Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8710211314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom
v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanej J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., O. XXXX/
XX, štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, PhD., advokátom so sídlom
v Bratislave, Timravina 9, o zaplatenie 2.488 eur s príslušenstvom,, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 21C/54/2013 - 169 zo dňa 28.10.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 101,25 Eur
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej a štátu. V odôvodnení okrem iného uviedol, že
žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná
porušením svojich pracovných povinností, keď nezabezpečila čerpanie úveru pre klienta žalobcu v
termíne dohodnutom v zmluve, t.j. do 31.12.2008. Dňa 17.10.2008 žalobca so Stavebným bytovým
družstvom T., ako klientom uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere na obnovu bytového domu č. XXXX s

dátumom čerpania úveru do 31.12.2008. Identická zmluva bola uzavretá aj pre bytový dom č. XXXX.
Obidva úvery na bytové domy č. XXXX a č. XXXX vybavovala žalovaná v rovnakom čase. Z dôvodu
prechodu na menu euro sa vydalo Usmernenie, že nebolo možné zadávať prevodné príkazy na čerpanie
úverov, ale vo výnimočných prípadoch bolo možné zadávať prevodné príkazy do 30.12.2008 do 12.00
hod. Žalovanej klient zaslal podklady na schválenie úveru až dňa 29.12.2008, ale tieto neboli kompletné.
V rámci urýchleného konania žalovaná zvolila telefonickú komunikáciu s p. Hermanovou, ktorá s ňou
komunikovala za SBD T.. Žalovanej chýbal od klienta prevodný príkaz, bez ktorého nebolo možné čerpať

úver, ktorý jej klient zaslal až dňa 30.12.2008. V tento deň požiadala žalovaná o čerpanie úveru s tým,
že už mala vedomosť o Usmernení, že sa úvery môžu žiadať len do 12.00 hod. Telefonicky kontaktovala
kolegyňu p. H. a upozornila ju na skutočnosť, že klientovi končí možnosť čerpania úveru. Upovedomila
ju o Usmernení s tým, že navrhla kontaktovať žalovanej nadriadeného p. C. o umožnení čerpania úveru.
Žalovaná sa obrátila na riaditeľku Ing. J., ktorá telefonicky kontaktovala p. C. pre udelenie výnimky na
čerpanie úveru. Vtedy jej bolo oznámené, že nebude možné úver čerpať. Dňa 15.01.2009 žalobca so
žalovanou podpísali Dohodu o skončení pracovného pomeru, čím bol so žalovanou skončený pracovný

pomer ku dňu 28.2.2009. Z dôvodu podpísania Dohody, žalovaná čerpala dovolenku v roku 2009 v
počte 18,5 dňa v mesiaci január a vo februári 3,5 dňa, čo vyplynulo z výplatnej pásky žalovanej. Napriek
čerpaniu dovolenky v mesiaci január 2009 žalobca nebol schopný zabezpečiť čerpanie úveru klientovi.
V mesiaci január a február 2009 počas dovolenky, bola žalovaná zastupovaná aj iným zamestnancomIng. K. W., ktorého upovedomila v akom štádiu sa nachádza vec týkajúca sa klienta. Po vrátení sa z
dovolenky zistila, že v tomto prípade nebola zmena schválená ani pripravený dodatok. Dodatok slúžil k
tomu, aby došlo k inému termínu čerpania úveru, keď sa to nestihlo do 31.12.2008. Úver bol čerpaný až

dňa 25.2.2009. Dňa 30.4.2009 bola žalobcovi, jeho klientom predložená faktúra na sumu 2.488 eur. Túto
sumu bol povinný klient uhradiť zmluvnému dodávateľovi stavebných prác uskutočnených na bytovom
dome č. 2060, ako úroky z omeškania, z dôvodu oneskorenej úhrady faktúry, zapríčinenej žalobcom,
keďže neumožnil klientovi čerpať úver v zmysle zmluvných podmienok, do 31.12.2008. Dňa 19.5.2009
žalobca zaplatil klientovi faktúru na sumu 2.488 eur. Dňa 25.3.2010 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie

náhrady škody, ktorú nezaplatila, čím sa dostala do omeškania. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalovaná neporušila povinnosti dané pracovnou zmluvou a Zákonníkom
práce, pričom si dokonca splnila oznamovaciu povinnosť na odvrátenie hroziacej škody.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že podľa jeho názoru súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a taktiež uvedené rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dňa 29. 12. 2008 prostredníctvom mailovej komunikácie medzi žalovanou a p. H., ktorá konala za
Bytové družstvo T., p. H. sa o 11.00 hod. dožadovala, aby jej žalovaná potvrdila, či obdržala podklady
k prefinancovaniu prác z úverov na dva obytné domy v ich správe. V ten istý deň o 12.36 hod.
žalovaná odpísala p. H.: „Podklady na byt. dom č. XXXX sme obdržali a úhrada bola zrealizovaná.

