Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/903/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210215126
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210215126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Lesy mesta Spišská Nová Ves
s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, Novoveská cesta 9304/28, IČO: 31 666 205, zast.
JUDr. Milošom Taragelom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 11, proti žalovanému
D.. V. B., bytom A., A. XXX/XX, zast. Advokát Beňo Peter, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lietavská 9, IČO:
36 869 392, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 13C/99/2010-396 z 28.5.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č.k. 13C/99/2010-396 z
28.5.2014 vyhovel žalobe o určenie, že prevod vlastníckeho práva k rámcovej píle MR45AE, rámcovej
píle MR45B, štvorstrannej fréze BIVJ s prísl., motorovému vozidlu Tatra 815 s hydraulickou rukou Log
Liff 80 s prívesom, technickým a meracím zariadeniam sušičky, rozmietacej píle s prísl., skracovacej píle
s prísl., 2 motorovým vozidlám Tatra 148 v prevedení žeriav, brúske rámcových píl s prísl., šrámovačke,
zváračke s usmerňovačom a 4 ks pásových dopravníkov, na základe kúpnej zmluvy z 3.7.2007,

uzavretej medzi P. B. T. D.. D. B., ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, je voči žalobcovi do
výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaného právne neúčinný, s tým, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. O tomto nároku súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 13C/99/2010-173 z 20.1.2012,
ktorým žalobnému návrhu o žalobe o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy z 6.2007 a neúčinnosti
kúpnej zmluvy z 3.7.2009 vyhovel. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/152/2012-205

z 28.2.2013 bol rozsudok prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neúčinnosti darovacej
zmluvy, potvrdený, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, v ostatnej časti bol rozsudok zrušený
a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie.

3. Predmetom tohto konania teda zostala žaloba o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 3.7.2007
uzavretej medzi P. B. T. D.. D. B. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim v časti, ktorou dlžník
žalobcu P. B. previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 na žalovaného.

4. Na základe vykonaného dokazovania, doplneného po zrušení veci odvolacím súdom, s prihliadnutím
predovšetkým na výsledky znaleckého dokazovania, mal za preukázané, že dlžník žalobcu
kúpnopredajnou zmluvou, ako predávajúci, previedol svoj spoluvlastnícky podiel k presne vymedzenýmhnuteľnýmveciam,nasvojhobrata-žalovaného,akokupujúceho,zakúpnucenunezodpovedajúcujeho
objektivizovanej všeobecnej hodnote zistenej znaleckým dokazovaním, čím došlo ku kvalifikovanému
zmenšeniu majetku dlžníka do tej miery, že to ohrozilo uspokojenie nároku žalobcovej vymáhateľnej

pohľadávky. Dospel k záveru, že bola splnená aj podmienka, že k uvedeným právnym úkonom došlo
v posledných 3-rokoch. Keďže v danom prípade išlo o právne úkony medzi blízkymi osobami, úmysel
dlžníka sa predpokladá priamo zo zákona, takže bolo na žalovanom, aby preukázal, že vynaložil
náležitú starostlivosť, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
- žalobcu. Uzavrel, že žalovaný neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal, že úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Konštatoval, že z výpovede samotného
žalovaného vyplynulo, že sa v júni 2007 dozvedel o minimálne nezaplatených faktúrach dlžníka žalobcu
P. B. od právneho zástupcu žalobcu pri osobnom stretnutí na píle v Boli, t.j. v mieste jeho podnikania.
Tvrdenia žalovaného, že nepodnikal v združení so svojimi bratmi, nepovažoval za pravdivé, prihliadajúc
na daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 a 2007 podané žalovaným, z ktorých
vyplynulo, že žalovaný podnikal v roku 2006 a v roku 2007 do 31.3. v združení s dlžníkom žalobcu P. B..

