Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/396/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210744
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111210744.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Trnava v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: FEMAN, s.r.o., IČO:
45 233 438, so sídlom Koceľova 16, Trnava, zastúpenému AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO:
36 857 548, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti odporcom: 1. D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. D.
X, J., 2. W. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. D. X, J., obaja zastúpení: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka,
so sídlom Kollárova 8, Trnava, o vypratanie nebytových priestorov, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trnava 19C/75/2011-161 zo dňa 10. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania 81,46 eur do troch
dní po právoplatnosti rozsudku k rukám splnomocnenej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh ktorým sa predchodca navrhovateľa domáhal vydania rozhodnutia,
aby súd uložil odporcom povinnosť vypratať budovu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcu sa na ulici
Z. D. v J., na pozemku parcely registra C, s parcelným číslom 3418/2 - zastavané plochy a nádvoria,
evidovanej na LV č. XXXX Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Trnava pre katastrálne
územieJ.,ObecJ.,okresTrnavadotrochdníododňaprávoplatnostirozsudku.Vpriebehukonaniadošlo

k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 29.11.2010 na nového
vlastníka, ktorým je spoločnosť FEMAN, s.r.o., uznesením č. k. 19C/75/2011-46, zo dňa 19.1.2012 súd
pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2012.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáha vypratania budovy č. súp. XXX na ul. Z.
D. v J., zapísanej na Správe kat. Trnava na LV č. XXXX, odporcovia však neužívajú budovu, užívajú
iba trojizbový byt nachádzajúci sa v predmetnej budove, takže v tomto smere je žaloba nesprávna.
Všetky argumenty, ktoré boli vyslovené právnym zástupcom navrhovateľa, už boli preskúmané, jednak

tunajším súdom a jednak aj odvolacím súdom, už v konaní 18C/26/2003 kde bol vydaný rozsudok
23.11.2004, bolo konštatované, že žalovaní užívajú predmetný byt legálne, pretože postupom právnych
predchodcov navrhovateľa im vzniklo právo osobného užívania služobného bytu podľa § 25 ods. 1
Zákona č. 41/64 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991. Zdôrazňuje, že predmetný
byt stratil charakter služobného bytu, keďže do troch mesiacov nebola podaná žaloba o vypratanie
bytu. Preto je toho názoru, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby odporcom bola uložená
povinnosť byt vypratať a už vôbec neexistuje dôvod na to, aby im bola uložená povinnosť vypratať celú

budovu. Je pravdou, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil odporcom na
podpis zmluvu o nájme nebytových priestorov, samozrejme túto zmluvu nepodpísali. Je pravdou aj tá
skutočnosť, že odporcovia zaplatili viackrát navrhovateľovi nájomné, ktoré však navrhovateľ vrátil, bolo
nejasné prečo tak urobil, podľa jej názoru chcel použiť dôvod na výpoveď z nájmu bytu pre neplatenienájomného. Následne potom teda po vrátení týchto platieb odporcovia platili a aj platia nájomné na účet
navrhovateľa. Čo sa týka energií, je pravdou, že energie si platia sami jednotlivým dodávateľom, nakoľko
v byte sú namontované všetky potrebné merače. Podľa výpovede konateľa navrhovateľa tento vedel, že

budovu kupuje zaťaženú nájomnými právami a je jeho vecou, že v takomto stave, teda takto zaťaženú
nehnuteľnosť kúpil, nevie, v čom by mala byť dobromyseľnosť navrhovateľa na ktorú poukazoval,
jednoznačne odporcovia nemajú ísť kam bývať, byt užívajú legálne v súlade so zákonom a preto
návrh nemá opodstatnenie ani v skutočnosti ani v zákone. Čo sa týka administratívneho rozhodnutia,
ktorým bol predmetný priestor zmenený na nebytové priestory poukazuje na to, že nie je pravdou,