Na druhý dom faktúry nemáme.“ O 12.39 hod. žalovaná uvádza v maily „Práve som otvorila obálku
s podkladmi. Predchádzajúci mail považujte za bezpredmetný“. Dňa 30. 12. 2008 o 10.37 hod. p. H.
uviedla: „Prosíme o urýchlené potvrdenie, či sú podklady k 100% čerpaniu oboch úverov na obnovu
domov v správe nášho družstva v poriadku. Ak by bolo treba, ešte sme schopní prípadnú opravu
podkladov zrealizovať.“ O 10.46 hod. žalovaná uvádza v mailovej komunikácii: „Podklady sú v poriadku.

Bd 2070 bol včera vyčerpaný, druhý bd bude vyčerpaný dnes.“ Do konca roka 2008 žalobca nedostal
žiadnu požiadavku o čerpanie úveru. Z vyššie uvedeného vyplýva, že od 29. 12. 2008 od 12.39 hod.
žalovaná nebola schopná skontrolovať žiadosť klienta o čerpanie úveru a buď predložiť dokumenty na
realizáciu poskytnutia úveru alebo vyzvať klienta na doplnenie podkladov k poskytnutiu úveru. Navyše
žalovaná klienta svojou mailovou správou z 30. 12. 2008, ktorým odpovedá na mail klienta z 30. 12. 2008

10.37 hod. zavádzala o splnení podmienok pre poskytnutie úveru. Začiatkom roku 2009 žalovaná mohla
a mala vypracovať návrh na predĺženie lehoty na poskytnutie úveru, čím by bolo klientovi umožnené
poskytnutie úveru aj po 31. 12. 2008. Napriek tomu, že žalovaná mala začiatkom roka 2009 dovolenku,
zvyšnýčasjejplnepostačovalnavypracovaniekrátkehonávrhu(ktorýjemožnévypracovaťaninieza30
minút) na predĺženie lehoty na poskytnutie úveru, vrátane niekoľkoriadkového zdôvodnenia. Žalovaná

však opakovane predkladala nekompletné návrhy. Navyše v bankovej sfére neobstojí argument, že
počas čerpania dovolenky žalovanej bol za vypracovanie návrhu zodpovedný iný pracovník. Jednalo
sa o klienta, ktorého mala v správe žalovaná, preto mala dôsledne dohliadnuť na to, aby požiadavka
klienta bola včas zrealizovaná. Taktiež výpoveď svedkyne D. F. nepovažuje odvolateľ za hodnovernú,
nakoľko menovaná bola v danom čase vo výpovednej lehote a so žalovanou mali kamarátsky vzťah,

preto je pochopiteľné, že v celom rozsahu podporila argumentáciu žalovanej. Je nepravdepodobné, že
svedkyňa si až tak presne pamätá postup žalovanej spred 5 rokov, pričom ostatní svedkovia si už na
okolnosti prípadu nespomínajú. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany žalovanej došlo
k nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh a v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej bola žalobcovi
spôsobená škoda vo výške 2.488 Eur. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil a zaviazal žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy v zmysle žalobného návrhu a na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná navrhujúc rozsudok potvrdiť (č. l. 181 spisu).

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.6. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku

za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu
ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací
súd dopĺňa.

7. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), zamestnanec

zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 .
8.Zustanovenia§179ZPvyplýva,žeprevznikvšeobecnejzodpovednostizamestnancazaškodumusia

byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za
škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je

splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3Cdo 318/2009).
9. Zodpovednosť zamestnanca za škodu teda prichádza do úvahy iba ak sú naplnené všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti vrátane zavinenia. Povinnosť preukázať vznik škody, protiprávnosť
konania zamestnanca, zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním

zamestnanca je pritom daná zamestnávateľovi. V prípade zamestnanca sa jedná o subjektívnu
zodpovednosť, pretože na jej založenie je nevyhnutná danosť zavinenia ako subjektívneho
zodpovednostného predpokladu.

10. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nemusí zamestnanec preukazovať, že škodu

nespôsobil, dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi.
11. V danom prípade má odvolací súd za to, že neboli naplnené všetky predpoklady všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu, najmä protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení
pracovných úloh a zavinenie.
12. Odvolací súd považuje dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie za dostatočné a rovnako sa

stotožňuje aj s hodnotením dôkazov. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval príslušné právne normy.
13. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že dňa 29.12.2008 žalovaná prevzala od
klienta podklady na čerpanie úveru, ktoré však neboli kompletné. V záujme urýchlenia komunikácie
žalovaná telefonicky oznámila klientovi, že je potrebné doplniť chýbajúce doklady. Tieto boli doplnené až

dňa 30.12.2008, kedy už bolo možné čerpať úver len cez výnimku. O tejto skutočnosti, ako aj o tom, že
klientovi hrozí penalizácia, informovala žalovaná svojich nadriadených, pričom zároveň uviedla, že bude
potrebné udeliť výnimku. Nakoľko žalovaná v záujme urýchlenia komunikovala so zainteresovanými
osobami osobne, prípadne telefonicky, tieto skutočnosti nemôže preukázať mailovou komunikáciou.
Uvedené však bolo potvrdené svedeckou výpoveďou p. F., vtedajšej kolegyne žalovanej.

14. Odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie má za to, že žalovaná svojim konaním neporušila
svoje povinnosti. Hneď po tom, ako bola žalovanej dňa 30.12.2008 doručená kompletná dokumentácia
potrebná na čerpanie úveru, obrátila sa na kompetentné osoby. Jej vtedajšia riaditeľka Ing. J.
telefonovala s p. C., ktorý oznámil, že čerpanie úveru už nebude možné. Žalovaná sa teda pokúsila
o vybavenie výnimky na čerpanie úveru, čo však nebolo schválené (inou osobou). Zároveň žalovaná

upozornila svoju nadriadenú na to, že klientovi hrozí penalizácia, čím si splnila aj svoju oznamovaciu
povinnosť podľa § 178 ods. 2 ZP. Žalovaná konala v súlade so svojimi pracovnými povinnosťami, keď
hneď po skompletizovaní podkladov potrebných na čerpanie úveru požiadala nadriadených o udelenie
výnimky a upozornila ich na možnosť vzniku škody.
15. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu patrí aj zavinenie, čo v tomto prípade takisto

absentuje. Právna teória definuje zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a
výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. V zmysle právnej teórie môže byť zavinenie úmyselné
a nedbanlivostné. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a
tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne, bol s týmtovýsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že
škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, alebo síce nevedel,
žeškodumôžespôsobiť,alevzhľadomnaokolnostianasvojeosobnépomeryotomvedieťmalamohol.

16. Žalovaná vedela, že klientovi hrozí penalizácia, a teda dal sa predpokladať aj vznik škody na
strane banky tým, že zaplatené penále si klient bude uplatňovať od banky. Za účelom odvrátenia škody
žalovaná v súlade so svojimi pracovnými povinnosťami a v rozsahu svojich oprávnení urobila všetko, čo
bolo potrebné na včasné čerpanie úveru, a tým aj zamedzeniu vzniku škody.
17. Nakoľko v danom prípade nie zamestnanec je povinný preukazovať, že škodu nezavinil, ale

práve naopak, zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, odvolací súd má za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
nepreukázal zavinenie žalovanej. Tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že žalovaná opätovne nekonala v
súlade so svojimi pracovnými povinnosťami, keď čerpanie úveru bolo zabezpečené až vo februári 2009,
taktiež nie sú podložené relevantnými dôkazmi. Žalobcove argumenty vyznievajú tak, že sa chce v
plnom rozsahu „vyviniť“ zo zodpovednosti za vzniknutú situáciu, pričom poukazuje len na to čo mala,

resp. mohla urobiť, ale neurobila žalovaná navyše počas dovolenky. Žalobca ignoruje skutočnosť, že
aj on má svoje povinnosti jednak vo vzťahu k zamestnancom, ako aj vo vzťahu k svojim klientom,
a že počas čerpania dovolenky žalovanou mal a mohol zabezpečiť plnohodnotnejšie zastupovanie
žalovanej. Žalovaná svojim konaním neporušila žiadne svoje pracovné povinnosti a postupovala v
súlade s interným predpismi žalobcu. Pokiaľ tieto predpisy mali za následok predĺženie doby poskytnutia

peňazí klientovi, nenesie za to zodpovednosť žalovaná.
18. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalobca v čase, keď dohodol s klientom čerpanie úveru
do 31.12.2008 vedel o tom, že bude potrebné pripraviť sa na prechod z meny SKK na menu EUR a
teda mohol a mal dôvodne predpokladať, že v dôsledku eurokonverzie budú v tomto dátume problémy
s čerpaním úveru. Napriek tomu sa žalobca nielenže zaviazal voči klientovi, že mu peniaze poskytne do

31.12.2008, ale v rozpore s týmto vydal vnútorné usmernenie, podľa ktorého bolo možné úvery čerpať
len do 29.12.2008, najneskôr v rámci výnimky do 30.12.2008 do 12.00 hod.
19. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zaujatosti svedkyne p. F., odvolací súd má za to, že
skutočnosť, že svedkyňa bola vo výpovednej lehote, ešte nijako neodôvodňuje záver o jej zaujatosti,
rovnako ako ani skutočnosť, že svedkyňa mala so žalovanou kamarátsky vzťah, ktorý však žalobca

bližšie nešpecifikoval. Kolegiálne vzťahy na pracovisku nepredstavujú taký blízky vzťah, kvôli ktorému
by bol niekto ochotný riskovať a klamať pri svedeckej výpovedi na súde.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
považuje uplatnený nárok za nedôvodný. Žalobca v rozpore s ustanovením § 179 ZP nepreukázal
zavinenie žalovanej, ako ani ostatné predpoklady potrebné k vzniku zodpovednosti za škodu, čím

neuniesol dôkazné bremeno. Sankciou pre strany sporu spojenou s neunesením dôkazného bremena
je neúspech v spore.
21. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si
odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

22. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, t.j. vo výške
101,25 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa zo dňa 28.04.2015 podľa § 13a
ods. 1 písm. g) vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorý je žalobca povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).