Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/446/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203894066
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7203894066.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H. poisťovňa so sídlom v Y., pobočka U., B.
námestie 1, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: E. - E., spol. s r.o., naposledy so sídlom E.
XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, v konaní o vymoženie 112,49 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej
pred súdnou exekútorkou G.. O. Y., E. 4, XXX XX U., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 30.6.2015, č.k. 38Er/1277/2003-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie o d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť
poverenej súdnej exekútorke G.. O. Y., E. 4, U. trovy exekúcie v sume 13,57 eur, a to do troch dní od

právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný bol dňa 11.1.2008 vymazaný z obchodného
registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie
podľa § 68 ods.3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
S poukazom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ bola obchodná spoločnosť vymazaná

z obchodného registra pre nedostatok majetku, majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdnemu exekútorovi priznal (v zmysle § 14 ods. 1 a 2 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a § 196 a nasl. Exekučného poriadku) náhradu trov exekúcie vo výške
13,57 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša ich oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374
O.s.p.vyhovelsudcaarozhodolovyhláseníexekúciezaneprípustnú,jejzastaveníanepriznanínáhrady
trov exekúcie súdnej exekútorke.

V odvolaní proti uzneseniu oprávnený vyjadril názor, že postup súdu bol nesprávny, pretože tento má
vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoru
oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia zastaviť podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie
exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné.Keďže oprávnený mal za to, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu jej neprípustnosti, neexistujú
dôvody, pre ktoré súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie. Preto oprávnený s uložením
povinnosti náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi nesúhlasil. Súd mal podľa názoru oprávneného

skúmať, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie, t.j. mal skúmať splnenie
zákonných podmienok pre uloženie takejto povinnosti oprávnenému. Mal za to, že z procesného
hľadiska oprávnený nezavinil zastavenie konania, preto nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o
trovách konania podľa § 203 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že súdnych exekútorov je nutné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom
exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. V
závere odvolania uviedol, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, čo je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie ktoré je do značnej miery
kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej

zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§10ods.1Občianskehosúdnehoporiadku/ďalejlen„O.s.p.“/)
skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti

podania odvolania.

Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní
nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom
prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 218
ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok
v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhaniesúdnychpohľadávokpodľaosobitnéhozákona.Osobitnýmzákonomvzmyslecit.zákonného
ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania

v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v

rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto

uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd vrátil vec v uvedenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.