Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213224
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114213224.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu DPS financial

consulting, s.r.o. so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO 46 713 930, zastúpeného advoconsulting, s.r.o.
advokátskou kanceláriou so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO 47 253 428 proti žalovanej U.
I., Š. F. S. X., I. S. XXX, J., o zaplatenie 813,11 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 813,11 € s príslušenstvom v sume
161,44 € a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 813,11 € od 28.09.2013 do zaplatenia a

náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o kreditnej karte. Uviedol, že svoju
aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653 ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej postupcom oznámené
listom zo dňa 11.10.2013. Prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o kreditnej karte došlo dňa 22.04.2008
medzi žalovanou ako klientom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako právnym predchodcom žalobcu, k
uzavretiu zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom bolo vydanie kreditnej karty žalovanej a zároveň

poskytnutie úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 20.000,- Sk žalovanej, pričom žalovaná sa
zaviazala čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Prijatím návrhu na uzavretie dodatku
k zmluve o kreditnej karte zo dňa 05.03.2009 došlo k zmene výšky celkového úverového rámca, a to na
sumu 950,- €. Zmluvné strany sa na základe zmluvy o kreditnej karte dohodli, že všetky právne vzťahy
vyslovene upravené v tejto zmluve o kreditnej karty sa budú spravovať obchodnými podmienkami pre
kreditné karty ako aj obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb
a platobných kariet vydanými Slovenskou sporiteľňou, a.s. s účinnosťou od 10.09.2002 a všeobecnými

obchodnými podmienkami, vydanými Slovenskou sporiteľňou, a.s. s účinnosťou ku dňu 01.08.2002.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dopustila porušenia ustanovenia bodu 10.3 písm. b) a f) obchodných
podmienok pre kreditné karty, Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila dňa 25.08.2010 od zmluvy o kreditnej
karte účinnosťou od 31.08.2010. V odstúpení od zmluvy o kreditnej karte, ktoré bolo Slovenskou
sporiteľňou, a.s. zaslané na adresu žalovanej, vyčíslila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju nesplatenú
pohľadávkuvočižalovanejavyzvalaju,abydo15dníododňaúčinnostiodstúpeniaodzmluvyokreditnej
karte túto pohľadávku uhradila. V zmysle obchodných podmienok bolo odstúpenie od zmluvy žalovanej

doručené dňa 28.08.2010, a teda lehota na zaplatenie pohľadávky právnemu predchodcovi žalobcu
uplynula dňa 15.09.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalobcovi
postúpená pohľadávka zo zmluvy o kreditnej karte v znení jej dodatkov, ktorá ku dňu postúpenia
pozostávala z istiny vo výške 813,11 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 161,44€. Žalobca výzvou zo dňa 21.11.2013 opätovne vyzval žalovanú na jej zaplatenie, avšak žalovaná
pohľadávku žalobcu do dňa podania žaloby neuhradila.

V podaní zo dňa 15.12.2014 žalobca uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, na základe, ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi ako postupníkovi. Postúpenie pohľadávky
bolo žalovanej postupcom oznámené listom zo dňa 11.10.2013. Prijatím návrhu na uzavretie zmluvy
o kreditnej karte došlo dňa 22.04.2008 medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. k uzavretiu

zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom bolo vydanie kreditnej karty žalovanej a zároveň poskytnutie
úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 20.000,- Sk žalovanej, pričom žalovaná sa zaviazala
čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky určenej bankou v hodnote najmenej 5 % z
vyčerpanej sumy. Prijatím návrhu na uzavretie dodatku k zmluve o kreditnej karte zo dňa 23.02.2009
došlo k zmene výšky celkového úverového rámca, a to na sumu 950,- €. Žalovaná po uzavretí dodatku
k zmluve začala od 08.03.2009 čerpať poskytnutý úverový rámec uskutočňovaním výberov a platieb