že by sa súdy doposiaľ nezaoberali jeho existenciou. Touto otázkou a to existenciou rozhodnutia sa
súd zaoberal v konaní 19C/6/2010, je pravdou, že takéto rozhodnutie existuje, poukazuje na to, že
odporcovianebolivôbecupovedomení,žetakétokonanieprebieha,neboloimdoručenéanirozhodnutie,
preto sa stalo právoplatným, nakoľko nemali možnosť proti nemu podať odvolanie, nemohli sa brániť.
Poukazuje na to, že stavebný úrad, pokiaľ rozhoduje o takejto zmene má brať do úvahy a vyporiadať
sa s existujúcimi nájomnými právami, čo v danom prípade nebolo. Je toho názoru, že stavebný úrad

o tom, že v predmetnej nehnuteľnosti odporcovia užívajú byt, ktorý má byť zmenený na nebytový
priestor ani nemal vedomosť. Napokon v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie právneho predchodcu
navrhovateľa v konaní 19C/6/2010, kde na otázku prečo bola potrebná takáto zmena odpovedal tým
spôsobom, že navrhovateľ potreboval kancelárske priestory, ako však bolo v konaní zistené, polovica
predmetnej budovy bola prázdna. Má preto za to, čo tvrdila i v konaní 19C/6/2010, že takáto zmena

bola účelová, jej účelom bolo ukončiť nájomný vzťah odporcov, takýto postup je však nezákonným
obchádzal sa ním zákon, bol v rozpore so zákonom. Pokiaľ by mal predchádzajúci vlastník záujem
vyriešiť otázku nájmu odporcov bol by to riešil zákonným spôsobom. Ďalej poukázal prvostupňový súd,
že z rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 19C/6/2010-261 zo dňa 2.3.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012 súd zistil, že predmetom konania

bolo určenie neplatnosti výpovede nájmu nebytových priestorov (predmetných nebytových priestorov,
vypratania ktorých sa domáha navrhovateľ v tomto konaní), vyslovenia ktorej sa domáhali D. Z. a W.
Z. proti odporcovi FEMAN, s.r.o. Trnava. Súd rozhodol, že výpoveď nájmu nebytových priestorov zo
dňa 26.11.2009 je neplatná. Prvostupňový súd vyslovil záver, že nakoľko navrhovateľ v 1. rade ukončil
pracovný pomer na ktorý bol viazaný predmetný byt dňa 17.12.1997 a prenajímateľom nebola

uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, charakter bytu sa zmenil na byt obecný (§ 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájom bytov a bytovými náhradami) a navrhovateľom v 1. rade a 2.
rade, ktorí v tom čase trvale spolu žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť od začiatku kedy bola pridelená
do užívania navrhovateľovi v 1. rade mala charakter bytu. Tieto priestory neboli žiadnym spôsobom
stavebne upravené ani v súvislosti s uvedeným rozhodnutím (Rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa
29.4.2003 o zmene užívania stavby). Postup odporcu - zmena charakteru stavby bez vyriešenia
existujúceho nájomného vzťahu a následná výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu ochranu, takýto

úkon je absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko sa ním
obchádza zákon. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu (rozsudok č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa
22.10.2012) vyplýva, že súd dospel k záveru, že navrhovateľovi v 1. rade - D. Z. vzniklo právo osobného
užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871 ods. 4
Občianskehozákonníkasúčinnosťouod1.1.1992zákonač.509/1991Zb.zmenilonanájomslužobného

bytu. Navrhovateľ v 1. rade D. Z. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný byt 17.12.1997
a prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu sa zmenil na byt
obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade D. Z. a W. Z., ktorí v tom čase žili ako manželia vznikol spoločný
nájombytumanželmi.ĎalejKrajskýsúdvyslovil,žejenepochybnéžemiestnosti,ktorésúpreukázateľne
po desaťročia a boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako bytové je možné pre určenie

charakteru týchto miestností vychádzať z toho, že ide o byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene
charakteruužívaniatýchtonehnuteľnostívydanévšakvroku2003potom,čoužminimálne13rokovtakto
nehnuteľnosti boli užívané. Podľa názoru odvolacieho súdu, iná by bola právna situácia, v ktorej by bolo
potrebné prihliadať na takéto rozhodnutie stavebného úradu, ak by rozhodnutie o charaktere užívanej
nehnuteľnosti bolo vydané pred vznikom nájomného pomeru. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