Za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalovaného, že nemal prístup k účtovným záznamom, prihliadajúc
na vyjadrenie Slovenskej sporiteľne a predložené podpisové vzory k účtu, ktorý bol účtom dlžníka
žalobcu, z ktorých vyplynulo, že žalovaný bol oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na tomto
účtespoločnesďalšouosobou,ktoroubolbuďbratIvanaalebobratJozef,t.j.dlžník.Uzavrel,žežiadnym
z dôkazov nebolo preukázané, aby napadnutou kúpnopredajnou zmluvou nebol žalobca ukrátený,

ani žalovaným uvádzané tvrdenia a bagatelizovanie hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy, neboli v konaní žalovaným preukázané. Okolnosť, že žalovaný prestal byť vlastníkom
hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, ktorej žalobca odporoval, podľa záveru
súdu prvého stupňa spôsobuje len to, že sa žalobca môže voči žalovanému domáhať už len peňažnej
náhrady vo výške prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu, výška ktorého

v tomto konaní bola zistená. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za
neúčinný vyhlási a odporovateľnosť nemožno riešiť ako predbežnú otázku.

5. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal vynaloženie takej náležitej starostlivosti, ktorá nepostačovala
na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, mal súd v konaní za splnené zákonné predpoklady

odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42 ods. 2,3 písm. a/ OZ a žalobe vyhovel aj v časti v
ktorej sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti voči nemu aj uzavretej kúpnopredajnej zmluvy.

6. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže v čase rozhodovania súdu o merite veci úplná

výška týchto trov nebola známa vzhľadom na to, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie č.k.
13C/99/2010-378, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní znalečného.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný priamo aj prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Obsahom odvolania samotného žalovaného sú námietky voči znaleckému

dokazovaniu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podával odvolanie z dôvodov podľa
§205ods.2písm.c/,d/,f/O.s.p.anavrholrozsudokprvejinštanciezrušiť,žalobuzamietnuťazaviazaťho
na náhradu trov konania alebo vo veci nariadiť nové pojednávanie. Namietal, že súd nereflektoval na ním
uvádzané skutočnosti a návrhy na vykonanie dokazovania, že P. B. bol v čase uzatvárania zmlúv, voči
ktorým sa odporuje, vlastníkom aj iného majetku, teda nemohlo dôjsť v tom čase k zhoršeniu postavenia

dlžníka, pretože bol vlastníkom iných hnuteľných a nehnuteľných vecí, ako aj obchodných podielov,
v tomto ohľade nevykonal ním navrhované dokazovanie. Namietal, že bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku, čo sa žalobcovi v priebehu konania nepodarilo, mailovú správu „oznámenie o stave
konania“ zaslanú exekútorským úradom nepovažoval za relevantnú vzhľadom na to, že nie je opatrená

zaručeným elektronickým podpisom, bola vyhotovená k decembru roku 2010 a nie roku 2007. Mal za to,
že predpokladom úspešnej odporovateľnosti okrem iného je skutočnosť, aby bol právny úkon urobený
s úmyslom ukrátiť veriteľa, v tejto súvislosti poukazoval na to, že mal s Jozefom Beňom dlhodobo zlý
vzťah, neumožňoval mu vstup na pílu, preto nemohol mať vedomosť o jeho dlhoch, ktorú skutočnosť
súd nebral do úvahy, súd bral do úvahy tvrdenia, že právny zástupca žalobcu ho o dlhoch informoval na

osobnom stretnutí, avšak obsah týchto stretnutí bol dokázaný iba tvrdeniami účastníkov konania, pričom
ani jeden z nich toto nespochybnil, pričom obaja vypovedali opačne.8. Považoval za potrebné zdôrazniť, že združenie nepožíva právnu subjektivitu, preto nemôže podať
spoločnédaňovépriznanie,alekaždýzjehoúčastníkovpodávaosobitné,pričomvňomzahrnieajpríjmy,
ktoré zo združenia dosiahol. Pretože rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku, ako aj Krajského súdu

v Žiline bol kvalifikovaný stav, že P. B. uzatvoril zmluvy so žalobcom mimo združenia ako SZČO, tieto
sa ani v jeho (žalovaného) príjmoch, ani v daňových priznaniach nemohli prejaviť, napriek tomu, že v
roku 2006 dosahoval príjmy iba zo združenia, preto zotrval na svojom stanovisku, že nie je bežné, aby
pri prevode majetku, napriek tomu, že ide o osoby blízke, boli overované daňové priznania. Za bežné
považoval výpis z listu vlastníctva alebo register záložných práv, avšak ani v jednom z uvádzaných sa

