Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713203888
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7713203888.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu N. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX C. proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan s.r.o. so sídlom Užhorodská 21, Košice 040 01, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom - Arbitrážny súd Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, č. k. 2C 2475/2012 zo dňa 19.1.2012.

Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 13.3.2013 domáhal proti žalovanej, aby sú zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom - Arbitrážny súd Košice, so sídlom Alžbetina
41, Košice, č. k. 2C 2475/2012 zo dňa 19.1.2012 a zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.3.2013 mu bol doručený označený rozhodcovský rozsudok, ktorým
mu bola uložená povinnosť, aby v lehote 5 -tich dní od jeho doručenia uhradil žalovanej sumu 41,16
€ a trovy rozhodcovského konania 276,- €. S týmto rozsudkom mu bolo doručené aj upovedomenie

o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, návrh na začatie konania zo dňa
2.1.2012, ktorý podala žalovaná, rokovací poriadok rozhodcovského súdu, prílohy k návrhu, t.j.
kópia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy a kópia oznámenia o zániku poistenia. Poukázal na to
odvolávajúc sa na ust. § 40 ods. 1 písm. a), c), g), j) zákona o rozhodcovskom konaní, že podáva
túto žalobu, s tým, že v odôvodnení rozhodcovského rozsudku je uvedené, že súd skôr ako sa začal
zaoberať meritom veci preskúmal svoju právomoc, príslušnosť na konanie vo veci samej. Predmetom
konania mala byť pohľadávka vzniknutá z poistenia uzatvoreného dňa 26.3.2008, poistnou zmluvou č.

XXXXXXXXXX, podľa ktorej ako to aj vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je príslušným
na konanie, s tým, že príslušnosť bola vopred dohodnutá alebo dodatočne na základe dohody oboch
strán a rozhodcovský súd bol na prejednanie, rozhodnutie veci určený. Právomoc a príslušnosť na
rozhodovanie tohto sporu odôvodnil rozhodcovský súd ustanovením bodu XV. Všeobecných poistných
podmienok a bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, s tým, že ako klient nebol
povinný žalobca podpísať túto časť Všeobecných poistných podmienok a teda, že došlo k platnému
dojednaniu rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že v danom prípade rozhodcovská doložka sa

nachádza v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi v časti Všeobecné obchodné podmienky
bod XV. ale nikdy nebola spotrebiteľom dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných
obchodnýchpodmienok.Spotrebiteľ,tedažalobcasapodpisomzmluvyspolusoVšeobecnýmipoistnými
podmienkami obsahom, ktorých je táto doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnúobranu. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, jednoznačne stanovuje rozhodcovské
konanie ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné a je v rozpore nielen
s vnútroštátnym právnym poriadkom, ale aj so smernicou EÚ 13/93/EHS. Doložka bola už v čase

uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká už bola neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou -
poistnou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Žalobca tvrdil, že si nikdy rozhodcovské konanie nezvolil, nebol
nikdy oboznámený s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, pravidlami konania a ani žiadnym
úkonom nesplnomocnil rozhodcovský súd na konanie. Tvrdil, že celé konanie žalovanej vykazuje

znaky nekalého jednania a jednania v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská
zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
neexistuje právomoc rozhodcovského súdu. Rovnako spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým
na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa
najmä európske smernice a rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zároveň,
tým, že sa nemohol vopred skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, pretože ich nikdy nevidel a nečítal sú tieto zmluvné podmienky neprijateľnými
podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, čo rovnako vylučuje právomoc rozhodcovského
konania. V neposlednom rade rozhodcovský rozsudok je na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní) a ktoré vzniklo z neprijateľných
zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Na podporu svojich tvrdení dáva do
pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, Cdo 228/2001,
3 Cd 122/2011. Tvrdil, že celé konanie žalovanej ako aj jednotlivé dojednania v rámci Všeobecných
poistných podmienok sú v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Predmet sporu je pohľadávka

v sume 41,16 € a je zadefinovaná podľa Všeobecných poistných podmienok v časti XVII. ods. 7a,
ako osobitná pohľadávka vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia. Výška tejto
pohľadávky a spôsob jej výpočtu však nie je určený ani v poistnej zmluve, ani vo Všeobecných poistných
podmienkach a ani nikdy nebol žalobcovi žalovanou oznámený alebo požadovaný. Žalobca ani v dobrej
viere nemohol záväzok splniť, pretože výška tejto odmeny je výlučne určovaná žalovanou. Nepatrí

k všeobecne známym alebo pre žalobcu dostupným informáciám. Pri písomnom oznámení zániku
poistenia zo dňa 17.7.2009 žalovanou oznámila žalobcovi konečný stav finančného plnenia. Poďakovala
mu za dôveru, avšak neuviedla alebo nezmienila sa vôbec o existencii akejkoľvek pohľadávky žalobcu
vo vzťahu k žalovanej. Následne nikdy žiadnou výzvou, upomienkou alebo iným úkonom nenaznačila
existenciu tejto pohľadávky a nepožadovala jej zaplatenie. Podľa Všeobecných poistných podmienok

táto pohľadávka je započítateľná oproti odkupnej hodnote. Túto časť Všeobecných podmienok však
žalovaná neaplikovala. V článku XV. Všeobecných poistných podmienok v bode 11 je uvedené: „právne
skutočnosti dôležité pre obsah poistného vzťahu a pre vzájomné plnenie dohodnutých práv a povinností
vykonávajú poisťovňa i poistník zásadne v písomnej forme.“ Ani túto dohodnutú podmienku žalovaná
neaplikovala a nič písomne a ani iným spôsobom neoznámila. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že