9.1.2013.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Z rozhodnutia
prvostupňového i odvolacieho súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/6/2010 je
zrejmé, že otázka vzťahu odporcov k predmetnej nehnuteľnosti bola predmetom konania vedenéhona tunajšom súde pod sp.zn. 19C/6/2010 o neplatnosť výpovede z nájmu, kde súd túto otázku
riešil ako predbežnú. Súd sa plne stotožňuje so závermi uvedenými v rozsudku tunajšieho súdu
č.k.19C/6/2010-261, ktoré potvrdil i odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 23Co/188/2011-320 zo dňa

22.10.2012, v ktorom krajský súd vyslovil právny názor, že navrhovateľovi v 1. rade - D. Z. vzniklo právo
osobného užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871
ods. 4 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom
služobného bytu. Navrhovateľ v 1. rade D. Z. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný
byt 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu

sa zmenil na byt obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade D. Z. a W. Z., ktorí v tom čase žili ako manželia
vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Ďalej krajský súd vyslovil, že je nepochybné že miestnosti, ktoré
sú preukázateľne po desaťročia a boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako bytové
sú byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene charakteru užívania týchto nehnuteľností vydané však v
roku 2003 potom, čo už minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti boli užívané. Z uvedeného je zrejmé,
že nie je možné sa stotožniť s názorom splnomocneného zástupcu navrhovateľa, že odporcovia užívajú

nebytové priestory a ani s názorom, že ich užívajú bez právneho dôvodu. Napriek existencii rozhodnutia
stavebného úradu zo dňa 29.4.2003, ktorým bol zmenený charakter stavby na nebytové priestory, je súd
toho názoru, že toto právoplatné rozhodnutie, nemá vôbec žiadny vplyv na existujúci spoločný nájom
bytu, ktorý odporcom v 1. a 2. rade vznikol ešte pred vydaním tohto rozhodnutia. Napriek existencii tohto
rozhodnutia a zmene zápisu charakteru predmetného priestoru v katastri nehnuteľností, vzhľadom na

dôvodyuvedenévrozhodnutítunajšiehosúduvkonaníourčenieneplatnostivýpovede,kdesúddospelk
záveru, že postup odporcu - zmena charakteru stavby bez vyriešenia existujúceho nájomného vzťahu a
následná výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu ochranu, takýto úkon je absolútne neplatný v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko sa ním obchádza zákon, je súd toho názoru, že
skutočný stav je taký, že reálne tento priestor bol vždy bytom a bytom stále i je. Súd zdôrazňuje, že sa v

tomto konaní nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou Rozhodnutia Mesta Trnava zo dňa 29.4.2003 o
zmene užívania stavby, súd poukazuje iba na to, že vydanie a existencia tohto rozhodnutia nemá žiadny
vplyv na reálny právny stav - existenciu spoločného nájmu bytu odporcov v 1. a 2. rade, keď v čase
vydania rozhodnutia sa absolútne neprihliadalo na existujúci spoločný nájom bytu odporcov v 1. a 2.
rade, vydanie tohto rozhodnutia absolútne neriešilo ďalší ,,osud" nájomcov, ktorí oprávnene, na základe

právneho titulu - platne vzniknutého spoločného nájmu bytu manželov, v tom čase predmetný byt užívali.
Zákon nepozná zánik spoločného nájmu bytu manželov takýmto spôsobom - zmenou bytu na nebytový
priestor,pretoprávoplatnérozhodnutiestavebnéhoúraduozmenecharakterustavby,anizápisvkatastri
nehnuteľností nemohli mať a nemajú taký následok, že by odporcom zanikol právny titul na základe
ktorého ako spoloční nájomcovia oprávnene užívajú predmetný byt. Súd poukazuje na skutočnosť, že

nie je možné prihliadať na dobromyseľnosť súčasného vlastníka - navrhovateľa tak, ako to žiadal jeho
splnomocnený zástupca, keď súd ani nevidí žiadny súvis tejto veci a tohto právneho stavu s pojmom
dobromyseľnosť.Napokon,akosavyjadrilsámkonateľnavrhovateľavčasekeďuzatváralkúpnuzmluvu
mal vedomosť o tom, že odporcovia predmetný priestor užívajú, teda mal možnosť rozhodnúť sa či
napriek tomu uzavrie zmluvu. Na rozhodnutie o predmetnom návrhu, nemá, podľa názoru súdu, žiadny