žiaden záznam, ktorý by signalizoval zadlženosť P. B. nevyskytoval, takže ani pri vynaloženie náležitej
starostlivosti úmysel P. B. ukrátiť veriteľa, ktorý nebol preukázaný, nemohol rozpoznať. K argumentácii
súdu v súvislosti s tým, že bol disponentom účtu, ktorý bol uvádzaný P. B. v zmluve uzavretej so
žalobcom, uviedol, že disponencia s účtom je právo s ním narábať, v konaní nebolo preukázané, že
by ním v rozhodnom období disponoval. Namietal, že nemožno usudzovať, že podľa disponencie k
bankovému účtu možno rozoznať obsah záväzkov osoby, ktorá si vedie osobitnú účtovnú evidenciu.

Zotrval na tvrdení, že P. B. v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy 3.7.2007 už nebol vlastníkom
4-strannej frézy BIVJ, rámovej píly MR45AE a rámovej píly MR45B, pretože 22.6.2007 došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy a lízingovej zmluvy medzi B.O.P. a.s. a ním (žalovaným). Napriek tomu súd prvej inštancie
neskúmal, kedy došlo skutočne k prechodu vlastníctva z P. B. na neho a či okrem týchto troch vecí
neboli prevedené aj ďalšie, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 3.7.2007, napriek tomu, že ak právny

úkon nie je platný, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Poukazujúc na to, že všetky hnuteľné
veci, ktoré boli predmetom konania, previedol na tretiu osobu, vyslovil názor, že žalobca mal zmeniť
petit žaloby, pretože určenie neplatnosti právneho úkonu je relatívne, pôsobí len voči žalobcovi a nie
je to vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu erga omnes, nemožno výrok súdu prvej inštancie v časti
týkajúcich sa hnuteľných vecí vykonať, preto žaloba mala byť zamietnutá. Takýto petit je totiž v súčasnej

dobe podľa neho nevykonateľný. Napokon namietal, že doplnený znalecký posudok mu do dnešného
dňa nebol doručený, v čom vidí závažné procesné pochybenie súdu. Namietal aj správnosť samotného
znaleckého posudku vzhľadom na to, že znalec získaval vstupné ceny z cien platných pre rok 2013,
nie z času, kedy boli prvýkrát na trhu nadobudnuté.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 €. Mal za to, že súd posúdil vec
správne po právnej aj vecnej stránke a správne a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil vykonané dôkazy.
Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového
stavu veci. Zotrval na tom, že k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu nepochybne došlo, bolo to v

konaní preukázané nielen listom exekútora o bezmajetnosti povinného, ale aj okolnosťami za akých P.
B. prevádzal svoj majetok. Vzhľadom na výšku svojej pohľadávky považoval za nezmyselné tvrdenie
žalovaného, že si má uspokojiť túto pohľadávku zrážkami zo mzdy dlžníka, naviac, z výsledku
exekučného konania bolo zrejmé, že nebolo možné realizovať vôbec žiadne zrážky. K otázke úmyslu
dlžníkaukrátiťveriteľaavedomostiblízkejosobyoexistenciitohtoúmysluuviedol,žekprávnemuúkonu,

ktorému odporuje, došlo medzi jeho dlžníkom a osobou blízkou dlžníkovi a v takomto prípade zákon
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá, žalovaný
nepreukázal, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohol rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti.
Naopak, on preukázal, že žalovaný s jeho dlžníkom, P. B., bol aj v obchodnoprávnom vzťahu, keď
vykonávali spoločnú podnikateľskú činnosť, preto nie je možné uveriť tvrdeniam žalovaného, že o

úmysle dlžníka nevedel. Poukazujúc na ustálenú súdnu judikatúru zdôrazňoval, že žalovaný nevyvinul
náležitú starostlivosť, aby sa presvedčil, že právny úkon neukracuje veriteľa predávajúceho, i keď
vedel o tom, že P. B. má nevysporiadané záväzky. K tvrdeniu žalovaného, že v rozhodnom čase
nedisponoval s účtom, ku ktorému bol zriadený jeho podpisový vzor, uviedol, že toto tvrdenie žalovaný
nepreukázal, považuje ho za irelevantné, pretože podstatné je to, že mal možnosť si preveriť záväzky

