Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207394
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614207394.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne U.. E.

M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., X. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Heringeš &
Veverka, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Moskovská 13, IČO: 44 786 182, proti žalovanej W. D., O..
XX. X. XXXX, bytom V.-P.R., U. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, ul. 1. mája 113/19, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne U.. E. M. a žalovanej W. D. k stavbe rodinného domu súpisné
číslo XXX postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/2, stavbe hospodárskej budovy

postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/3, k pozemkom zapísaným ako parc. č.
KN-C 131/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, parc. č. KN-C 131/2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 109 m2 a parc. č. KN-C 131/3, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 66 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území V., zapísaným
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo
XXX a k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 145, druh pozemku: záhrady, o výmere 305 m2 a
parc. č. KN-E 148/3, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 6 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom

území V., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XXXX, s a z r u š u j e .
Stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/2,
stavba hospodárskej budovy postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/3, pozemky
zapísané ako parc. č. KN-C 131/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2,
parc. č. KN-C 131/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 109 m2, parc. č. KN-C
131/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 66 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom
území V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,

na liste vlastníctva číslo XXX, pozemky zapísané ako parc. č. KN-E 145, druh pozemku: záhrady, o
výmere 305 m2 a parc. č. KN-E 148/3, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 6 m2, nachádzajúce
sa v katastrálnom území V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, s a p r i k a z u j údo výlučného vlastníctva
žalovanej W. D., rodenej E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V.-P., U. XXXX/X.

Žalovaná je povinná zaplatiťžalobkyniztituluvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva16691,54

eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 8. 2014, sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k stavbe
rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/2,

stavbe hospodárskej budovy postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/3, k pozemkom
zapísaným ako parc. č. KN-C 131/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368
m2, parc. č. KN-C 131/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 109 m2 a parc.
č. KN-C 131/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 66 m2, nachádzajúcim sa
v katastrálnom území V., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 145, druh
pozemku: záhrady, o výmere 305 m2 a parc. č. KN-E 148/3, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 6
m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území V., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu
LiptovskýMikuláš,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvačísloXXXX,tak,žesaprikazujúdojejvýlučného
vlastníctva, za súčasného uloženia povinnosti vyplatiť žalovanej za spoluvlastnícky podiel na uvedených
nehnuteľnostiach sumu 16.700 eur, ako aj nahradiť trovy konania. V žalobe uviedla, že so žalovanou

sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, každá v 1-ici, pričom svoj spoluvlastnícky podiel
nadobudla dedením na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 8. 12. 2011, sp. zn. 30D/477/2011-41
a na základe žiadosti o zápis stavieb, ktorá bola zapísaná pod Z 3110/2013, na základe ktorej boli
zapísané stavby rodinného domu a hospodárskej budovy. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach na základe zmluvy RI 301/80, PKV vložky číslo 10517, 1961 a zápisu ROEP číslo Z

1685/99.Vroku1964rodičiažalovanejajejotca(C..X.E.)pravdepodobnekúpilispoločnénehnuteľnosti
odŠ.E..Vroku1980darovalispoločnénehnuteľnostisvojímdeťom(žalovanejajejotcovi),atokaždému
v 1-ici. Po smrti jej otca C.. X. E. celý jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiam nadobudla do
svojho výlučného vlastníctva. Po kúpe nehnuteľností sa manželia X. E. a L. E. odsťahovali z Bratislavy
do V., kde spoločné nehnuteľnosti užívali až do smrti X. E. v roku 1997. Žalovaná bývala v tom

čase v byte svojich rodičov v V., keď odmietla ponuku svojich rodičov presťahovať sa do V.. C.. X.
E. žil v byte svojich rodičov približne do roku 1966, kedy sa oženil a odsťahoval sa do bytu rodičov
jeho manželky. Žalovaná a jej otec chodili do V. sporadicky na návštevy svojich rodičov, neskôr aj na
dovolenky s deťmi. Po smrti matky žalovanej v roku 1989 sa o spoločné nehnuteľnosti začal starať
jej otec a po smrti otca žalovanej sa stal aj hlavným hospodárom spoločných nehnuteľností, o tieto

sa fyzicky staral a v prevažnej miere vykonával ich údržbu a zhodnocovanie až do roku 2010, kedy
mu v tom zabránila ťažká choroba. Žalovaná navštevovala nehnuteľnosti striedavo s jej otcom a jeho
manželkou, prevažne za účelom odzimovania a zazimovania spoločných nehnuteľností, samostatne za
účelom dovolenky. V súčasnosti v nehnuteľnostiach nikto trvalo nebýva a sú využívané len na rekreáciu,
a to tak z jej strany, ako aj zo strany žalovanej, resp. jej dcéry a jej manžela. Žalovaná sa s ňou