vplyv ani skutočnosť, či odporcovia vlastnia iné nehnuteľnosti, keď takáto skutočnosť nemá vplyv na
existujúci nájom bytu, ktorý zaniká len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom.
Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s
ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným odporcom priznal náhradu
trov konania a to trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ , pretože súd I. stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaného
dokazovania. Súd I. stupňa nesprávne právne posúdil otázku zániku užívacieho práva žalovaných k

nebytovým priestorom keď žalovaným zanikol
nájomný pomer dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Mesta Trnava zo dňa 29. 4. 2003 o
zmene užívania stavby, nakoľko týmto zanikol spôsobilý predmet užívania. Súd I. stupňa porušil ústavné
právo žalobcu na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože v rozpore so zásadou

rovnosti účastníkov konania porušil zákon - § 132 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p., ignorujúc kľúčovú
právnu argumentáciu žalobcu. Súd I. stupňa v rozpore so zákonom kvalifikoval nebytový priestor akoby
napriek tomu, že tým prekročil svoje oprávnenie v rozpore s ustanovením § 135 ods. 2 O.s.p. súd I.
stupňa popiera nezákonným spôsobom svoju úvahu o nezákonné rozsudky Okresného súdu Trnavazo dňa 2.3.2011 na krajskom súdu Trnava zo dňa 22. 10. 2012, ktoré sú zaťažené viacerými vadami
konania aj rozhodnutia. Súd I. stupňa sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Trnave v
rozsudku podľa, ktorého malo byť okrem iného nepochybné, že miestnosti, ktoré sú preukázateľne po

desaťročia a boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako byt sú bytom i, keď tu existuje
rozhodnutie o zmene charakteru užívania týchto nehnuteľností vydané však v roku 2003 potom, čo už
minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti užívané boli. s poukazom na ustanovenie § 85 ods. 1 zákona
číslo 50/76 zbierky o územnom plávok menovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
poukázal odvolateľov ako sa špecifikuje stavbám a v zmysle ustanovenia § 43b ods. 4 stavebného

zákona ako sa špecifikuje by presnejšie v ustanovení § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov; v oboch prípadoch je to priestor určený na trvalé bývanie alebo rozhodnutím
stavebného úradu trvalo určený na bývanie. V danom prípade právoplatným rozhodnutím stavebného
úradu šatka predmet užívania nebol určený na bývanie, ale na nebytové priestory na užívanie ako
kancelárske priestory. Na tieto skutočnosti súd I. stupňa vôbec nebral ohľad . Súd I. stupňa tak porušil
ustanovenie § 135 ods. 2 O.s.p., keď ignoroval právne následky právoplatného rozhodnutia správneho

orgánu a to vlastnou právnou kvalifikáciou prekročil svoje oprávnenia a nevychádzal z právoplatného
správneho rozhodnutia. Zákonným kritériom pre posúdenie bytu je však podľa stavebného zákona o
vlastníctve bytov rozhodnutie stavebného úradu o užívaní stavby, ktorého výrok bol určený na bývanie
je všeobecne záväzné. Toto rozhodnutie však nerešpektovali žalovaný, ktorý v rozpore s ním predmetné
priestory naďalej užívajú a nemajú žiadny právny titul na ich užívanie. Poukázali tak na ustanovenie §

3 ods. 3 zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov na základe písomnej
zmluvy, ktorú však neuzavreli ak konkludentne takýto nájom nebytových priestorov nemožno dohodnúť.
Poddodávateľov nesúhlasil ani s právnym názorom Krajského súdu v Trnave v rozsudku, " že iná by
bola právna situácia, ktoré by bolo potrebné prihliadať na takéto rozhodnutie stavebného úradu, ak
by rozhodnutie bolo vydané pred vznikom nájomného pomeru", pretože súd nemôže svojvoľne rozlíšiť

právnu záväznosť rozhodnutia podľa toho či bolo vydané pred vznikom nájmu alebo po vzniku nájmu
a takéto delenie nielenže nepoznal zákona ktorými je súd podľa v článku 144 ods. 1 Ústavy slovenskej
republiky viazaný, ale bolo by to v konečnom dôsledku viedlo k, ak súd dané mu záveru, že správny
orgán neviazaný existenciou nájomnej zmluvy pri svojom rozhodovaní o užívaní. V rozpore so zákonom
je aj právny názor v rozsudku na strane 7, keď súd I. stupňa tvrdí, že rozhodnutie nemá údajne mať