P. B., avšak nevyvinul žiadnu snahu. Ním navrhovaný petit považoval za vykonateľný, v súvislosti s
prevodom hnuteľných vecí na tretiu osobu sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie.
Mal za to, že majetkové hodnoty, o ktoré sa žalovaný odporovateľným právnym úkonom obohatil uňho
ostali a nič nebráni tomu vykonať exekúciu na majetok žalovaného. V tejto súvislosti poukazoval na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 3M Cdo/5/2008 z 30.6.2008. Podľa neho neobstoja ani tvrdenia o neplatnosti

právnych úkonov, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby, teda kúpnej zmluvy z 3.7.2007 v časti
prevodu 1/3 spoluvlastníckeho podielu k hnuteľným veciam, pretože zo samotnej lízingovej zmluvy
žiadny prevod vlastníckeho práva nevyplýva. Počas súdneho konania žalovaný inú ako písomnú formu
prevodu vlastníckeho práva netvrdil, ani nepreukazoval, iné listiny preukazujúce prevod vlastníckehopráva nepredložil. Podľa neho je namieste spochybňovať platnosť lízingovej zmluvy vzhľadom na to,
že bola uzavretá ešte predtým, ako žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely od P. B. T. H. D.
B.. K námietke týkajúce sa získavania vstupných cien oceňovaných predmetov uviedol, že tvrdenie

žalovaného nie je pravdivé, nemá oporu v písomne vyhotovenom znaleckom posudku, pretože aj z
prvého znaleckého posudku, ktorého doručenie žalovaný nespochybňuje, vyplýva, že vstupná cena je
cena stroja, v roku jeho obstarania bez jej navýšenia technickým zhodnotením a bez DPH, navyše na
prípadné listinné dôkazy predložené žalovaným ani v prípade ich výpovednej hodnoty pre súdne konanie
nie je možné prihliadať, keďže boli predložené po ukončení dokazovania.

10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené
28.6.2016.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 379 a 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/
O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP ( v CSP odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.
e/,f/ h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

12.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa29.septembra2016o9.40hod.v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené 22.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.

13. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. účinného
v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu

ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je potrebné
uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy
na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné,

t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonal stranounavrhnutý
dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy

veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP (do 30.6.2016 ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynulizprednesovstrán alebo,ktorévyšlinajavoinak,zhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až
135 O.s.p.)

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135
účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv
na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

22. Otázku neúčinnosti právnych úkonov súd prvej inštancie správne posudzoval podľa ust. § 42a ods.
1,2,3 OZ, § 42b ods. 4 OZ a za použitia ust. § 116 OZ.

23. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy veriteľ prostredníctvom odporovacej žaloby o neúčinnosť
právneho úkonu môže realizovať svoje právo odporovať právnemu úkonu. Zmyslom odporovacej žaloby

je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým bolo určené, že voči veriteľovi je neúčinný dlžníkom urobený
právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, čo i len v časti. Rozhodnutie
súdu, ktorým odporovacej žalobe bolo vyhovené, je právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ktorý na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi v
exekučnom konaní môže sa domáhať exekúcie postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt,

ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady
vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu, a to voči osobe,
prípadne od osoby, z ktorou alebo v prospech ktorej odporovaný právny úkon bol urobený.

24. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno tak o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalujúceho veriteľa,

ako aj o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú jeho uspokojenie znáša pritom veriteľ (žalobca).

25. Ak sú odporované také, veriteľa ukracujúce, právne úkony dlžníka, ku ktorým došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jeho blízkou alebo, ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej
osoby o existencii tohto úmyslu zákon v § 42a ods. 4 OZ predpokladá.

26. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia v posudzovanom súdnom spore neobstojí
odvolacia námietka, že súd prvej inštancie pri posudzovaní, či išlo o taký úkon dlžníka, ktorým sa

zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože žalovaný ako odvolateľ v
odvolaní síce uplatnil uvedený odvolací dôvod, avšak neoznačil dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný,nebol vykonaný a neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie
nezisťoval. Za takýchto okolností uvedený odvolací dôvod nie je daný.

27. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej súd nebral do úvahy ním uvádzané
skutočnosti za účelom preukázania, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol poznať ani pri náležitej
starostlivosti. V tomto smere dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného. Musí dokazovať
vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho
veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne

aj dôkazné bremeno. V tomto smere aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, pretože na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy.

28. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti veriteľom je , aby odporovateľný právny úkon bol platný.
Za neúčinný by teda nemohol byť vyslovený absolútne neplatný právny úkon.

29. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka o neplatnosti časti kúpnej zmluvy z 3.7.2007,
týkajúcej sa troch hnuteľných vecí (4 stranná fréza BIVJ, rámcoví píla MR45AE, rámcová píla MR45b),
pretože, ako to vyplýva zo samotného tvrdenia žalovaného, kúpna zmluva, ktorou žalovaný mal
previesť vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam na tretiu osobu, bola uzatváraná ešte 22.6.2007,
pričom predmetná kúpna zmluva, neúčinnosť ktorej je predmetom konania, bola uzavretá 3.7.2007.

Z uvedeného je zrejmé, že pochybnosti o platnosti právneho úkonu vznikajú ohľadne kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným a treťou osobou, nakoľko v čase uzatvárania tejto kúpnej zmluvy ešte nebol
vlastníkom týchto hnuteľných vecí v celosti, svedčil mu iba spoluvlastnícky podiel k 1/3-ine z celku. Až
kúpnou zmluvou z 3.7.2007 (neúčinnosť ktorej je predmetom tohto konania) nadobudol spoluvlastnícke
podiely vo výške 2/3-ín od svojich bratov, pričom jedným z nich bol dlžník žalobcu, stal sa ich výlučným

vlastníkom, oprávneným nakladať s nimi v celom rozsahu.

30. Správne sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkou o nevykonateľnosti petitu v súčasnej
dobe, samotná skutočnosť, že žalovaný už nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom
kúpnopredajnej zmluvy sama osebe nespôsobuje nevykonateľnosť petitu, pretože, ako to správne

konštatoval, uvedená okolnosť spôsobuje iba to, že sa žalobca môže voči žalovanému domáhať už len
peňažnej náhrady vo výške prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného úkonu.

31.Neobstojí námietka, že oprava k znaleckému posudku, na ktorú bol znalec vyzvaný, žalovanému
nebola doručená. Z obsahu spisu ( doručenka na čl. 380 spisu ) je zrejmé, že Doplnok č. 1 k znaleckému

posudku č.12/2013 označený ako Znalecký úkon 3/2014 bol, s výzvou aby prípadné námietky voči
nemu písomne oznámil súdu do 15 dní, doručený advokátovi žalovaného 14.5.2014 spolu s predvolaním
na pojednávanie dňa 28.5.2014. K námietkam týkajúcim sa nesprávnosti znaleckého posudku je
potrebné uviesť, že po doručení znaleckého posudku, na pojednávaní dňa 22.1.2014, na ktorom
bol prítomný tak žalovaný, ako aj jeho advokát, advokát oznámil súdu prvej inštancie, že žalovaný

podá písomné vyjadrenie k predloženému znaleckému posudku s tým, že ešte je stále v určenej 20-
dňovej lehote na podanie takéhoto vyjadrenia. Napriek tomuto tvrdeniu písomné stanovisko zo strany
žalovaného ani jeho právneho zástupcu súdu prvej inštancie doručené nebolo. Takisto žalovaný, ani
jeho právny zástupca nereagovali na závery doplneného znaleckého posudku, k znaleckému posudku
č. 12/2013, označenému ako znalecký úkon 3/2014 (č.l. 343 a nasl. spisu), napriek tomu, že ako už bolo

vyššie uvedené, doplnok k znaleckému posudku bol s výzvou na písomné vyjadrenie k jeho záverom
advokátovi žalovaného doručený 14.5.2014. Je teda zrejmé, že postupom súdu žalovanému nebola
odňatá možnosť konať pred súdom.

32. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zo všetkých uvedených dôvodov je vecne správne, preto ho

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).