žalobcovi ako dlžníkovi nebola známa výška dlhu, tak nemohol splniť svoj dlh riadne a včas. Ani z
písomného oznámenia poisťovne - žalovanej o zániku poistenia nevyplýva žiadna existencia dlhu, ktorú
by si poisťovňa uplatňovala a bolo splatné pri zániku poistenia. Pre riadne splnenie tohto dlhu bola
nevyhnutnásúčinnosťaspolupôsobenieveriteľa,ktorýtakneurobil.Konaniežalovanej,ktoráodaugusta
2009 žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu, nevyčíslila pohľadávku a vec rovno posunula na

rozhodcovský súd je nekalé, s cieľom poškodiť spotrebiteľa, privodiť mu ujmu a pre žalovanú či tretie
osoby privodiť majetkový prospech. Vzhľadom k tomu, že sám rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské
právo a rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a hrozí aj ujma na právach spotrebiteľa, preto
žiadal súčasne aj odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Súd vyhovel návrhu žalobcu a uznesením č.k. 11C 52/2013-57 zo dňa 20.5.2013 odložil na základe

návrhu žalobcu vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia
tohto konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.6.2013.Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to, že žaloba je
neurčitá a bezdôvodná. Poukázala na to, že medzi účastníkmi bola dojednaná rozhodcovská doložka
individuálne, a to vo forme písomnej, konkrétne podpísaním Osobitných zmluvných dojednaní č. XX/

XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX žalobcom dňa 26.3.2008. V tejto súvislosti poukázala na
nasledovné skutkové a právne okolnosti prípadu:

Právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vzniká na základe poistnej zmluvy (§ 788 a nasl. O.z.).
Vzájomné práva a povinnosti medzi poisťovňou a poistníkom sú obsiahnuté v poistnej zmluve a

všeobecných poistných podmienkach (ďalej aj „VPP“), ktoré sú podľa § 788 ods. 3 O.z. súčasťou
poistnej zmluvy. Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne vzniknúť, poistník musí
podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak VPP. Všeobecné poistné podmienky (§ 788 ods. 3 O.z.)
obsahujú rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú len vtedy, ak tak určuje poistná
zmluva alebo iné zmluvné dojednania. Preto sa nazývajú „všeobecné“. Tak napríklad všeobecné poistné
podmienky obsahujú množinu poistných produktov, pričom podpis pod súvislým textom všeobecných

poistných podmienok neznamená, že predmetom poistného vzťahu sú všetky tam uvedené poistné
produkty od kapitálového poistenia až po poistenie dôchodkové. Obsahom konkrétneho poistného
vzťahu je iba ten z produktov, ktorý si poistník zvolí v poistnej zmluve. Aj keď poistník podpísal súvislý
text poistných podmienok, niektoré časti poistných podmienok sa na jeho poistný vzťah nevzťahujú
a týmito časťami poistník nie je viazaný. Okruh ustanovení uvedených vo všeobecných poistných

podmienkach, ktorými je poistník viazaný v konkrétnom poistnom vzťahu je individualizovaný poistnou
zmluvou, osobitnými dojednaniami, resp. inými zmluvnými dojednaniami (EuroKapitálPlus). Poistník
teda síce podpisuje súvislý text VPP ako celok, ale nie všetky ustanovenia VPP poistníka zaväzujú.
VPP totiž upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa stávajú obsahom poistného vzťahu iba vtedy, ak tak
uvádza a konkretizuje poistná zmluva. Poistná zmluva teda určuje, ktoré z radu všeobecných ustanovení

obsiahnutých vo VPP sa stanú súčasťou konkrétneho poistného vzťahu. Poistník síce podpisuje celý
súvislý text VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná
zmluva.

Zpohľaduprávnejúpravypodľa§52anasl.Obč.zák.podobnásituácianastáva,pokiaľidečasťXV.VPP

upravujúcu všeobecné pravidlá rozhodcovského konania. Poistník podpisuje súvislý text VPP včítane
časti XV poistných podmienok. Ak by poistník pripojil svoj vlastnoručný podpis „iba“ pod súvislý text
všeobecných poistných podmienok, potom by časť XV., ak vytvára značnú nerovnováhu v neprospech
poistníka, bola neprijateľná a teda neplatná. Dôsledkom tejto skutkovej situácie je by bol stav, v ktorom
by poistník nebol časťou XV. o rozhodcovskom konaní viazaný a poistný vzťah by vznikol bez takej

platnej dohody o rozhodcovskom konaní a teda za takejto situácie by bola bez ďalšieho osobitného
právnehoúkonučasťXVneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoroubypoistníkprejejneplatnosťnebol
viazaný. Podstatou ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť, aby poistník nebol nútený akceptovať aj tie časti
zmluvného vzťahu, ktoré by, ak by neboli súčasťou poistných podmienok ako celku, inak nepodpísal.
Nesmie nastať situácia, keď poistník nebude mať inú voľbu, ako zmluvný dokument buď ako celok prijať,

alebo ho ako celok odmietnuť („take it, or leave it“) bez toho, aby mal možnosť časť zmluvného vzťahu
svojimi právnymi úkonmi ovplyvniť (§ 53 ods. 1, 2 O.z.), teda individuálne dojednať.

