Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203893
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414203893.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľky G. I., nar. X.X.XXXX, bytom U. H. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/
A, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátska kancelária verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská

18, IČO: 35 940 875, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jozefa Nováka, o návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882, spisová
značka PW-A/0513/0095 zo dňa 14.2.2014 z r u š u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho

zástupcu navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, konajúci
prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára vo výške 906,48 €, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.2.2014, sp. zn. PW-A/0513/0095, a to rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ v

Bratislave, s poukazom na to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť,
že rozhodcovský súd podľa jeho názoru posúdil právny vzťah, založený zmluvou o úvere nesprávne,
pretože postupoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom na základe svojho pochybenia
posúdil rozhodcovskú doložku ako platnú, vec prejednal a vo veci rozhodol. Zástupca navrhovateľky
konštatoval, že zmluvu o úvere je nutné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah a aplikovať právnu úpravu

Zákona č. 125/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovská doložka v uvedenom znení
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je obsiahnutá v obchodných podmienkach a nebola
individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Zároveň preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu.

Navrhovateľka na pojednávaní konštatovala, že podpísala zmluvu o úvere na pošte, nič iné
nepodpisovala, len zmluvu o úvere a nič iné ani zo strany právneho predchodcu odporcu jej dané k
podpisu nebolo. Uviedla, že finančné prostriedky jej boli vyplatené na účet, odkiaľ si ich ona následnezobrala. Uviedla, že pri uzatváraní zmluvy nič nebolo hovorené o obchodných podmienkach a nič iné
ani zo strany Poštovej banky jej doručené nebolo. Nebola informovaná ani o rozhodcovskej doložke.

Právny zástupca odporcu doručil súdu písomné vyjadrenie k veci, z obsahu ktorého vyplynulo, že s
podaným návrhom nesúhlasí. Poukázal na tú skutočnosť, že banka v zmysle § 93b ods. 1 Zákona
č. 483/2001 bola povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy podľa § 4 ods. 1,2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného

zákona. Zároveň v písomnom vyjadrení právny zástupca odporcu konštatoval, že v zmysle uvedených
skutočností navrhovateľka potvrdila, že Poštová banka si splnila svoju povinnosť a postupovala v
súlade so zákonom, a ponúkla navrhovateľke návrh rozhodcovskej doložky, pričom navrhovateľke
bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietla, je prejavom
jej osobnej a zmluvnej slobody. Poukázal na rokovací poriadok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ v Bratislave, v zmysle

ktorého v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia
každý jedného z rozhodcov, pričom rozhodcami, pôsobiacimi v rozhodovaní v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo
zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán dlžníka ako spotrebiteľa

nevynímajúc. Právny zástupca odporcu zároveň konštatoval, že pokiaľ sa týka právneho predchodcu
odporcu, tak sa nejednalo o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. Zároveň uviedol,
že navrhovateľka vo svojej žalobnej odpovedi, na ktorú ju vyzval rozhodcovský súd, žiadnym spôsobom
nenamietala rozhodcovskú doložku. Naopak, požiadala o možnosť splácať úver formou splátok po 10
€ mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky,
oboznámil sa s písomným vyjadrením odporcu, oboznámil sa s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PW-
A/0513/0095, so Zmluvou o úvere, s Obchodnými podmienkami pre úver, verzia 1/06, s Obchodnými
podmienkami verzia 2/2005, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný čase vydania
rozhodcovského rozsudku rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 ods. 1 toho istého zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 toho istého zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD, zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.

Bratislava rozhodol rozsudkom dňa 14.2.2014, právoplatný dňa 28.2.2014, vykonateľný dňa 31.3.2014,
sp. zn. PW-A/0513/0095, v zmysle ktorého navrhovateľka (v rozhodcovskom konaní odporkyňa) bola
zaviazaná zaplatiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní navrhovateľovi) istinu vo výške 529,61 €, úrok
vo výške 7,50 % ročne zo sumy 529,61 € od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 529,61 € od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z
omeškania, vyčíslených ku dňu 15.12.2010 vo výške 384,53 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 7,03

€, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 46,06 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 101,98 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej
časti rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci samej zamietol a zároveň povolil navrhovateľke platiť
priznanú sumu v 40 € mesačných splátkach. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa
28.2.2014. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 28.2.2014 a

žalobný návrh bol podaný na súde dňa 28.3.2014, súd konštatuje, že bol podaný v zákonom stanovenej
lehote.