nikdy nedohodla na tom, že spoločné nehnuteľnosti môže užívať aj jej dcéra s manželom. Napriek
tomu títo podľa vlastného uváženia a bez jej súhlasu vykonávajú rôzne úpravy. Taktiež jej bráni a
v pokojnom a nerušenom výkone jej vlastníckych práv tým, že ju osočujú, obviňujú z odcudzovania
vecí zo spoločných nehnuteľností, páchania škôd a prikazujú jej, čo má robiť, kedy nehnuteľnosti
smie užívať a za akých podmienok. Žalovaná sa od jesene 2012 odmieta akoukoľvek formou podieľať

na úprave a opravách spoločných nehnuteľností. Spoločné nehnuteľnosti žalovaná navštevuje bez
predchádzajúcej dohody, termín pobytu jej stroho oznámi SMS správou. Poplatky za odber elektrickej
energie uhrádza žalovaná, všetky ostatné poplatky, t. j. poistné, vodné a stočné, odvoz odpadu, daň
z nehnuteľností platil jej otec a po jeho smrti ich platí ona. Jej otec finančne prispieval žalovanej aj na
úhradu faktúr za elektrickú energiu. Náklady spojené s údržbou a opravami spoločnej nehnuteľnosti

od roku 1989 v prevažnej miere hradil jej otec, ktorý investoval aj do zhodnocovania nehnuteľností,
a to v roku 1989 kúpy a osadenia druhých vonkajších vchodových dverí do domu, do pivnice, kúpy
novej elektrickej dvojplatničky, v období rokov 2001-2008 do vybudovania kanalizačnej a vodovodnej
prípojky, výmeny starého a osadenia nového plotu, kúpy a osadenia brán, kompletnej rekonštrukcie
sypárňovejčastidomu,osadenianovejpodlahyvkuchyni,vykachličkovaniačastikuchyne,rekonštrukcie

nadstrešnej časti oboch komínov, kúpy elektrickej rúry, opravy kachlovej pece, kompletnej rekonštrukcie
kúpeľne. Ona sama od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu investovala vyše 1000 eur do údržby
a prevádzky nehnuteľností. V októbri 2013 na vlastné náklady vykonala všetky administratívne kroky
potrebné k zápisu stavieb do katastra nehnuteľností, pričom žalovaná jej doposiaľ neuhradila ani časť
s tým súvisiacich nákladov. Nemá záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou.

Má záujem investovať do celkovej rekonštrukcie spoločných nehnuteľností, na ktorej žalovaná nie je
ochotná sa podieľať. Dňa 11. 3. 2014 sa uskutočnilo osobné rokovanie ohľadne možnosti vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaná jej listom zo dňa 23. 3. 2014 oznámila, že s jej návrhom
na vyporiadanie nesúhlasí a navrhla jej, že odkúpi jej spoluvlastnícky podiel za znalcom určenú cenu.Ona však záujem o predaj spoluvlastníckeho podielu nemá. Dňa 27. 3. 2014 zaslala žalovanej písomnú
ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, na ktorú žalovaná už nereagovala. Dispozičné riešenie
domu neumožňuje jeho reálne rozdelenie na 2 samostatné bytové jednotky s osobitnými vchodmi. Na

rozdiel od žalovanej však má záujem investovať do rekonštrukcie spoločných nehnuteľností v najbližších
6 rokoch až 140.000 eur.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 9. 2014, žalobkyňa uviedla, že po podaní žaloby na
Obecnom úrade v Bobrovci zistila, že poplatok za odvoz odpadu zo spoločných nehnuteľností uhrádzala

a uhrádza žalovaná a daň z nehnuteľností platili spoluvlastníci každý za svoj spoluvlastnícky podiel.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 28. 8. 2015, uviedla, že kúpa
a osadenie druhých vonkajších vchodových dverí boli zabezpečené jej otcom X. E.. Spolu so svojím
bratom navštevovala rodičov pravidelne, pomáhali im s prácami okolo domu a záhrady. Ešte niekoľko
rokov pred smrťou svojej matky jej v lete počas dovolenky pomáhala obriadiť a poupratovať celý dom.