Skutková situácia v tomto konkrétnom prípade sa však od vyššie popísanej situácie, v ktorej by bol
vznikol poistný vzťah bez platnej rozhodcovskej doložky, odlišuje osobitným a samostatným podpisom

poistníka pod osobitnými zmluvnými dojednaniami. Osobitné zmluvné dojednania vytvárajú možnosť
ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní. Bez ich podpisu nie je poistník časťou XV. poistných
podmienok viazaný, čím dochádza, napriek tomu, že poistník podpísal súvislý text poistných podmienok
včítane časti XV., k vypusteniu časti XV. poistných podmienok v danom poistnom vzťahu. Ak však
poistník pripojil ďalší svoj podpis pod osobitné zmluvné dojednania, ktorých obsahom je rozhodcovská

doložka odkazujúca na časť XV. poistných podmienok, ovplyvnil tým obsah poistného vzťahu tak, že
jeho súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou je poistník právne viazaný. Je tomu tak preto,
že osobitne a individuálne (nad rámec podpisu pod súvislým textom poistných podmienok) prejavil svoju
vôľu byť viazaný rozhodcovskou doložkou. Podpisom vyjadruje poistník svoju vôľu uzavrieť právny úkon
zachytený v písomnej forme. Osobitné dojednania sú samostatným právnym úkonom, i keď na tej istej

listine ako všeobecné poistné podmienky, a samostatný podpis pod osobitnými dojednaniami odlišný od
podpisu pod súvislým textom poistných podmienok je bezpochyby právne významný. Každému je jasné,
žepoistnázmluvajeprávnydokument. Všetkypodpisynanejalebovsúvislostisňousútakýmprejavom
vôle, ktorý vyvoláva v písomnosti uvedené právne následky. Osobitné dojednania môže poistník prijaťalebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok to, že
by poistný vzťah nevznikol. Osobitné zmluvné dojednania sú totiž samostatný právny úkon oddeliteľný
od textu VPP a poistnej zmluvy. V prípade, ak by poistník osobitné dojednania neprijal, potom by sa

časť XV VPP ako individuálne nedojednaná nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu.
Podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami má právny význam v tom, že potvrdzuje individuálnu
voľbu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom individuálnej
voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Ak je
neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1, 2 O.z.), potom je platná. Preto je

rozhodcovská doložka, v prípade ak je zvolená formou podpísania osobitných dojednaní s poukazom
na časť XV VPP, platná a poistník je ňou viazaný.

Ďalej uviedla, že Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011 z 22.11.2012 uzavrelo, že
oprávnenie klienta v lehote 30 dní ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tým, že rozhodcovské
konanie je možné po uzavretí zmluvy odmietnuť má zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú

právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu z právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. V danom konkrétnom prípade Dodatkom č. 2 z 15.12.2008 (bod 7., časť XVII.
ods. 11b.) ku všeobecným poistným podmienkam poistníka bola daná dodatočná možnosť po uzavretí
poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že rozhodcovské konanie bolo možné
odmietnuť. V okolnostiach prípadu teda mohol poistník jeho viazanosť dohodou o rozhodcovskom

konaní ovplyvniť hneď dvojnásobne : (1) nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní a (2)
dodatočným odmietnutím rozhodcovského konania po uzavretí poistnej zmluvy v dodatočnej 30-dňovej
lehote, aj keď predtým osobitné dojednania podpísal. Poistná zmluva je výnimočnou spotrebiteľskou
zmluvou, pretože v tomto type zmluvy sa v rámci jej právnej úpravy vyslovene predpokladá uzavretie
dohody o rozhodcovskom konaní v rámci poistného vzťahu (§ 828a ods. 3 O.z.). Ide o jedinú typovú

zmluvu v civilnom práve, kde súkromnoprávny kódex explicitne počíta s dohodou o rozhodcovskom
konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu. To vylučuje, aby bola rozhodcovská zmluva v poistnom vzťahu
a priori a ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 z 16.1.2013 uzavrelo, že

dodávateľ má povinnosť predložiť spotrebiteľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že spotrebiteľovi (klientovi finančnej inštitúcie, konkrétne
banky) sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní, spotrebiteľovi majú byť poskytnuté jasné a zreteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, pričom takýto postup má dodávateľ preukázať predložením listín,

pretože slobodná vôľa spotrebiteľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Okolnosť, že poisťovňa (regulovaný subjekt zhodne ako
banka) poskytla poistníkovi možnosť voľby medzi uzavretím rozhodcovskej doložky a jej neuzavretím
vyplýva z osobitných zmluvných dojednaní, ktoré poistník motivovaný snahou uzavrieť poistný vzťah
osobitne podpísať nemusel ako aj z dodatku č. 2 z 15.12.2008 ku príslušným všeobecným poistným

podmienkam,pričomjasnéazreteľnéinformácieorozhodcovskomkonanívyplývalizčastiXV.poistných
podmienok, ktoré poistník podpísal a obdŕžal pri uzavretí poistnej zmluvy. Poisťovňa je povinná využívať
na sprostredkovanie poistenia len osoby zapísané v zozname vedenom Národnou bankou Slovenska
(§ 36 ods. 3 zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve, zhodne predtým zák. č. 95/2002 Z. z.). Táto tretia
osoba odlišná od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala

poistníka o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením, pričom na zázname o požiadavkách a
potrebách klienta poistník uviedol, že nič ďalšiu už nepožaduje vysvetliť a ani nič ďalšie „dojednať“. Táto
listina preukazuje, že poistník mal pred vznikom poistenia dostatok informácií o voľbe rozhodcovského
konania a dostatočne vytvorenú možnosť „dojednať“ aj niečo „ďalšie“, t. j. iné ako napokon dojednal
a podpísal. Uvedené zároveň preukazuje, že poistník mal možnosť nie „len“ osobitné dojednania

nepodpísať, ale naviac aj „dojednať“ ďalšie individuálne podmienky v rámci poistného vzťahu, pričom
túto možnosť poistník v styku s odborníkom zapísaným v zozname Národnej banky Slovenska odlišným
od poisťovne, neuplatnil. Kontraktácia rozhodcovského konania v poistných vzťahoch poisťovne spĺňa
všetky kritéria definované vyvíjajúcou sa súdnou praxou v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo
14/2011 z 22.11.2012 v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 z 16.1.2013,

pričom je potrebné zvýrazniť, že postup poisťovne pred kontraktáciou rozhodcovskej doložky, počas
kontraktácie rozhodcovskej doložky ako aj po samotnom uzavretí rozhodcovskej doložky (možnosť
dodatočného odmietnutia rozhodcovskej doložky) nebol až následným prispôsobením sa súčasným
súdnym rozhodnutiam, ale predbehol súčasnú judikatúru o viac ako päť rokov.Tvrdila, že poisťovňa splnila (1) podmienku, že poistník má mať možnosť ovplyvniť obsah dojednania o
rozhodcovskejdoložke(osobitnédojednania),(2)podmienkudodatočnéhoodmietnutiarozhodcovského

konania po uzavretí poistenia v lehote 30 dní, (3) podmienku dostatočného informovania spotrebiteľa
pred uzavretím poistenia na to autorizovanou treťou osobou odlišnou od poisťovne, čo vie poisťovňa
listinoupreukázať,pričomnaviac(4)bolvytvorenýpriestornavyšeniečo„ďalšie“individuálne„dojednať“,
čím poisťovňa vytvorila dostatočné garancie plynúce zo zámeru spotrebiteľského práva, aby priemerne
obozretný spotrebiteľ bol riadne, odborne a dostatočne informovaný a aby vznik poistného vzťahu nebol

podmienený dohodou o rozhodcovskom konaní, bez ktorej by poistný vzťah vôbec nevznikol („take it, or
leave it“). To opodstatňuje názor, že rozhodcovská doložka poisťovne je opakom neprijateľnej zmluvnej
podmienky (§ 53 ods. 1 O.z.), ktorou je poistník riadne viazaný.

Ďalej uviedla, že v danom prípade je však potrebné poukázať na ešte jednu dôležitú okolnosť, ktorá
súvisí s eurokonformným výkladom spotrebiteľského práva. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do

slovenského právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z.. Jej
právnym základom je Smernica 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „Smernica 93/13/EHS“). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010
(54/2011) vyplýva, že porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj „prílišný formalistický postup“ všeobecných

súdov. „Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže sa od neho
odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z
ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho - ktorého zákonného predpisu, ale i v základných
princípoch právneho štátu.“ Ústavný súd zvýraznil, že v súlade s právom na spravodlivý proces je taká

aplikácia právnych predpisov, ktorá zohľadňuje všetky súvislosti. Z tohto rozhodnutia Ústavného súdu
SR ďalej vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade a aplikácii právnej normy zohľadniť všetky
súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy. V zmysle tohto rozhodnutia aplikáciou právnych noriem
zameraných na ochranu spotrebiteľa nemôže dôjsť k jednostrannému a neproporcionálnemu prikloneniu
sa k princípu zvýšenej ochrany spotrebiteľa úplne na úkor princípu právnej istoty a na úkor princípu

poskytnutia súdnej ochrany právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu.

Poukázala na čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj „ZFEÚ“), z ktorého vyplýva, že
smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Z devätnásteho

odôvodnenia Smernice 93/13/EHS vyplýva, že zámerom smernice je, aby zmluvné podmienky v
poistných zmluvách nepodliehali Smernici 93/13/EHS, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá: a) či sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, b) ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, či nejde o poistnú zmluvu /pričom
v tomto prípade na rozdiel od iných spotrebiteľských zmlúv to nemá len formálny význam, ale priamo
materiálny význam pre správnu aplikáciu smernice/, c) či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá

pod výnimku stanovenú smernicou, d) a ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo e) ak podmienka
výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a f) ak
nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená
značná nerovnováha. Smernice EÚ sú prameňom práva, ktorého pôvod je v medzinárodnej zmluve
a ktorý je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s nepriamou aplikovateľnosťou, čo zakladá

požiadavku na eurokonformný výklad, ak bola smernica nesprávne alebo neúplne interpretovaná.
Všeobecné súdy sú povinné vykladať vnútroštátne zákonodarstvo v súlade s medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda pri svojom rozhodovaní sú povinné postupovať v súlade so
zámerom Smernice vyjadreným v jej devätnástom odôvodnení. V zmysle vyššie uvedeného pre správne
posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné zohľadniť hraničné kritériá stanovené

devätnástym odôvodnením Smernice, ktoré spod vecného rozsahu Smernice o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vynímajú zmluvné podmienky v poistných zmluvách.