kartou a zároveň splácala poskytnutý úver počnúc marcom 2009, pričom ku dňu 31.05.2009 prečerpala
poskytnutý úverový rámec, na čo bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyzvaná na inkaso splátky vo výške
50,- €, ktorú 16.06.2009 zaplatila a pokračovala v čerpaní poskytnutého úveru a splácaním minimálnych
splátok až do 15.02.2010. Splátky za mesiac marec, apríl a máj žalovaná neuskutočnila, pričom
dňa 20.03.2010 opäť prečerpala poskytnutý úverový rámec. Žalovaná následne uskutočnila najbližšiu

splátku dňa 19.06.2010, ktorá však nepostačovala na vyrovnanie poskytnutého úverového rámca, a
zostatok na účte žalovanej tak ku dňu 20.06.2010 predstavoval sumu vo výške -952,11 €. Vzhľadom k
tomu, že žalovaná sa dopustila porušenia ustanovenia bodu 10.3 písm. b) a f) obchodných podmienok
pre kreditné karty, Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila dňa 25.08.2010 od zmluvy o kreditnej karte s
účinnosťou od 31.08.2010. V odstúpení od zmluvy o kreditnej karte, ktoré bolo Slovenskou sporiteľňou,

a.s. zaslané na adresu žalovanej, vyčíslila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju nesplatenú pohľadávku
voči žalovanej, ktorá vrátane jej príslušenstva ku dňu odstúpenia predstavovala sumu vo výške 961,66
€ a vyzvala ju, aby do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy túto pohľadávku uhradila.
V zmysle obchodných podmienok bolo odstúpenie od zmluvy žalovanej doručené dňa 28.08.2010,
a teda lehota na zaplatenie pohľadávky právnemu predchodcovi žalobcu uplynula dňa 15.09.2010.

Žalovaná následne nepravidelnými úhradami, dňa 21.10.2010 vo výške 10,- €, dňa 27.01.2011 vo výške
100,- €, dňa 22.03.2011 vo výške 50,- €, dňa 14.09.2012 vo výške 20,- € a dňa 15.07.2013 vo
výške 10,- € začala predmetnú pohľadávku čiastočne splácať, pričom poslednú úhradu uskutočnila dňa
15.07.2013. Slovenská sporiteľňa, a.s. započítavala sumy uhrádzané žalovanou na úhradu jednotlivých
zložiek pohľadávky v súlade s ustanovením bodu 5 obchodných podmienok. Zostatok istiny pohľadávky

tak ku dňu 26.09.2013 predstavoval sumu vo výške 813,11 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalobcovi postúpená pohľadávka zo zmluvy o kreditnej karte v znení
dodatkov, ktorá vzhľadom na jej nepravidelné splácanie žalovanou pozostávala ku dňu postúpenia z
istiny vo výške 813,11 €, spolu s jej príslušenstvom, ktoré tvorili v zmysle ustanovenia 5.7 obchodných
podmienok zmluvné úroky z omeškania (pri sadzbe 8 % ročne za obdobie od 01.04.2010 do 31.01.2013

asadzbe5%ročnezaobdobieod01.02.2013do26.09.2014)zajednotlivéomeškanésplátkyaobdobie
omeškania so zaplatením pohľadávky v celkovej výške 161,44 €. Žalobca ako nový vlastník predmetnej
pohľadávky výzvou zo dňa 21.11.2013 opätovne vyzval žalovanú na jej zaplatenie, avšak žalovaná
pohľadávku žalobcu do dňa podania tohto vyjadrenia neuhradila.

Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol súd
vec podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z podanej žaloby, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohami zo dňa
27.09.2013, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, výzvy zo dňa 21.11.2013, návrhuna uzavretie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 25.03.2008, návrhu na uzavretie dodatku k zmluve o
kreditnej karte zo dňa 05.03.2009, odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.08.2010, vyjadrenia žalobcu zo dňa
15.12.2014, výpisu z účtu žalovanej, prehľadu transakcií od 01.01.2011 do 04.12.2014, všeobecných

obchodných podmienok, obchodných podmienok pre kreditné karty a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO 00 151
653, ako veriteľ uzavrel dňa 25.03.2008 so žalovanou ako dlžníkom zmluvou o kreditnej karte, ktorá
bola označená ako návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte. Typ kreditnej karty si zmluvné strany