vplyv na existujúci spoločný nájom bytu a to veraje vzhľadom na dôvody v rozsudku prvostupňového
súdu najmä kvôli záveru, že: " postup odporcu - zmena charakteru stavby bez vyriešenia existujúceho
nájomného vzťahu a následná výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu ochranu a takýto právny úkon
je absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 O.z., nakoľko sa ním obchádza zákon, a súd je toho
názoru, že skutočný stav je taký, že reálne tento priestor bol vždy bytom nabitom stále je. "táto úvaha je

svojvoľnánezákonnáasúdmáztohododôvodu,žejenemysliteľné,abysúdsámrobilúsudokotomčije
nejaký priestore skutočne " bytom" , ak nespĺňa podmienky zákonnej definície bytu, nie je zrozumiteľné,
ktorý úkon má byť absolútne neplatný podľa O.z., o žiadne zákonné ustanovenie tento názor súd
neoprel, účastníkom kolaudačného konania nie je podľa zákona nájomca, rozhodnutie, samozrejme,
má vplyv na akýchkoľvek trvajúci nájom daných priestorov ako bytu, pretože jeho účinnosťou zaniká

predmet nájmu bytu, pretože prestáva byť právne spôsobilým na užívanie na účely bývania panie bytom.
odvolateľ poukazuje na to, že dohoda o prenechaní bytu k dočasnému užívaniu zo dňa 10.10.1990
neplatná, nakoľko bola uzavretá podľa ustanovenia § 134 a 135 občianskeho zákonníka účinného v
čase jej uzatvorenia tak ako predpokladá aj § 28 ods. 4 zákona číslo 41/64 zbierky o hospodárení s
bytmi. Preto je protizákonné konštatovanie súdu I. stupňa v konaní 18C/26/2003, v konaní 19C/6/2010

ako aj konštatovanie Krajského súdu Trnava v rozsudku, že dohoda má údajne byť neplatná, nakoľko
má údajne obchádzať zákon, čo však je absurdné, nakoľko z ustanovení zákona naopak dohoda
vychádza. Je v rozpore s nielen s dobrými mierami, ale aj so zákonom, ak žalovaní užívali predmetné
nehnuteľnostiajpodátume,ktorýmalžalovaný1/tietopriestoryvyprataťkčomusasámdohodezaviazal.
Preto nemohol vzniknúť žalovaným 17.12.1997 ako manželom spoločný nájom bytu podľa § 703 ods.

1 občianskeho zákonníka, keďže tento skončil naplnením rozväzovacej podmienky dohode. Navyše
žalovaní mali dostatok času zosúladiť svoje konanie so zákonom aj, prípadne napadnúť opravnými
prostriedkami rozhodnutie, ak sa im javilo v rozpore so zákonom, právny predchodca žalobcu ním nijako
nebránil. Žalovaní nemajú žiadny právny titul k tomu, aby mohli v rozpore so zákonom užívať nebytový
priestor. Akýkoľvek je nájom absolútne zanikol zmenou druhu veci z bytu ona nebytový priestor účinkami

rozhodnutia. Neobstojí tiež názor súdu I. stupňa, že existujúci nájom bytu, ktorý zaniká len z dôvodov
taxatívne vymedzený zákonov, pretože občiansky zákonník v § 710 ods. 1 a ani raz v § 711 nikde
neuvádza, že by zánik nájmu bytu nebol prípustný aj iným spôsobom. Nájom môže vzniknúť aj iným
spôsobom a to nielen, napríklad v súlade s ustanovením § 680 ods. 1 O.z. pri zničenie veci, ale ajv prípade dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, kedy verejnoprávny
akt spôsobí, že ďalšia existencia nájomného vzťahu konkrétnej veci je nezlučiteľná s účinkami tohto
aktu. Preto neobstojí právna kvalifikácia prvostupňového súdu na strane 6 a 7 rozsudku, ktoré je v

rozpore s hmotným právom. Ďalšej časti odvolania považuje odvolateľ za nezákonný a v rozpore s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. aj samotný postup prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku
ani len nespomenul niektoré kľúčové argumenty žalobcu a predovšetkým sa s nimi v odôvodnení
nevysporiadal. Prvostupňový súd tak porušil ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., keď jeho rozhodnutie nie
je ani presvedčivé, ani v ňom nie je uvedené, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie a, z