Žalovaná ďalej predložila súdu Vyjadrenie NBS k odbornej otázke č. W.-XXXXX/XXXX z 10.10.2012
tvrdiac, že tento odborný výklad Národnej banky Slovenska sa opiera o viacero prekladov devätnásteho

odôvodnenia Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa Smernice sú poistné zmluvy (medzi ktoré patrí aj predmetná poistná zmluva uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom) spomedzi spotrebiteľských zmlúv výnimočné v tom, že niektoré zmluvné
podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom ovplyvňujú kalkuláciu poistného platenéhospotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu Smernice vylúčené. Medzi takéto
ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie finančných
agentov. Ako vyplýva z predloženého vyjadrenia Národnej banky Slovenska, má v prípade poistenia

v rámci ktorého bola dohodnutá rozhodcovská zmluva „efektívne rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením, a tým aj na výpočet poistného. Z tohto v
zmysle zámeru (cieľa) smernice 93/13/EHS podľa jej devätnásteho odôvodnenia vyplýva, že dohoda
o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.
Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve nie je takou zmluvnou podmienkou, ktorá je spôsobilá byť

podrobená súdnej kontrole z pohľadu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Túto extra
výsadu priznáva devätnáste odôvodnenie smernice spomedzi spotrebiteľských zmlúv výlučne poistným
zmluvám, práve preto, lebo dohoda o rozhodcovskom konaní má vplyv na kalkuláciu poistného, ktoré
platí spotrebiteľ. Ako bolo uvedené vyššie, zo smernice vyplýva, že hodnoteniu nekalého charakteru
podmienok nemožno podriaďovať poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne definujú alebo popisujú
poistné riziko a zodpovednosť poistiteľa. Na tomto mieste je potrebné poukázať na české a anglické

znenie Smernice, na ktoré poukazuje aj stanovisko NBS. Z predloženého vyjadrenia Národnej banky
Slovenska tiež vyplýva, že do výpočtu poistného sa okrem kalkulácie čistého poistného premietajú aj
kalkulácie ?, ß, ? ? nákladov poisťovacieho subjektu, pričom pod ? nákladmi sa rozumejú počiatočné,
získavacie náklady, ktoré poisťovací subjekt vynakladá pre uzavretí poistnej zmluvy a sú tvorené
najmä províziou finančných agentov (sprostredkovateľov), atď. Osobitná pohľadávka, ktorá predstavuje

osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy, v zmysle
predloženého stanoviska NBS spadá do skupiny ? nákladov. Odmena vyplatená finančnému agentovi
za sprostredkovanie poistenia je teda nákladom ovplyvňujúci výšku poistného ako základnej ceny
plnenia (poistnej ochrany) poskytnutého odporcom ako dodávateľom navrhovateľovi. Vzhľadom na
devätnáste odôvodnenie Smernice ako aj predložené stanovisko Národnej banky Slovenska sa na túto

osobitnú pohľadávku nevzťahuje Smernica 93/13/EHS a teda nemôže byť posúdená ako neprijateľná
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

Vzhľadom na význam a postavenie prameňov komunitárneho práva v slovenskom právnom poriadku
je nevyhnutné, aby bola právna úprava aplikovaná tak, aby zohľadňovala výnimku podľa devätnásteho

odôvodnenia Smernice. Tvrdila, že zo Smernice 93/13/EHS teda priamo vyplýva, že ak ide o poistnú
zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Z tohto dôvodu je preto poistnú
zmluvu potrebné preskúmať ako v určitom zmysle výnimočnú spotrebiteľskú zmluvu z odlišných a
ďalších hľadísk. Výnimočnosť poistnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej vyplýva zo Smernice 93/13/
EHS. Z odlišného výsledku, ktorý má byť v prípade poistných zmlúv podľa smernice sledovaný, ďalej

vyplýva pre všeobecné súdy povinnosť postupovať pri právnom posudzovaní poistnej zmluvy odlišne.
Zo zásady iura novit curia vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné aplikovať normy práva Európskej
únie ex offo, t. j. aj bez osobitného návrhu účastníkov konania. Túto povinnosť zvýraznil aj Súdny dvor
EÚ v prípade R. (C-72/95), kde konštatoval, že ak má vnútroštátny súd povinnosť ex offo prihliadnuť na
normy vnútroštátneho práva, ktorých sa strany nedomáhali, „musí v rámci svojej jurisdikcie z úradnej

moci prihliadnuť tiež na to, či orgány členského štátu dodržali príslušné články smernice“. Povinnosť
zabezpečiť úplný účinok Smernice prostredníctvom eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v
súlade s cieľom smernice vyplýva z rozhodnutí súdneho dvora napríklad v prípadoch Impact (C-XXX/
XX), R. (C-XXX/XX), I. (C-XXX a XXX/XX), F. (C-XXX/XX) a z radu ďalších rozhodnutí. Z čl. XXX P.
vyplýva, že rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu.