Právny predchodca odporcu, Poštová banka a.s. uzatvoril s navrhovateľkou dňa 26.1.2006 Zmluvu o
úvere, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľke úver vo výške 30.000,-Sk s dohodnutou výškou mesačnej

splátky 938,-Sk, dátum každej ďalšej platby k 28. dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok
50, dátum prvej platby do 26.2.2006, RPMN 11,32 % a celková výška nákladov na poskytnutý úver
16.883,71 Sk. V bode 3.1 úverovej zmluvy je konštatované, že klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa
oboznámil s obsahom OP, súhlasí s ich obsahom a potvrdzuje ich prevzatie.

Právny zástupca odporcu spolu s vyjadrením návrhu doručil súdu aj Obchodné podmienky pre
úver, verzia 1/2006. Z uvedených Obchodných podmienok súd zistil v zmysle bodu 11.9, že tieto
Obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 15.7.2006, to znamená, že zástupca odporcu doručil
súdu Obchodné podmienky, ktoré neboli účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko úverová
zmluva medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou bola uzavretá dňa 26.1.2006.

Aktuálne Obchodné podmienky v čase uzavretia predmetnej zmluvy boli súdu predložené zo strany
rozhodcovského súdu, pričom sa jedná o Obchodné podmienky pre úver verzia 2/2005. V zmysle čl. 9.2
Obchodných podmienok pre úver, verzia 2/2005 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoU a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma
návrh PB na riešenie vzájomných sporov, vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoU a OP vrátane

sporov o platnosť, výklad a zánik ZoU alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862
882, zapísaná v OR SR OS Bratislava I., odd. Sa vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Je nepochybné, že v období do 31.12.2007 (zmluva o úvere bola podpísaná dňa 21.6.2006) sa
vzťahovali ustanovenia § 52 - 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy, upravené
v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva
o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č.

258/2001 Z. z. V dôsledku tohto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť, uvedená v
prechodnom ustanovení § 879 f/ ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky, vzniknuté pred 1.8.2008 a neposudzuje sa ani platnosť
právnych úkonov, vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá
zmluva o splátkovom úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti, vzniknuté

pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z predloženej zmluvy
o úvere súd zistil, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nakoľko došlo k dočasnému poskytnutiu peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom právny predchodca odporcu, Poštová
bankaakoveriteľbolaprávnickáosoba,ktoráposkytovalaspotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikania.Navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy o úvere bola v postavení spotrebiteľky, nakoľko bola fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Uvedenú zmluvu treba jednoznačne považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa jedná o zmluvu,

ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť (§ 53a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb.).

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom zásahom zo strany štátu.

Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení, ako to vyplýva z bodu 9.2 Obchodných podmienok
pre úver, verzia 2/2005 je treba posúdiť ako neprijateľnú, tým absolútne neplatnú (spotrebiteľa
nezaväzujúcu) zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje tú
skutočnosť,žezákonnevylučuje,abyajvspotrebiteľskejzmluvebolaplatnesospotrebiteľomdojednaná
rozhodcovská doložka. Podstatou však z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, a celkom
zjavne nemala spotrebiteľka reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.

niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie rozhodcovskej doložky v zmysle Obchodných
podmienok podľa bodu 9.2 nedáva možnosť spotrebiteľovi riešiť veci v rámci všeobecného súdu,
je tu stanovený len STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD, zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava. Takisto formulácia v zmysle Zmluvy o úvere v bode 3.1 sa
javí pre spotrebiteľa nie celkom zrozumiteľná, nakoľko je tam uvádzané konštatovanie, že klient svojim

podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obsahom OP, súhlasí s ich obsahom a potvrdzuje ich prevzatie.
Spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o úvere nemusí byť zrejmá tá skutočnosť, čo skratka OP znamená
a čo z týchto skutočností pre neho reálne vyplýva. V rámci konania súd zistil, že odporkyňa nepodpísala
Všeobecné podmienky pre úver, s obsahom Všeobecných podmienok oboznámená nebola, neboli jej
ani doručené.