ktorých konkrétnych dôvodov vychádzal , keď dospel k nesprávnemu právnemu názoru. postupom súdu
bolo porušené ústavné právo žalobcu na spravodlivý súdny proces garantované článkom 6 ods. 1 ESĽP,
článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie nezrozumiteľné a zmätočné (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka IV. ÚS 115/03 zo dňa 3.7.2003, uznesenie ÚS SR
spisová značka III. ÚS 209/94 a pod.). Preto navrhol ho odvolateľ - navrhovateľ, aby bolo rozhodnutie
súdu I. stupňa v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 220O.s.p. zmenené a bol vydaný rozsudok

v zmysle návrhu o vypratanie budovy so súpisným číslo XXX nachádzajúcej sa na ulici E. D. v J. na
pozemku s parcelným číslom 3418/2, druh pozemku - zastavané plochy Jana dvoria evidovaný na LV
číslo XXXX Katastrálneho úradu Trnava Správou katastra Trnava pre katastrálne územie J., obec J.
do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcovia sú povinní nahradiť navrhovateľovi trovy konania
vrátane trov právneho zastúpenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku, ktoré budú špecifikované v

písomnom vyhotovení rozsudku .
Vyjadrenie k odvolaniu podala právna zástupkyňa odporcov. Poukázala na to, že odvolanie síce
napísané na 9 stranách, ale niet v ňom zmienky o tom, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia
súdu I. stupňa. Súd I. stupňa vykonal všetky navrhované dôkazy a správne zistil, že žalovanému 1/
vzniklo právo osobného užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa

podľa § 871 ods. 4 O.z. s účinnosťou od 1.1.1992 zmenilo na nájom služobného bytu. Žalovaný 1/ukončil
pracovný pomer, ktorý bol viazaný na predmetný byt je dňom 17. 12. 1997. Prenajímateľom nebola
uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu. Vlastníci domu číslo súpisné XXX v J. , ul. Z. D. sa už od
roku 2003 a snažili žalovaných v 1. a 2. rade vypratať troj- izbového bytu. Pôvodný vlastník Výzbrojna
požární ochrany, a.s. Praha 4 sa žalobou zo dňa 5.3.2003 domáhal voči žalovaným vypratania bytu vec

bola pod spisovou značkou 18 C/26/2003 prevedená na Okresnom súde v Trnave a podľa právoplatného
rozsudku zo dňa 23.11.2014 návrh nebol dôvodný, pretože na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žalovanému 1/a následne žalovanej 2/ako jeho manželke vzniklo právo osobného
užívania k predmetnému bytu, ktorý má povahu služobného bytu. Za protokolu o prevzatí bytu zo dňa
9. 10. 1990 súd považoval za preukázané, že žalovanému 1/ bol služobný byt pridelený rozhodnutím

VPO PR v Prahe zo dňa 9.10.1990, pričom boli naplnené zákonné podmienky pre vznik práva osobného
užívania služobného bytu podľa § 25 ods. 2 zákona číslo 41/1964 Zb. Následne Dobrovoľná požiarna
ochrana SR dala žalovaným v 1. a 2. rade výpoveď z nájmu nebytových priestorov od 26.11.2009 a
žalovaný sa domáhali určenia neplatnosti týchto výpovedí, Okresný súd Trnave v konaní 19C/6/2010
určil, že výpoveď z nájmu z 26. 11. 2009 a za 2. 12. 2009 je neplatná, rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/188/2011 - 320 zo dňa 22.10.2012. Podľa názoru oboch súdov
Dohoda, predmetom, ktorej bolo dočasné užívanie služobného domovníckeho bytu žalovanými jedná,
ktorá ďalej obsahovala aj dohodu o vyprataní bytu žalovaným 1. rade bez nároku na bytovú náhradu
pre prípad ukončenia pracovného pomeru je neplatná. súd I. stupňa preto správne pri rozhodovaní
vychádzal z rozsudku Okresného súdu v Trnave 23Co/188/2011 - 320 (poukazujúc na rozhodnutie