Podľa rozhodnutia ústavného súdu (IV. ÚS 77/02) „Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí
aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktoré môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala... Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde

len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
norma“. Z pohľadu princípov právneho štátu treba dodať, že od vstupu do Európskej únie zahŕňa reálne
poskytnutie súdnej ochrany aj eurokonformný výklad. V súlade s ústavnými garanciami práva na súdnu
ochranu a na spravodlivý proces je taký postup súdu, v ktorom súd aplikuje právo v systematických
súvislostiach a vzhľadom na účel a zámer právnych noriem (I. ÚS 255/2010). V okolnostiach prípadu to

znamená aplikovať a interpretovať vnútroštátne právo najmä vzhľadom na 19. odôvodnenie Smernice
93/13/EHS.V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na to, že poistné zmluvy sa výrazným spôsobom odlišujú
od iných typov spotrebiteľských zmlúv. Uzatvárajú sa spravidla na dlhšiu dobu, v prípade životného
poistenia aj na desiatky rokov a ich uzavretie nie je výsledkom náhleho rozhodnutia, potreby či dokonca

núdze spotrebiteľa ( ako je to napr. pri spotrebiteľských úveroch, kde je spotrebiteľ často v núdzi a teda je
ochotný uzavrieť aj také zmluvy, ktoré sú preň zjavne nevýhodné ), naopak, pri uzavretí poistnej zmluvy
má spotrebiteľ dostatok času si svoj krok premyslieť, nie je v núdzi a teda aj z tohto vyplýva dôvod,
prečo aj samotná Smernica 93/13/EHS stanovila určitú výnimku pre posudzovanie nekalých podmienok
vpoistnýchzmluvách.žalovanápredložilauzneseniarôznychodvolacíchsúdov,ktorésarozhodcovskou

doložkou žalovanej zaoberali a uviedla, že takmer všetky súdy priznali význam osobitnému, oddelenému
podpisu spotrebiteľa v Osobitných zmluvných dojednaniach na poslednej strane poistných podmienok
a v tej súvislosti konštatovali individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Viaceré súdy zaujali
postoj aj k tzv. splynutiu doložky s ostatnými poistnými podmienkami, v jednom prípade sa súd zaoberal
aj významom dodatočnej 30-dňovej lehoty na odmietnutie rozhodcovského konania danej v prospech
spotrebiteľa. Kompletný rešerš právnych viet odvolacích súdov žalovaná súdu predložila.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno
rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Súd z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu - Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice
zistil, že dňa 19.1.2012 tento vydal rozhodcovský rozsudok č. k. 2C 2475/2012, ktorý bol dňa 4.3.2013
doručený žalobcovi. Týmto rozhodcovským rozsudkom žalobcovi bola uložená povinnosť, aby v lehote
5-ich dní od jeho doručenia uhradil žalovanej sumu 41,16 € a trovy rozhodcovského konania v sume

276,- €. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu v tejto veci, ktorou sa domáha zrušenia tohto
rozhodcovského rozsudku na súd dňa 13.3.2013 tak z uvedeného je zrejmé, že žalobu podal v zákonnej
30-dňovej lehote (§ 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.).

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľa§788ods.3Občianskehozákonníka,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä:
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel,
poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky,
vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ
trebapodľapoistnýchpodmienokpoistkupredložiťnauplatnenieprávanapoistnéplnenie,môžepoistiteľ

požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho

návrhu.Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo
výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade
uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

Podľa § 793 ods. 2 Občianskeho zákonníka, túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo
zdraviealebozodpovednosťzaškodysamápoistenievzťahovať,ajkeďpoistnúzmluvusámneuzaviera.

Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca dňa 26.3.2008 podpísal návrh
na uzatvorenie poistnej zmluvy Prvej Česko-slovenskej poisťovne Rapid, akciovej spoločnosti so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, v ktorom je uvedené číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX.

Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba
aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. V tomto prípade predmetom
konania je poistný vzťah uzavretý medzi spotrebiteľom (žalobca) a dodávateľom (žalovaná) založený

ich zmluvným dojednaním. Otázky existencie tohto vzťahu ako aj nároky z neho vyplývajúce sa riadia
uzavretou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli ako súčasť zmluvy dojednané
a predpismi občianskeho práva. V tomto prípade je rozhodcovská zmluva sformulovaná na tlačive
žalovanou, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že už bola
vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových

rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov tak sa minimálne predpokladá, že
vie prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci
štandardnej formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaná preukázala osobitné vyjednanie.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.6 M Cdo 9/2012). Z
uvedeného vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalobca v priebehu konania namietal, že sprostredkovateľ žalovanej, ktorý s ním uzatváral zmluvu ho
pri jej uzatváraní zmluvy neupozornil na to, že mal možnosť tak ako to teraz tvrdí žalovaná ovplyvniť
ustanoveniazmluvyažehoubezpečoval,žeprejednanierozhodcovskýmsúdomprichádzadoúvahylen
v prípade, ak nebude uhrádzať poistné a nie že neuhradí províziu ako je to v tomto prípade. O samotnej

provízii, ktorá je predmetom rozhodcovského konania a ani o spôsobe jej platenia mu však nič nehovoril.