Do smrti matku v spoločnej nehnuteľnosti doopatrovala. Doopatrovala aj svojho otca, ktorého mala po
smrti svojej matky u seba v V., a to posledných 5 rokov nepretržite. O spoločné nehnuteľnosti sa s bratom
staralispoločne.Každýrokchodilisbratomnajeseňdomzazimovaťanajarodzimovať.Dlhodobokaždú
letnú dovolenku venovala starostlivosti o nehnuteľnosť. Matka žalobkyne sa zazimovania a odzimovania
domu zúčastnila najviac 2 krát, prác na nehnuteľnosti sa nezúčastňovala a dom navštevovala zriedkavo,

približne 10 rokov dom nenavštívila vôbec, z dôvodu opatrovania svojej matky. Pomáhala pri prácach
na nehnuteľnostiach, pri výmene plotov, po rekonštrukciách dom upratovala, pri rekonštrukcii kúpeľne
bola 2 mesiace v V., pričom pripravovala stravu pre robotníkov. Pri prácach pomáhali aj jej dcéra, zať,
syn, vnuk. Pomáhala pri osadení betónovej skruže na vodovodnú šachtu v roku 1995, pri údržbe starého
dreveného plota, pri demontáži dreveného plota v roku 2002, pri natieraní stĺpikov, brán a zábran, pri

rekonštrukcii kuchyne a výmene podláh v kuchyni v roku 2004, pri zbúraní chlieva za hospodárskou
budovou, výmene poistkovej skrine v roku 2004 a elektrických zásuviek, pri rekonštrukcii sypárne na
obytnú miestnosť, izolácii hospodárskej budovy, zavedení osvetlenia na povalu domu, izolácii zadnej
častidomuprotivlhkosti.Tvrdeniežalobkyne,žeodroku2012saodmietapodieľaťnaúdržbeaopravách
spoločnej nehnuteľnosti, je nepravdivé, nakoľko naďalej sa stará o každoročnú údržbu strešnej krytiny,

kosenie záhrady, v roku 2013 zabezpečila na vlastné náklady opravu štítu na streche zadnej časti domu.
Dlhodobo zabezpečuje do nehnuteľnosti zariadenie a vybavenie. Pravidelne čistí rodinné hroby, do
ktorýchinvestovalaminimálne10.600Sk.Žalobkyňavyužívanehnuteľnostitakmervýlučnenarekreáciu.
Žalobkyňa a jej manžel sa na istý čas odsťahovali zo Slovenska a niekoľko rokov strávili v zahraničí bez
akéhokoľvek záujmu o spoločné nehnuteľnosti. Po ich odchode zo spoločnej nehnuteľnosti nachádza

neumytú podlahu, nepovysávané koberce, pleseň v kúpeľni. Žalobkyňa a jej manžel sa začali starať
o nehnuteľnosť pomerne nedávno, keď sa pravdepodobne rozhodli získať ju do výlučného vlastníctva.
Upozorňovanie na uvedené chyby nepovažuje za bránenie v užívaní nehnuteľností. Žalobkyňa si od
nej taktiež nikdy nepýtala súhlas na užívanie spoločných nehnuteľností jej manželom, matkou a ich
návštevami. S otcom žalobkyne dobre vychádzali a nepovažovali za dôležité, kto bude uvedený na

faktúre. Bločky boli uschované v dome v V., odkiaľ ich žalobkyňa vzala. Ešte 8 rokov po odchode do
dôchodku pracovala a spolufinancovala všetky rekonštrukcie nehnuteľností vo výške svojho podielu
1-ice, okrem rekonštrukcie kúpeľne, kedy už nemala iný príjem okrem dôchodku. Pri rekonštrukcii
kúpeľne však jej dcéra zaplatila 1-icu kúpnej ceny elektrického bojlera. Po zistení nezrovnalostí v katastri
nehnuteľnostízačalaprvákonaťapodalažiadosťourčeniesúpisnéhočíslastavbyajejzápisdokatastra

nehnuteľností. Náklady na správny poplatok a vyhotovenie geometrického plánu na výzvu žalobkyne
vo výške 1-ice uhradila. O plánoch žalobkyne na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti sa prvý krát
dozvedela zo žaloby. Tvrdenie, že nie je ochotná sa podieľať na týchto investíciách, je vykonštruované.
Spoločnú nehnuteľnosť potrebuje aj na to, aby sa mohla starať o hroby svojich rodičov, starých rodičov.
V prípade, ak jej dcéra a zať si nevyriešia bytovú otázku, je ochotná im prenechať svoj byt v Bratislave

a presťahovať sa do V.. Navrhla, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva za sumu
vyčíslenú znaleckým posudkom.

