Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/809/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223461
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110223461.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Okresný
súd v Čadci, ul. 17. novembra 1256, Čadca, proti odporcovi: W.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
V. ul. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom V. L. XX, E., v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k.
18C/171/2010-542 zo dňa 19.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok Okresný súd v Žiline zastavil konanie medzi účastníkmi v časti 14.610,90 Eur,
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.226,55 Eur a nahradiť trovy konania navrhovateľovi
vo výške 38,61 Eur a Slovenskej republike 718,95 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zastavujúcej časti vychádzal z ust. § 96 O.s.p., keď prihliadol na späťvzatie návrhu navrhovateľom

a súhlas odporcu na pojednávaní dňa 19.06.2014. Vo vyhovujúcej časti vychádzal z ust. § 451 os. 2 v
spojení s ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že odporca bez právneho dôvodu
užívapozemokvlastníckypatriacinavrhovateľovi,naktoromjepostavenástavbavovlastníctveodporcu.
Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená
výška nájmu za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010 a z toho vychádzal i pri priznaní bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi,
ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov spojených s použitím služobného motorového vozidla
na pojednávanie konané dňa 09.02.2012 vo výške 20,77 Eur a 19.06.2014 vo výške 17,84 Eur.
Neúspešného účastníka zároveň zaviazal uhradiť i trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške
718,95 Eur ako trovy štátu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom
stanovenej lehote, odporca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
vec a vykonal iba také dôkazy, ktorými podporil stanovisko navrhovateľa v tom, že bývalá väznica
mala byť súčasťou budovy Okresného súdu v Čadci, ale nepripustil dôkazy odporcu, ktoré preukazujú
opak. Objektívna skutočnosť, že nehnuteľnosť odporcu stojí na pozemku navrhovateľa, automaticky

neznamená vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, ale súd by mal fakticky skúmať, v
akej výške takéto obohatenie mohlo vzniknúť. Skutočným vlastníkom pozemku podľa jeho názoru je
Mesto Čadca, a to na základe Zákona o majetku obcí, a preto ani navrhovateľ nie je v spore aktívne
legitimovaný. Už zo samotného znaleckého posudku je zrejmé, že výška nájomného sa za jednotlivé
roky menila, a preto pokiaľ súd pri stanovení výšky nájomného vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý
hodnotí stav za predchádzajúce obdobie, i takýto postup je podľa jeho názoru nesprávny.Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu po vydaní opravného uznesenia
v zmysle § 164 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Porovnaním zmeneného návrhu zo dňa 03.12.2003,
zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.06.2014 s písomným vyhotovením rozsudku je zrejmé, že súd

konal a rozhodol o zastavení konania v rozsahu 6.804,70 Eur, avšak do výroku zápisnice i v rozsudku
nesprávne uviedol sumu 14.610,90 Eur. Nielen uvedeným porovnaním, ale aj aplikáciou logického
a matematického výkladu je zrejmé, že nedopatrením došlo k zrejmej nesprávnosti. Pokiaľ odporca
v ďalšom poukazuje na skutočnosti spojené so zmenou návrhu, tu mal za potrebné zdôrazniť, že
zmena návrhu bola uznesením pripustená za splnenia podmienok § 95 ods. 1, 2 O.s.p., bola právnemu

zástupcovi doručená a proti nej odvolanie nie je prípustné. Mal za to, že v konaní boli preukázané
všetkyskutočnostipotrebnéprepriznaniebezdôvodnéhoobohatenia,keďžeodporcajednoznačneužíva
nehnuteľnosť navrhovateľa bez právneho dôvodu. Na prejudiciálnom určení vlastníckeho práva nemôže
mať v tomto štádiu konania naliehavý právny záujem, lebo riešenie prejudiciálnej otázky nie je ani
podkladom pre vklad vlastníckeho práva.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
i/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 95 a nasl. okrem iného dáva navrhovateľovi možnosť dispozičného

práva s návrhom za splnenia určitých podmienok (súhlasu súdu a pod.).
Ako vyplýva z ust. § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na
začatie konania. V takomto prípade sa ale nejedná o späťvzatie návrhu v zmysle ust. § 96 O.s.p..
Pokiaľ teda v priebehu konania prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa a pripustil zmenu
pôvodného návrhu tak, že predmetom konania ostala suma 4.420,35 Eur za obdobie od 01.02.2008

do 31.01.2010 a suma 7.806,20 Eur za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 a toto jeho rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2014, mohol v ďalšom priebehu konania rozhodovať len o takomto
návrhu, t.j. o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 12.226,55 Eur. Po tomto
rozhodnutí totiž navrhovateľ neurobil žiadny úkon smerujúci k späťvzatiu návrhu v určitej časti (ani
nemal dôvod) a na pojednávaní dňa 19.06.2014 len zotrval na zmenenom návrhu (ak by navrhovateľ

zobral návrh späť v zmysle § 96 O.s.p čo i len včasti, musel by výslovne špecifikovať, do akej výšky
berie návrh späť). Ako je už i vyššie uvedené, v konaní je potrebné dôsledne rozlišovať zmenu návrhu
a prípadné čiastočné späťvzatie návrhu, lebo pokiaľ účastník požiada o zmenu návrhu, nemôže si súd
bez ďalšieho sám vyvodiť, že sa jedná o čiastočné späťvzatie návrhu.

Ak teda prvostupňový súd prakticky v celom rozsahu vyhovel zmenenému návrhu navrhovateľa,
nemohol súčasne zastaviť konanie včasti bez ohľadu na to, či to už správne alebo nesprávne ustálil
výkladom z prejavu navrhovateľa. Takýmto spôsobom rozhodol nad rámec návrhu (ako je už vyššie
uvedené, predmetom konania zostal len zmenený návrh), a preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie
z tohto dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne vo veci rozhodnúť s prihliadnutím
na právoplatné uznesenie 18C/171/2010-498, ktorým ustálil predmet konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.