Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211931
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211211931.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. poisťovňa so sídlom v D., pobočka J., IČO:
XX XXX XXX, F. námestie 1, J. proti povinnému: C. J. - X., IČO: XXXXXXXX, naposledy s miestom
podnikania v J., Obrody XX, o vymoženie 484,50 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom
S.. S. I., I. 6, J., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2015,
č.k. 38Er/1055/2011-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie o d m i e t a.
V prevyšujúcej časti v r a c i avec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 30.1.2015, č.k.
38Er/1055/2011-14 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. S. I., I. 6, J. trovy exekúcie v sume 33,19 eura, a to do troch

dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 11.5.2011 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor. Dňa 3.3.2014 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie
s odôvodnením, že povinný zomrel dňa 22.11.2011 a dedičské konanie bolo uznesením súdu prvého
stupňa, sp. zn. XXD/XXX/XXXX zastavené pre nemajetnosť povinného. Súd prvého stupňa citoval § 57

ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučný
poriadok“) a vzhľadom na zistený skutkový stav exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti zastavil. O
náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo
výške 33,19 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša ich oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374
O.s.p. vyhovel sudca a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 3.3.2014, ktorým navrhol
zastavenieexekúciezdôvodunemajetnostizomreléhopovinného.Vtomtoprípadeporučiteľnezanechal
žiadny majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Súd mal podľa
názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju zastaviť podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu

vykonať, a to konkrétne strata spôsobilosti byť účastníkom konania. Strata uvedenej spôsobilosti je
neodstrániteľnou podmienkou konania, na ktorú by mal súd prihliadať ex offo podľa § 103 a § 104zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Taktiež oprávnený nesúhlasil
ani so zdôvodnením súdu týkajúcom sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným. Súd
zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda ak

dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo je predpoklad, že oprávnený mohol pri
náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený mal za to,
že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie, ktorej skutočnosť by mala
potom za následok rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na § 203 Exekučného poriadku.
Okrem uvedeného nie je možné podľa vyššie uvedeného ustanovenia priznať náhradu trov exekúcie,

lebo primárnym dôvodom pre zastavenie exekúcie bola smrť povinného, nie skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený napokon uzavrel, že nakoľko nezavinil z
procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť
zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora.

Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 23.3.2015 k odvolaniu oprávneného uviedol, že súd prvého stupňa

rozhodol správne. V zmysle § 203 Exekučného poriadku musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený,
aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23.12.2011, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že
poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciunemožnovykonať(§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku),alepreto,žemajetokpovinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V takom prípade znáša
trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto

predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§10ods.1Občianskehosúdnehoporiadku/ďalejlen„O.s.p.“/)
skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti
podania odvolania.

Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní
nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového
rozhodnutia.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 218

ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok
v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhaniesúdnychpohľadávokpodľaosobitnéhozákona.Osobitnýmzákonomvzmyslecit.zákonného
ustanovenia je Exekučný poriadok.Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku
vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto
rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1.
novembri 2013, súd v zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval

podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto
uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.