dojednali ako VISA Classic elektronická a výška úverového rámca bola 20.000,- Sk. Žalovaná ako klient
vyhlásila, že pred prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte sa oboznámila s obchodnými
podmienkami pre kreditné karty vydanými právnym predchodcom žalobcu s účinnosťou od 05.08.2006,
s obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet,
vydanými právnym predchodcom žalobcu s účinnosťou od 10.09.2002, so všeobecnými obchodnými
podmienkami vydanými právnym predchodcom žalobcu s účinnosťou od 01.08.2002, sadzobníkom a

podmienkami určenými právnym predchodcom žalobcu zverejnením, za ktorých sa bankový produkt
v zmysle zmluvy uzatvorenej na základe tohto návrhu bude poskytovať, súhlasí s nimi a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Klient a právny predchodca žalobcu vyhlásili, že súhlasia, aby sa všetky právne
vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve riadili príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok
pre kreditnej karty, obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a

platobných kariet, sadzobníka a podmienok určených zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v
zmysle tejto zmluvy poskytuje, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Súčasťou zmluvy o kreditnej karte uzatvorenej na základe
tohto návrhu bude tiež sadzobník. Podpisom tohto návrhu klient a právny predchodca žalobcu prejavujú
vôľu, aby sa právne vzťahy medzi klientom a právnym predchodcom žalobcu vzniknuté na základe a

v súvislosti so zmluvou kreditnej karte spravovali v zmysle § 262 Obchodného zákonníka príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Dodatkom k zmluve o kreditnej karte zo dňa 05.03.2009 bolo zmluvnými stranami zvýšený úverový
rámec na sumu 950,- €.

Z odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte zo dňa 25.08.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
v súlade s ustanovením bodu 10.3 písm. b) a f) obchodných podmienok pre kreditné karty odstúpil
od zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu 31.08.2010. Zároveň požiadal žalovanú aby uhradila nesplatenú
pohľadávku, ktorá bola ku dňu 31.07.2010 v sume 961,66 €.

Podľa bodu 3.1. obchodných podmienok pre kreditnej karty doručením návrhu banke prejavuje klient
vôľu uzatvoriť s bankou zmluvu o kreditnej karte. Tento návrh je neodvolateľným návrhom, pričom
dňom doručenia akceptácie tohto návrhu bankou klientovi alebo doručením kreditnej karty a PIN - kódu
držiteľovi karty, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastane skôr, vzniká zmluva o kreditnej

karte. Doručenie kreditnej karty a PIN - kódu držiteľovi karty sa považuje za akceptáciu návrhu v
súlade s predchádzajúcou vetou len vtedy, ak bude klientovi doručená kreditná karta a tiež PIN - kód
po dni doručenia návrhu banke. Klient v návrhu určí požadovanú výšku celkového úverového rámca
ohraničenú maximálnou výškou a minimálnou výškou požadovaného celkového úverového rámca. Na
základe posúdenia údajov v návrhu je banka oprávnená schváliť pre klienta výšku celkového úverového

rámca spadajúcu do klientom určeného limitu podľa predchádzajúcej vety. Informáciu o výške celkového
úverovéhorámca,ktorýbolklientovibankouschválený,bankaklientovioznáminajneskôrvprvomvýpise
transakcií uskutočnených kreditnou kartou.

Podľa bodu 3.3 obchodných podmienok pre kreditnej karty na základe zmluvy o kreditnej karte banka

ako veriteľ poskytne v prospech klienta ako dlžníka úver spôsobom podľa bodu 4.9 týchto obchodných
podmienok pre kreditné karty a klient je povinný za dohodnutých podmienok poskytnutý úver splatiť,
platiť úroky a plniť ďalšie dohodnuté podmienky.