Žalobkyňa na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trvala.

Žalovaná s navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nesúhlasila a
navrhla, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva.V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 24. 9. 2015, žalobkyňa uviedla, že zdravotný stav jej otca
mu nebránil aktívne sa zapájať do všetkých činností pri údržbe spoločných nehnuteľností. Na rozdiel
od žalovanej však z prevažnej časti preukázateľne aj uvedené práce financoval. V roku 2004 napr.

investoval35.000Skdorekonštrukciesypárňovejčastispoločnejnehnuteľnosti.Onasazdôvodupobytu
v zahraničí nemohla zúčastňovať prác na spoločných nehnuteľnostiach. V druhej polovici roku 1996
bolo vykonané zriadenie kanalizačnej prípojky, kde náklady zahŕňali 3776,86 Sk, ktoré jej otec uhradil.
Za opravu kanalizačnej prípojky v roku 1997 uhradil jej otec 3064 Sk. Izoláciu a drenáž zadnej časti
domu vykonali v júli roku 2012 jej manžel spolu so zaťom žalovanej. Počas rokov 2001-2005 sa z

dôvodu pobytu v Austrálii nezúčastňovala na rekonštrukciách a úpravách spoločných nehnuteľností.
Po príchode na Slovensko sa podieľala spolu s manželom na prácach výlučne podľa pokynov jej
otca. V roku 2008 spolu so zaťom žalovanej pomáhali pri rekonštrukcii kúpeľne a postavili nový plot
v záhrade. V máji 2008 prispeli na rekonštrukciu nehnuteľností sumou 10.000 Sk. Od roku 2010
chodili pravidelne kosiť záhradu, vykonávali drobné úpravy na nehnuteľnostiach. Od roku 2012 do jari
2014 chodili zazimovať a odzimovať spoločné nehnuteľnosti. V lete 2004 jej mama poslala 10.000

Sk jej otcovi na financovanie rekonštrukcie sypárňovej časti domu a kuchyne. Od leta 2014 nemohla
v plnom rozsahu vykonávať svoje povinnosti ako spoluvlastníčka, keďže rodina žalovanej jej v tom
začala brániť aj tým, že jej formou SMS správ oznamovali, že už sú v V.. Nábytok, ktorý dávala
žalovaná priniesť do nehnuteľností, je starý a je buď pôvodný, resp. nepotrebný z bytu žalovanej.
Jej otec kúpil do spoločnej nehnuteľnosti aj nové elektrospotrebiče. Jej otec si všetky dokumenty o

kúpe materiálu a výpisy z účtov uchovával doma v Bratislave vo svojej dokumentácii. Žalovaná pritom
nevedela hodnoverne preukázať polovičnú spoluúčasť na financovaní rekonštrukcie nehnuteľností.
Po nepríjemných skúsenostiach, spojených so zamietnutím od zateplenia sypárňovej časti domu v
auguste 2012, bola nútená komunikovať so žalovanou výhradne formou SMS správ, aby sa vyhla
ďalšej nepríjemnej telefonickej konfrontácii hlavne zo strany jej dcéry a zaťa. Žalovaná a jej rodina jej

od roku 2012 do roku 2015 zanechávali nepríjemné odkazy a posielali listy, ktoré znevažovali ju, aj
jej rodinu. Plány s rekonštrukciou spoločných nehnuteľností verbálne predniesol zaťovi žalovanej jej
manžel počas pobytu v spoločných nehnuteľnostiach v júli 2012. Zať žalovanej sa vyjadril k uvedeným
skutočnostiam negatívne. Syn a dcéra žalovanej majú 1/3-inový spoluvlastnícky podiel v rodinnom
dome súp. č. XX X. V. a priľahlých pozemkoch, ktorých väčšinovým vlastníkom je ich teta L. D.Á.,

ktorá je slobodná a bez záväzkov, preto je viac než pravdepodobné, že po nej sa obe deti žalovanej
stanú jedinými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Spoločné nehnuteľnosti v stave, v ktorom sa
nachádzajú, vyžadujú kompletnú výmenu všetkých častí, a to okien, dverí, strechy, zásadnú komplexnú
rekonštrukciu vnútorných inštalácií, novú inštaláciu vykurovacieho systému. Spoločné nehnuteľnosti
hodlá po vykonaní rekonštrukcie využívať aj na predĺžené víkendy počas roka a na niekoľkomesačné

pobyty s deťmi.