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyIV.ÚS322/04podľa,ktoréhovýroksúdnehorozhodnutianemožno
vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vyjadruje záväzný, zásadne nemeniteľný
názor súdu na predmet jeho rozhodovania ). Preto v konaní 19C/75/2011 nemohol súd zaujať v
otázke užívania bytu iný názor ako tomu bolo v konaní 19C/6/2010 pred súdom I. stupňa v konaní
23Co/188/2011 pred odvolacím súdom. proti žaloba o vypratanie nebytových priestorov, ktorá bola

vyčlenenánasamostatnékonaniezaloženánapovolenízmenyužívaniabytuajodvolanieprotirozsudku
je založené na údajnom nesprávnom právnom názore týkajúcej sa dôsledkov predmetného rozhodnutia.
Žiadosť právneho predchodcu žalobcu o zmenu funkčného využitia časti stavby - administratívnej
budovy služobného bytu ona kancelárie bola účelová, ktorý účel spočíval v tom, aby žalobca predmetnú
zmenu užívania mohol použiť ako dôvod na vypratanie bytu. Preto bol postup prvostupňového súdu

správny, keď takýto postup žalobcu vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi a nepoužíva preto právnu
ochranu. Rozhodnutie mesta Trnava zo dňa 29. 4. 2003 je teda ničotným správnym aktom, je nulitné
a ide o paakt a tak nie je záväzné. Preto treba priestory v administratívnej budove v J. na ulici Z. D. X
považovať za bytovú jednotku - troj- izbový byt v zmysle pôvodného kolaudačného rozhodnutia bodkamia rozhodnutie o zmene užívania stavby bolo vydané neoprávneným orgánom zástupcom primátora
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 písm. b) a 13 b ods. 1 zákona číslo 3169/1990 paplón zástupcom
primátora Ing. K. I., hoci zástupca starostu ho zastupuje iba počas neprítomnosti a nie na základe plnej

moci, čo bolo v danom prípade. Konajúci správny orgán nepoňal navrhovateľov 1 a 2 za účastníkov
konania, hoci tak mal urobiť. (odvolatelia vychádzajú z právneho názoru rozsudku Krajského súdu
Košice 4S/ 34/97 uverejneným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod číslom
72/1998). Nesúhlasí s názorom žalobcu, že rozhodnutím mesta Trnava o povolení zmeny užívania časti
stavby administratívnej budovy pre žalobcu ako prenajímateľa vznikla nemožnosť plnenia. Táto je iba

fiktívna, pretože byt v čase vydania rozhodnutia a aj toho času reálne existuje, takže plnenie nie je
nemožné. Odvolatelia nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že boli porušené jeho ústavné práva ochrany
vlastníckeho práva, pretože žalobca sa nemôže domáhať absolútnej ochrany svojho vlastníckeho
práva na úkor žalovaných, keď právny predchodca žalobcu predmetnú nehnuteľnosť zaťažil nájomnými
právami žalovaného 1/a následne nevyužil svoje právo dať žalovanému 1/výpoveď z nájmu bytu. Právny
dôvod na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade byt vypratať musí existovať a v konaní nebol

žiaden právny dôvod zistený. Nájom bytu žalovaným v 1. a 2. radenie nezanikol a preto ich užívacie
práva k predmetnému bytu trvajú naďalej. Preto právny zástupca v odvolateľov nesúhlasí s názorom
žalobcu, že postup súdu I. stupňa bolo porušené ich ústavné právo na splave práva a spravodlivý súdny
proces. Preto navrhla právna zástupkyňa vecne správny rozsudok súdu I. stupňa potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon vyjadrenie k odvolaniu 81,46 ( 60,07 + 7,81 paušál