Žalovaná poukázala v priebehu konania na to, že pokiaľ ide o samotnú províziu tvrdenia žalobcu o
tom, že nemal o nej vedomosti v konaní neboli preukázané a o tomto nároku žalovanej už právoplatne
rozhodol rozhodcovský súd, takže tieto námietky žalobcu sú neopodstatnené a nemajú žiaden vplyv

na posúdenie a rozhodnutie tejto právnej veci, nakoľko tu ide o vecnú nepríslušnosť. Poukázal na to,
že Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu garantuje rovnaké procesné postavenie obidvoch
strán a ani jedno ustanovenie nepriznáva viac práv žalovanému ako žalobcovi, pričom práve naopak
žalobca ako spotrebiteľ je zvýhodnený aj v tomto rozhodcovskom konaní. Preto nie je možné tvrdiť,
že ide o porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože obsah ust. § 17 zákona o

rozhodcovskom konaní a § 18 O.s.p. je totožný. Pokiaľ ide o údajne porušenie právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa tak tieto v danom prípade boli dodržané. Zdôraznila osobitne závery z rozhodnutia
EHS C342/2013 teda, že aj rozhodcovskú doložku v zmysle prílohy č. 1 písm. q) Smernice, ktorá je
pretavená do § 53 ods. 4 písm. r) podľa jej názoru nesprávne a nepresne. Rozhodcovská doložka však
v danom prípade nevyžadovala výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, nenútila spotrebiteľa,

aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takého ustanovenie rozhodcovská doložka
neobsahuje a navyše ako uviedol Európsky súdny dvor je nevyhnutné skúmať pri posudzovaní tohto
dôvodu to, či obsahom rozhodcovskej doložky, resp. dôsledkom jej ustanovení bolo to, žeby spotrebiteľ
bol zbavený akýchkoľvek práv alebo právnych prostriedkov na jeho obranu a ochranu, k čomu všakv tomto prípade nedošlo. Poukázala na to, že spotrebiteľ v samotnom rozhodcovskom konaní mohol
podať odpor a sám sa rozhodol, že tento inštitút nevyužije. Žalobca využil inštitút žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktoré právo mu umožňuje slovenský právny poriadok. Rozhodcovská

doložka mu toto právo neodnímala, nestanovovala žiadne sankcie, zmluvné pokuty, či nezakazovala
alebo zhoršovala akékoľvek podmienky zmluvného vzťahu, napr. krátením, znižovaním plnenia alebo
akákoľvek zmeny zo strany žalovanej pre prípad, ak toto právo žalobca využije. Rozhodcovská doložka
nevylučovala možnosť žalobcu - spotrebiteľa uplatniť si nároky na súde a v takom prípade by sa
postupovalo podľa ust. § 105 O.s.p., ktorý s takýmito prípadmi výslovne počíta a predpokladá ich a teda

nedošlo k odňatiu prostriedkov ochrany spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o samotný inštitút žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, tento nepochybne je účinným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa,
čo konštatoval aj Ústavný súd SR. Žalovaná trvala na tom, že rozhodcovská doložka bola jednak
uzatvorená individuálne a táto nespôsobuje ani žiadnu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V prípade individuálnosti dojednania zákon stanovuje dve podmienky na individuálne
dojednanie, a to možnosť spotrebiteľa oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou, nie povinnosť (nie je

možné niekoho nútiť, aby si niečo čítal, pozeral, prípadne mohol by niektorý z účastníkov zmluvného
vzťahudotohozasiahnuťatvrdiť,žesitoprečítal,prípadnenečítal)amožnosťovplyvniťpodstatutakejto
zmluvnej podmienky. V tomto prípade však žalobca vôbec
nemusel osobitné zmluvné dojednania a v nich obsiahnutú rozhodcovskú doložku podpísať. V konaní
nebol z predložených listinných alebo iných vykonaných dôkazov podľa jej názoru opak preukázaný. To

znamená, že podľa jej názoru v tomto prípade nielen, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
nespôsobuje značnú nerovnováhu ale túto nie je možné takto ani hodnotiť, nakoľko bola individuálne
dojednaná. Zároveň predložila súdu Uznesenie Súdneho dvora z 3.4.2014 vo veci C-342/13 Katalin
Sebestyén proti Zsolt Csaba Kovári, OTP Bank, OTP Faktoring Koveteléskezelo Zrt, Raiffeisen Bank Zrt
a poukázala na jeho závery pokiaľ ide o výklad článku 3 ods. 1 a 3 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj bod 1 písm. q/ prílohy Smernice.

Žalobca v tomto konaní ako hlavný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol v žalobe, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalobca okrem návrhu
zmluvy podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. XX/XXXX
k zmluve č. XXXXXXXXXX. Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobca so žalovanou okrem
iného, vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti Všeobecných

poistných podmienok s tým, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve žalobca podpísal v deň podpisu poistnej zmluvy. V
deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným
zmluvám. V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov
vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút

rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a Všeobecných
poistných podmienkach platných od 01.01.2007 (XV. časť).

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd je teda uvedená v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok označenej názvom „Rozhodcovské konanie“ a teda je ich súčasťou

ako aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 2. Tieto sa stali súčasťou dlhého neprehľadného
textu, písaného malými písmenami, ktorý splynul s ostatnými podmienkami, uvedenými vo Všeobecných
poistných podmienkach. Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka, tak ako bola v tomto prípade
dojednaná tak znemožnila žalobcovi (poistenému - spotrebiteľovi) si zvoliť spôsob riešenia prípadného
sporu a nútila ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Táto rozhodcovská doložka tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a jej cieľom bolo dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými
stranami boli prejednané výlučne pred rozhodcom a tým znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom.

Podľa bodu 1 písm. q/ Smernice rady č. 93/13/EHS, neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka,
ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup kdôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný
vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Z uvedeného vyplýva, že je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ
vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy
budú riešené ním zvoleným rozhodcom je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax

navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, a preto nie sú pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä
transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu (nález Ústavného súdu Českej
republikyvovecisp.zn.III.ÚS562/2012zodňa24.102013).Pričomzobsahudojednanívbode2článku

XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má
v moci jedine žalovaná. Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke
určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve odporca. Takéto znenie
rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré
by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom dojednaniu nezaviazal. Rozhodcovská doložka

je preto podľa § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a je neplatná.