Súd nezistil, že by bola uzavretá zmluvnými stranami okrem zmluvy o úvere aj rozhodcovská doložka.
Nestačíibapísomnáforma,aleajpreukázanie,žeskutočnedošlokprejavuvôlestrán.Avšakpredložené
Obchodné podmienky pre úvery nielenže nie sú podpísané žiadnou zmluvnou stranou, ale ani z
ničoho nevyplýva, že skutočne sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, keďže v

zmluve to nie je uvedené a obsiahnuté, taktiež z predložených Obchodných podmienok nevyplýva,
že patria práve k predmetnej konkrétnej zmluve, uzavretej s navrhovateľkou. Teda je zachovaná
písomná forma, avšak rozhodcovská doložka je v rámci Obchodných podmienok, ktoré však v zmysle
zmluvy nie sú súčasťou zmluvy. Pre rozhodcovskú doložku iba v takejto forme v rámci Obchodnýchpodmienok, bez špecifikácie v zmluve a bez uvedenia, že Obchodné podmienky sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, nemožno považovať za uzavreté s navrhovateľkou. V rámci spotrebiteľských zmlúv
dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale

len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).

Právny predchodca odporcu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere s navrhovateľkou, bol povinný ponúknuť
navrhovateľke neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, zriadeným

podľa osobitného zákona (§ 93b ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinný v čase
uzavretia zmluvy o úvere). Súd konštatuje, že zo Zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky
ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť
rozhodcovskú doložku v Obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval
v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim

podpisom vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami a tým aj s
rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy. Ustanovenie § 93b ods. 1 podľa
názoru súdu nezbavovalo právneho predchodcu odporcu povinnosti predložiť navrhovateľke návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľke

sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej
boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Pokiaľ právny predchodca odporcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
odporcom doložený listinami, pripojenými k návrhu, je treba konštatovať neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že dojednaná rozhodcovská doložka v rámci

Obchodných podmienok nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľná rozhodcovská doložka
je neplatná a takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský
rozsudok je nulitným právnym aktom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky
vyhovel s poukazom na to, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné

právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj s poukazom na to, že navrhovateľka popierala
platnosť rozhodcovskej doložky a súd predmetný rozhodcovský rozsudok, špecifikovaný vo výroku tohto
rozhodnutia, zrušil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania za štyri úkony po 41,87 €
a štyrikrát režijný paušál po 8,04 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaniach

dňa 29.9.2014 a 12.1.2015). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy konania za účasť na
pojednávaní dňa 12.1.2015, pokiaľ sa týka základnej sadzby, ako aj režijného paušálu v takej výške, ako
si právny zástupca navrhovateľky vyčíslil, i keď v zmysle právnej úpravy mu prislúchala za tento úkon
vyššia suma. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal žiadané trovy konania za vyjadrenie
právneho zástupcu navrhovateľky k vyjadreniu odporcu zo dňa 26.9.2015, nakoľko uvedené trovy

konania súd nepovažuje za účelne vynaložené. Právny zástupca navrhovateľky doručil súdu mailovým
podaním dňa 28.9.2014 uvedené vyjadrenie, pričom pojednávanie bolo určené na termín 29.9.2014,
kde sa osobne právny zástupca navrhovateľky zúčastnil a mal možnosť sa k vyjadreniu odporcu vyjadriť
priamo na pojednávaní. Uvedené trovy právneho zastúpenia priznané v súlade § 13a ods. 1 písm. a/,
c/ d/, § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Spolu uvedené trovy právneho zastúpenia 279,64 € (247,48 € + 32,16 €). Súd priznal
právnemu zástupcovi navrhovateľky aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to stratu času za účasť
na pojednávaní dňa 29.9.2014 a dňa 12.1.2015 dvakrát po 187,60 €, cesta Košice - ZH a späť 400 minút,
za každú začatú polhodinu 13,40 € (13,40 € x 14). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľkyaj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 29.9.2014 osobným motorovým vozidlom z Košíc
do ZH a späť vo výške 130,48 € pri spotrebe 6,20 litra/100 km, počet kilometrov 464, cena za PHM
1,584/1 liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 €. Súd priznal cestovné aj za účasť na pojednávaní

dňa 12.1.2015 vo výške 121,16 €, opätovne cesta z Košíc do ZH a späť 464 km, spotreba 6,20 litra/100
km, cena PHM 1,26 €/liter, paušálna náhrada 0,183 €. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky
spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 906,48 €.

O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol v

zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.