+ 13,58 DPH).
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.),
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd poukazuje tiež na konanie pod sp.zn. 19C/6/2010 OS Trnave, kde odvolacie konanie
prebehlo pod sp.zn. 23Co/188/2011 s predmetom konania o neplatnosť výpovede z nájmu, keď odvolací
súd vo svojom rozhodnutí č.k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012, v vyslovil právny názor, že
navrhovateľovi v 1. rade - D. Z. vzniklo právo osobného užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie

pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992
zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom služobného bytu. Navrhovateľ v 1. rade D. Z. ukončil pracovný
pomer, na ktorý bol viazaný predmetný byt 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do troch
mesiacovvýpoveďznájmu,charakterbytusazmenilnabytobecnýanavrhovateľomv1.a2.radeD.Z.a
W. Z., ktorí v tom čase žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Krajský súd poukázal na

to, že je nepochybné, že miestnosti, ktoré sú preukázateľne po desaťročia a boli s vedomím a súhlasom
stavebného úradu užívané ako bytové sú byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene charakteru užívania
týchto nehnuteľností vydané však v roku 2003 potom, čo už minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti
Odporcovia preto neužívajú nebytové priestory a ani bez právneho dôvodu. . Súd rozhodol, že výpoveď
nájmu nebytových priestorov zo dňa 26.11.2009 je neplatná, navrhovateľ v 1. rade ukončil pracovný

pomer na ktorý bol viazaný predmetný byt dňa 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do
troch mesiacov výpoveď z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, charakter
bytu sa zmenil na byt obecný (§ 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájom bytov a bytovými náhradami) a navrhovateľom v 1. rade a 2. rade, ktorí v tom
čase trvale spolu žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).
Z odôvodnenia rozhodnutia rozsudku KS Trnava č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012) vyplýva,
že súd dospel k záveru, že navrhovateľovi v 1. rade - D. Z. vzniklo právo osobného užívania bytu
slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871 ods. 4 Občianskeho
zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom služobného bytu.

Navrhovateľ v 1. rade D. Z. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný byt 17.12.1997 a
prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu sa zmenil na byt
obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade D. Z. a W. Z., ktorí v tom čase žili ako manželia vznikol spoločný
nájom bytu manželmi. Miestnosti, ktoré sú preukázateľne po desaťročia a boli s vedomím a súhlasomstavebného úradu užívané ako bytové je možné pre určenie charakteru týchto miestností vychádzať
z toho, že ide o byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene charakteru užívania týchto nehnuteľností
vydané však v roku 2003 potom, čo už minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti boli užívané. Iná by

bola právna situácia, v ktorej by bolo potrebné prihliadať na takéto rozhodnutie stavebného úradu, ak
by rozhodnutie o charaktere užívanej nehnuteľnosti bolo vydané pred vznikom nájomného pomeru.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2013.

Postup odporcu - zmena charakteru stavby bez vyriešenia existujúceho nájomného vzťahu a následná

výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu ochranu, takýto úkon je absolútne neplatný v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko sa ním obchádza zákon, je súd toho názoru, že
skutočný stav je taký, že reálne tento priestor bol vždy bytom a bytom stále i je. Aj názor súdu I. stupňa,
žesanezaoberalplatnosťou, resp.
neplatnosťou Rozhodnutia Mesta Trnava zo dňa 29.4.2003 o zmene užívania stavby, je správny a
vydanie a existencia tohto rozhodnutia nemá žiadny vplyv na reálny právny stav - existenciu spoločného

nájmu bytu odporcov v 1. a 2. rade, keď v čase vydania rozhodnutia sa absolútne neprihliadalo na
existujúci spoločný nájom bytu odporcov v 1. a 2. rade, vydanie tohto rozhodnutia absolútne neriešilo
ďalší ,,osud" nájomcov, ktorí oprávnene, na základe právneho titulu - platne vzniknutého spoločného
nájmu bytu manželov, v tom čase predmetný byt užívali. Vzhľadom na to, že zákon nepozná zánik
spoločného nájmu bytu manželov takýmto spôsobom - zmenou bytu na nebytový priestor, právoplatné

rozhodnutie stavebného úradu o zmene charakteru stavby, ani zápis v katastri nehnuteľností nemohli
mať a nemajú taký následok zániku právneho titulu pre odporcov, na základe ktorého ako spoloční
nájomcovia oprávnene užívajú predmetný byt. Preto bol aj správne návrh zamietnutý. O trovách konania
súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným
odporcom priznal náhradu trov konania.

Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. úspešným odporcom priznal odvolací súd
právo na náhradu trov odvolacieho konania: za jeden úkon vyjadrenie k odvolaniu 81,46 ( 60,07 + 7,81

paušál + 13,58 DPH).

Senát odvolacieho súdu rozhodol počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.