhradou výdavkov 2 x 8,04 eur.

Nakoľko žalobca v obsahu svojho podania neidentifikoval otázku, riešenie ktorej by zakladalo možnosť
posudzovania tohto rozhodnutia ako rozhodnutia po právnej stránke zásadného významu, a odvolací

súd sám existenciu takejto otázky nezistil, návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods.
3 O.s.p. nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.