Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 38Cb/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211208733
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7211208733.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Československá

obchodní banka, a.s., sídlo: Radlická č. 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, zastúpený
advokátom: Mgr. Peter Olejár, sídlo: Miletičova č. 21, Bratislava, proti žalovanému: F. O., narodený:
XX.X.XXXX, bytom: F. Č.. XXX/X, O., v konaní o zaplatenie 97.414,86 Kč s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 130,858,37 Kč istiny.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok za poskytnutie úveru vo výške 14,90% ročne z dlžnej
sumy 95.694,86 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy
97.414,86 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia.

IV. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

V. Žalovaný je povinný nahradiť 89,86% trov konania žalobcu.

VI. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 31.3.2011 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým
by zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 137.838,33 Kč titulom uhradenia nárokov žalobcu voči
žalovanému, ktoré žalobcovi vznikli na základe Smlouvy o ČSOB spotřebitelském úvěru č. 003054491R.
Predmetná čiastka pozostávala z nasledovných nárokov: 95.694,86 Kč zostatok neuhradenej istiny
poskytnutého úveru, 24.315,89 Kč úrok za poskytnutie úveru (14,9% ročne) vyčíslený do 2.3.2011,úrok

z omeškania 16.107,58 Kč titulom zmluvne dohodnutého úroku z omeškania (15% ročne) do 2.3.2011
a dlžné poplatky vo výške 1.720,- Kč. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok
na zmluvný úrok za poskytnutie úveru vo výške 14,9% z dlžnej sumy úveru 95.694,86 Kč od 3.3.2011
do zaplatenia a zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15% ročne od 3.3.2011 do zaplatenia z
dlžnej sumy zostatku úveru a dlžných poplatkov t.j. zo sumy 97.414,86 Kč. Žalobca si uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nezúčastnil, t.j. žalovaný na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.3. Z dôvodu pasivity žalovaného súd vo veci konal a rozhodol aj bez zistenia jeho stanoviska a to
na základe prostriedkov procesného útoku žalobcu (v tomto odôvodnení uvedené tvrdenia žalobcu a
žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré s ohľadom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového

poriadku súd považuje za nesporné).

4. Dňa 20.1.2009 uzavreli účastníci tohto konania zmluvný vzťah pomenovaný ako Smlouva o ČSOB
spotřebitelském úvěru č.003054491R, podľa ktorého poskytol žalobca žalovanému úver vo výške
100.000,00 Kč. Účastníci sa dohodli, že žalovaný splatí poskytnutý úver 60 pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 2.373,00 Kč splatnými vždy do 18. dňa v mesiaci počínajúc dňom 18.2.2009. V
úvodných ustanoveniach zmluvy sa účastníci dohodli, že tento zmluvný vzťah sa bude riadiť podľa § 497
o nasledujúcich zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníku. Túto skutočnosť súd zistil zo žaloby
a z citovanej zmluvy.

5. V článku 1.5 citovanej zmluvy sa účastníci dohodli na pevnej úrokovej sadzbe za poskytnutie úveru vo

výške 14,9% z dlžnej sumy ročne. V článku 1.7 zmluvy sa účastníci tiež dohodli, že v prípade omeškania
klienta (žalovaného) je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 15% z dlžnej sumy ročne.
Túto skutočnosť súd zistil zo žaloby a z citovanej zmluvy.

6. Podľa článku 1.1 predmetnej zmluvy sú súčasťou zmluvy aj Obchodní podmínky pre ČSOB

Spotřebitelské úvěry. Podľa bodu 9.1. písmeno d) obchodných podmienok môže žalobca v prípade
omeškania klienta so splatením akejkoľvek čiastky požadovať splatenie celého zostatku úveru ku dňu
určenému v prehlásení. Túto skutočnosť súd zistil zo žaloby, z predmetnej zmluvy a z obchodných
podmienok.

7. Žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti, preto ho žalobca vyzval svojimi listami zo dňa 19.8.2009 a
zodňa20.9.2009.Listomzodňa20.9.2009žalobcaoznámilžalovanému,žeodnehopožadujesplatenie
celého zostatku úveru a to ku dňu 1.10.2009. Tieto skutočnosti súd zistil zo žaloby a z citovaných listov
žalobcu.

8. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaného podľa citovanej zmluvy vznikla žalobcovi voči
žalovanému ku dňu 18.9.2009 pohľadávka vo výške 95.694,86 Kč titulom dlžnej, respektíve nesplatenej
časti poskytnutého úveru (istina úveru). Tento skutkový stav veci súd zistil zo žalobného návrhu, a z
vyššie citovaných dôkazov (zmluva, obchodné podmienky, sadzobník a listy žalobcu) a tiež z platobnej
histórie úverového vzťahu žalobcu a žalovaného.

9. Dňa 1.7.2009 bola repo sadzba Českej národnej banky stanovená na úrok vo výške 1,5%.Túto
skutočnosť súd zistil z evidencie Českej národnej banky pre konkrétne obdobia.

10. Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), zmluva

sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí
dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu
zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

11. Na základe dohody medzi účastníkmi tohto konania (úvodné ustanovenia zmluvy) sa predmetný

vzťah spravuje právnym poriadkom platným pre tento vzťah v Českej republike, t.j. Obchodním
zákonníkem.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy“): „Zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy:
„Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“14. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy:
„Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na

vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.“

15. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

vznikol záväzkový právny vzťah titulom Smlouvy o úvěru č. 003054491R. Žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky formou úveru, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom za poskytnutie
peňažných prostriedkov v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný túto svoju povinnosť porušil
a v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným (splácať úver v pravidelnými mesačnými splátkami),
žalobca bol podľa Obchodných podmienok oprávnený vyhlásiť, že všetky pohľadávky žalovaného
z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení žalobcu. Žalobca určil splatnosť

pohľadávok žalobcu z poskytnutého úveru na deň 18.9.2009. S poukazom na skutočnosť, že žiaden z
účastníkov konania dátum splatnosti úveru nenamietal, súd považoval túto skutočnosť za nespornú a
pre potreby rozhodnutia o nárokoch žalobcu uplatnených v tomto konaní vychádzal z toho, že splatnosť
celého úveru žalovaného nastala dňom 18.9.2009. Pohľadávky žalobcu, ktoré sa v dôsledku
porušenia povinnosti

žalovaného splácať úver riadne a včas stali dňom 18.9.2009 splatnými a na zostatku úveru dlžná
čiastka predstavuje sumu 95.694,86 Kč. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa do omeškania s
vrátením celkového zostatku úveru dostal od 19.9.2009 a toto omeškania trvá doposiaľ. Keďže žiaden z
účastníkov konania výšku pohľadávky, tak ako si ju uplatnil a v žalobe špecifikoval žalobca, nenamietal,
súd ju považoval s poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku za skutočnosť, ktorá nie

je medzi účastníkmi konania sporná.

16. Žalobca si vo svojom žalobnom návrhu vyúčtoval svoju pohľadávku titulom nesplatenej časti úveru
95.694,86 Kč a k tejto čiastke vyúčtoval aj 24.315,89 Kč titulom úroku za poskytnutie úveru vyčíslenému
do dňa 2.3.2011, 16.107,58 Kč titulom zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 15% ročne

do dňa 2.3.2011 a tiež vyúčtoval a uplatnil si aj sumu vo výške 1.720,00 Kč titulom nároku na zaplatenie
dohodnutých poplatkov. Ako aj z nižšie uvedených skutočností vyplýva predmetné nároky žalobcu sú
oprávnené iba v nasledovnom rozsahu: 95.694,86 Kč nesplatená časť úveru, 24.315,89 Kč titulom
nároku na úrok za poskytnutie úveru (14,9% ročne), 9.127,62 Kč titulom nároku na úrok z omeškania
(8,5% ročne) s uhradením zostatku úveru za obdobie do 2.3.2011 a 1.720,00 Kč titulom nároku na

zaplatenie dohodnutých poplatkov. Žalobcov nárok na úrok za poskytnutie úveru 10,90% z dlžnej sumy
ročne vyplýva zo znenia § 497 Obchodného zákonníka a z dohody účastníkov v článku 1.5 zmluvy.

17. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu si žalobca uplatnil
nárok aj na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania podľa dohody v článku 1.7 zmluvy vo

výške 15% ročne (v jeho vyúčtovanej časti vo výške 16.107,58 Kč). Tento nárok žalobcu nebol v celom
rozsahu opodstatnený a to z dôvodov uvedených v nasledujúcej časti odôvodnenia.

18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona Obchodného zákonník v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia zmluvy: „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§
716).

19.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka:„Je-lidlužníkvprodlenísesplněnímpeněžitéhozávazku
nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.“

20.Podľa§262ods.4Obchodnéhozákonníka:„Vevztazíchpodle§261nebopodřízenýchobchodnímu
zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních
právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku
nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajícíchklauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve
prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese
odpovědnost za porušení povinností z

těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského
zákoníku.“

21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má
věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen

platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.“

22. Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.: „Výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo
sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním
pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené
Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.“

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

24. Žalovaný pri uzatváraní predmetného vzťahu nebol v postavení podnikateľa, t.j. vystupoval ako

spotrebiteľ, preto dohoda o výške úroku z omeškania (inak možná podľa § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka) je v rozpore s vyššie citovaním ustanovením § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka. Táto
skutočnosť spôsobuje, že dohoda o výške úroku z omeškania vo výške 15% z dlžnej sumy ročne je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

25. Nakoľko je dohoda účastníkov predmetného zmluvného vzťahu neplatná, na predmetný vzťah sa
uplatňuje zákonný úrok z omeškania, t.j. úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb..

26. V zmysle vyššie uvedených skutočností (repo sadzby stanovené ČNB vždy k 1. dňu príslušného

kalendárneho polroka omeškania) je zákonný a teda oprávnený ročný úrok z omeškania v danom
prípade 8,5% (7% + repo 1,5%). Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobcov nárok na úrok z omeškania
nad rozsah 8,5% z dlžnej sumy ročne. Po matematickom prepočte žalobcom už vyúčtovaného úroku
z omeškania (úrok z omeškania za obdobie do 2.11.2011) uplatneného v rámci istiny uplatnenej
pohľadávky súd zistil, že tento nárok je opodstatnený iba v sume 9.127,62 Kč a nie vo vyúčtovanej výške

16.107,58 Kč.

27. Z dôvodov uvedených v odseku č. 26 tohto odôvodnenia teda súd žalobu ohľadom uplatneného
úroku z omeškania v časti nad oprávnený nárok zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.“

29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to tak, že

žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho
úspechu. Pomerný úspech žalobcu 89,86% vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný
v 94,93%
z uplatnenej čiastky, pričom úspech žalovaného bol 5,07% (pomer úspechu žalobcu teda predstavuje
rozdiel 94,3% - 5,07%).

30. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže
sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.