Podľa bodu 4.8 obchodných podmienok pre kreditnej karty banka poskytne klientovi úver vo výške

celkového úverového rámca. Klient je oprávnený čerpať poskytnutý úver realizovaním transakcií
prostredníctvom kreditnej karty. Klient nie je pri realizovaní transakcií prostredníctvom kreditnej karty,
ani po zaúčtovanie poplatkov a úrokov, oprávnený prekročiť výšku celkového úverového rámca.
Banka je oprávnená odmietnuť zrealizovanie transakcie, ak by v dôsledku jej zrealizovania výškaposkytnutého úveru prekročila výšku celkového úverového rámca alebo by bol prekročený limit
používania kreditnej karty. V takýchto prípadoch banka nezodpovedá za prípadné škody, ktoré by
klientovi alebo splnomocneným osobám vznikli nezrealizovaním týchto transakcií.

Podľa bodu 4.9 obchodných podmienok pre kreditnej karty v prípade, ak dôjde k prečerpaniu celkového
úverovéhorámca,jebankaoprávnenápožadovaťodklientazaplateniepoplatkuzaprečerpanieaúrokov
zo sumy predstavujúcej rozdiel medzi výškou pohľadávky a celkovým úverovým rámcom. Klient je
povinný banke okamžite nepovolené prečerpanie celkového úverového rámcu splatiť.

Podľa bodu 5.5 veta prvá, druhá, tretia obchodných podmienok pre kreditné karty v prípade, ak existuje
pohľadávka, klient je povinný banke zaplatiť každý mesiac minimálnu splátku, a to vždy najneskôr do dňa
splatnosti. Klient je oprávnený splatiť pohľadávku kedykoľvek. Peňažné prostriedky prevedené alebo
vložené na kartový účet sa použijú na splatenie pohľadávky.

Podľa bodu 10.3 písm. b ) a f) obchodných podmienok pre kreditnej karty banka je oprávnená odstúpiť
od zmluvy o kreditnej karte ku dňu určenému v oznámení o odstúpení doručenému klientovi ak:
b) držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty sa dostane do omeškania s plnením svojich
povinnosti voči banke, alebo poruší svoje vyhlásenia alebo iné záväzky, ktoré má voči banke,
f) držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty porušil, alebo jeho konanie smerovalo k porušeniu

ustanovení zmluvy o kreditnej karte, týchto obchodných podmienok pre kreditné karty, obchodných
podmienok, všeobecných obchodných podmienok, alebo iného dokumentu tvoriaceho súčasť zmluvy
o kreditnej karte.
Odstúpením od zmluvy o kreditnej karte nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po
odstúpení si zmluvné strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo dňa

odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej
strane všetky nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená
postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky žalovanej ku dňu postúpenia sumu 974,55 €, z toho istina
813,11 €, úroky 161,44 €. Oznámením zo dňa 11.10.2013 právny predchodca žalobcu oznámi žalovanej,
že pohľadávku voči nej zo zmluvy č. 274683726 vo výške 974,55 € postúpil žalobcovi.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia

zmluvy, t.j. dňa 25.03.2008.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 421 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikla v súlade s § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka zmluva, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej

úver vo výške celkového úverového rámca 20.000,- Sk, zvýšeného dodatkom zo dňa 23.02.2009 na
sumu 950,- €. V zmysle bodu 4.8 obchodných podmienok pre kreditné karty bola žalovaná oprávnená
čerpať poskytnutý úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty, pričom podľa bodu 5.5
obchodných podmienok pre kreditné karty v prípade, ak existuje pohľadávka banky, bola žalovaná ako
klient povinná zaplatiť minimálnu splátku, pričom bola oprávnená splatiť pohľadávku kedykoľvek. Právny

predchodca žalobcu uzavrel túto zmluvu so žalovanou ako tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaná ako dlžník akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy
ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané
finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala.

Súd uzavretú zmluvu posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
obchodné podmienky pre kreditné karty, pričom text dokumentov žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko

boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca
žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná
v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre
príslušníkov svojej domácnosti.