Keďže táto rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne
rozhodcovskému konaniu je v rozpore aj s dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná nakoľko bolo v konaní
preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná z vyššie uvedených dôvodov a
teda rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a súd žalobe vyhovel
a rozhodcovský rozsudok v súlade s vyššie cit. právnymi ustanoveniami zrušil.

K vyššie uvedeným námietkam žalovanej, ktorá tvrdila že naopak bola rozhodcovská doložka
individuálne dojednaná je potrebné uviesť, že skutočnosť, že táto bola zakomponovaná v Osobitných
zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca samostatne podpísal, a ktoré sú oddelené od ostatných
poistných podmienok ešte neznamená, že žalobca sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj

oboznámiť. Súd poukazuje na to, že Všeobecné poistné podmienky a aj Osobitné zmluvné dojednania
sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie a nie je možné, aby žalobca
ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať tak, že by pochopil ich text v tak krátkej dobe,
bez možnosti sa s nimi riadne vopred oboznámiť. Tieto tiež žalobca podpísal spolu s návrhom poistnej
zmluvy v ten istý deň keď ju uzavreli. Žalovaná nepreukázala tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ mal

možnosťodmietnuťpodpísaťrozhodcovskúdoložku,beztoho,abytýmboldotknutýzmluvnývzťah.Táto
skutočnosť nevyplýva ani zo svedeckej výpovede svedka Vojtecha Tótha - sprostredkovateľa poistenia,
ktorý uzatváral za žalovaná poistnú zmluvu so žalobcom a ani zo zmluvy, či Všeobecných poistných
podmienok a ani z Osobitných zmluvných dojednaní. Svedok si konkrétne na okolnosti uzatvárania
poistnej zmluvy so žalobcom už nespomínal ale hovoril o nich len všeobecne, t.z. ako postupoval vo

všeobecnosti pri uzatváraní poistných zmlúv pre žalovanú s jej klientmi. Tvrdenie žalobcu, že mu svedok
nedal dostatok času na oboznámenie sa s podmienkami pre uzavretie zmluvy, s jej obsahom a jej
súčasťami ako aj že nemal možnosť aby si nechal tieto listiny na preštudovanie do ďalšieho dňa, že
sa svedok veľmi ponáhľal za ďalším klientom svedok vo svojej výpovedi nevyvrátil. Konanie žalobcu,
že zmluvu podpísal bolo ovplyvnené aj tým, že už mal predtým uzavretú so žalovanou jednu poistnú

zmluvuaprávenapodnetsvedka,ktorýhoubezpečoval,ževprípade,žeuzavrietútopredmetnúpoistnú
zmluvu a predchádzajúcu zruší tak to bude pre neho výhodnejšie ju aj podpísal, preto ako sa vyjadril
práve preto mu dôveroval a nemal o tomto pochybnosti.

Žalovaná predložila súdu v priebehu konania Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z

21.5.2007 pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., ktorý nie je
podpísaný účastníkmi konania a žalobcovi nebol žalovanou ani doručený. Tento umožňuje od XV. časti
Všeobecným poistným podmienkam odstúpiť v lehote do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy. Dodatok
je 15.12.2008, pričom poistná zmluva bola medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 26.3.2008, t.j. viadako deväť mesiacov po jej uzavretí, čo znamená, že aj keby bol tento dodatok žalobcovi doručený tak
tento by už nemal možnosť od rozhodcovskej doložky odstúpiť, keďže mu už dávno uplynula lehota na
odstúpenie.

Pokiaľ žalovaná poukazovala na 19. odôvodnenie Smernice Rady č. 93/13/EHS tak podľa názoru
súdu toto je možné aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na časť poistných zmlúv a Všeobecné
poistné podmienky, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke. Poistná zmluva v časti
týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podlieha preskúmaniu súdu v zmysle Smernice, ale aj

podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná poukázala na Nález ÚS SR
č. II. ÚS 499/2012, podľa názoru súdu prvého stupňa toto rozhodnutie sa týka exekučnej veci a preto
ju nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. Aj pokiaľ ide o závery Uznesenia Súdneho dvora z
3.4.2014 vo veci C-342/13, na ktoré poukázala žalovaná súd je toho názoru, že toto sa nevzťahuje na
prejednávanú vec, nakoľko v tomto prípade bol riešený vzťah medzi bankou a klientom zo zmluvy o
hypotekárnom úvere.

Tvrdeniami žalobcu týkajúcich sa predmetu rozhodcovského konania - provízie sa súd nezaoberal z
dôvodu, ktoré uvádzala žalovaná. Pokiaľ ide o rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré žalovaná predložila
súd poznamenáva, že prvostupňový súd nie je viazaný právnymi závermi odvolacích súdov vyslovených
v inej ako prejednávanej veci.

Vzhľadom na okolnosť, že v konaní pred Ústavným súdom SR sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre toto súdne konanie, z dôvodu hospodárnosti konania navrhla žalovaná prerušiť toto konanie podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II.ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vzhľadom k tomu, že súd vo veci rozhodol tak návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, nakoľko
nie je dôvodný.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov voči neúspešnej žalovanej nežiadal a súd mu ich

náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.