Predmetná zmluva o kreditnej karte zo dňa 25.03.2008 je teda zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy. Žalovaná zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského

úveru nevylučuje § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne
vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno
podradiť pod § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. a zmluva by mala obsahovať náležitosti, stanovené
v § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..

Hoci právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovanú zmluvu, v ktorej si zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa bude
spravovať Obchodným zákonníkom podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd považoval v tomto
konkrétnom prípade v otázke premlčania práva spravovanie sa ustanoveniami Obchodného zákonníka
za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom

č.102/2014 Z.z. v znení zákona č. 151/2014 Z.z. v bode 1 v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pripojila vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Tento bod citovaného zákona nadobudol účinnosť až od 01.04.2015, no i napriek tomu mal súd zato,
že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských

zmluvách,ktoréboliuzavretépodľaObchodnéhozákonníkaajpredúčinnosťoutejtonovely.Zdôvodovej
správy k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské
aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že
ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Ak sa

uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je
upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné
bude vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských
zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku. V danej veci je potrebné posudzovať
otázku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci medzi účastníkmi bola uzavretá

zmluva podľa Obchodného zákonníka, avšak išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Charakter záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského treba brať prednostne na zreteľ pri posudzovaní
otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovanej ako spotrebiteľovi treba poskytnúť
zvýšenú právnu ochranu a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanoveníObčianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie. Súd v tomto poukazuje aj
na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trenčíne (napr. č.k. 5Co/483/2014-86 zo dňa 30.07.2014, č.k.
17Co/755/2013-193 zo dňa 12.11.2014, č.k. 4Co/349/2013-71), kde Krajský súd opakovane vyslovil, že

premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, hoci boli
záväzkové vzťahy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.

Súd preto posudzoval predmetnú úverovú zmluvu v otázke premlčania podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa
25.03.2008 zmluvu o kreditnej karte podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako tzv. nepomenovanú
zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu (banka) poskytol žalovanej úver vo výške
úverového rámca 20.000,- Sk, ktorý zmluvné strany dodatkom k zmluve o kreditnej karte zo dňa
23.02.2015 zvýšili na sumu 950,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v minimálnych splátkach s tým,

že bola oprávnená pohľadávku banky splatiť kedykoľvek. Predmetná zmluva je v zmysle § 2 písm. b)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné
strany si v súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v obchodných podmienkach dohodli možnosť
odstúpiť od zmluvy, ktorú aj právny predchodca v zmysle bodu 10.3 písm. b) a f) obchodných podmienok
pre kreditné karty využil, keď žalovanej listom zo dňa 25.08.2010 oznámil, že od zmluvy o kreditnej

karte odstupuje, a to s účinnosťou ku dňu 31.08.2010, nakoľko porušila svoje zmluvné povinnosti a
ku dňu 20.06.2010 bol zostatok na jej účte - 952,11 €, t.j. prečerpala poskytnutý úverový rámec. Ak
dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka od začiatku zrušuje. Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v §
457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto prípade sú zmluvné strany povinné vydať si majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval (zmluva o kreditnej
karte), ale potom dodatočne odpadol (zrušenie zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy). Právo na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Bezdôvodné obohatenie získané
plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho
vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok
subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil

a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že tak
subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba začala plynúť v rovnaký deň, a to v deň nasledujúci
po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 01.09.2010, keď od tohto dňa odpadol právny dôvod
poskytnutého plnenia a právny predchodca žalobcu a následne žalobca od tohto dňa vedel, komu
pôvodne plnil. Posledným dňom subjektívnej premlčacej doby bol deň 01.09.2012 a posledným dňom

objektívnej premlčacej doby bol deň 01.09.2013. Keďže žalobca podal žalobu tunajšiemu súdu dňa
11.06.2014, je zrejmé, že svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil až po uplynutí tak subjektívnej
ako aj objektívnej premlčacej doby. Na premlčanie práva žalobcu súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu
premlčania právo na zaplatenie celej dlžnej sumy, a preto žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto by jej podľa § 142 ods. 1

O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaná žiadnu náhradu trov konania
neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.