V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 11. 1. 2016, žalovaná uviedla, že otec žalobkyne sa aktívne
do všetkých prác zapájal, v prítomnosti jej rodiny, avšak fyzicky najťažšie činnosti vykonávať nemusel
a nevykonával. Žalobkyňa so svojím manželom nehnuteľnosti navštevovala aj v čase, keď nebola ich

spoluvlastníčkou, bez toho, aby si pýtala od nej súhlas. Žalobkyňa si za tvrdenú výšku peňažných
prostriedkov na rekonštrukciu môže postaviť v V. nový rodinný dom podľa svojich predstáv. Žalobkyňa pri
väčšine rekonštrukcií a opráv osobne nebola, rovnako ako jej matka, ktorá vo svojej výpovedi priznala,
že sa jej manžel zásadne nezdôveroval, ako nakladal s finančnými prostriedkami a koľko a ako mu
prispievala na spoločné nehnuteľnosti. Jej brat sa jej zdôveril, že žalobkyňa s manželom prišli z Austrálie

bez úspor, musel im zaplatiť aj letenky na Slovensko a platil im aj náklady za byt v Bratislave. Taktiež
mal jej brat záľubu v technických, najmä leteckých prístrojoch, cestu do V. často spojil so zastávkou v
Aeroklube Trenčín, takže viazať využitie finančných prostriedkov výlučne na V. je neisté.

Právny zástupca žalobkyne navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že pri

rozhodovaní by súd mal prihliadnuť ku kritériu účelnosti využitia veci a posúdiť aj prípadné násilné
správanie sa jedného zo spoluvlastníkov. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná zanechávala
žalobkyni odkazy a SMS správy, z ktorých možno usudzovať, že žalovaná vyvíja psychický nátlak na
žalobkyňu a svojimi urážlivými odkazmi a neustálym osočovaním a obviňovaním z krádeží jej bráni v
pokojnom užívaní nehnuteľnosti, čo možno hodnotiť ako násilné správanie sa spoluvlastníka. Účelom

nehnuteľnosti pri jej výstavbe bolo jej trvalé užívanie, nejedná sa teda o chalupu, ale o rodinný dom.
Z odborného posudku C.. M. vyplynulo, že bez rozsiahlej rekonštrukcie nehnuteľnosti nie je možné
naplniť jej účel a bývať v nej počas celého roka. V súčasnosti je nehnuteľnosť obývaná len od jari do
jesene, počas zimných mesiacov obývaná nie je. Tvrdenie žalovanej, že pôjde do nehnuteľnosti bývaťna trvalo a prenechá svoj byt dcére, považujú za účelové. Žalovaná nebude schopná ani prefinancovať
svoj pobyt od jari do jesene v predmetných nehnuteľnostiach. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že
prevažná časť nákladov do údržby a opráv bola vykonaná zo strany otca žalobkyne. Žalovaná síce

tvrdila, že na investíciách sa podieľala rovným dielom, svoje tvrdenia však nepreukázala. Skutočnosť,
že otec žalobkyne investoval do spoločných nehnuteľností nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho
podielu, navrhol zohľadniť pri rozhodovaní. Žalobkyňa je ochotná do nehnuteľností v priebehu 6 rokov
investovať až 150.000 eur, aby nehnuteľnosti mohli byť celoročne obývané. Žalovaná má možnosť za
účelom starostlivosti o hroby prenocovať v rodinnom dome v V. súp. č. XX, ktorého spoluvlastníkmi sú

jej syn a dcéra. Bločky, ktoré žalovaná predložila, s výnimkou bločkov preukazujúcich nákup stavebného
materiálu na oplotenie vo výške približne 6000 Sk, nesúvisia s investíciami do spoločnej nehnuteľnosti.
Rovnako tak so spoločnou nehnuteľnosťou nesúvisí ani doklad za renováciu hrobov.

Právnyzástupcažalovanejnavrhol,abynehnuteľnostiboliprikázanédovýlučnéhovlastníctvažalovanej,
ktorá je pripravená žalobkyňu vyplatiť. Zákonnejšie a spravodlivejšie by bolo prikázanie nehnuteľností do

výlučného vlastníctva žalovanej. V súčasnosti obe účastníčky majú niekoľko rokov bydlisko v Bratislave
a nehnuteľnosti využívajú ako rekreačnú chalupu. Žalobkyňa aj pre jej dlhoročný pobyt v zahraničí
bola dokázateľne užívateľkou nehnuteľností v menšom rozsahu. Žalovaná sa pričinila o nadobudnutie
nehnuteľnosti právnym úkonom, a keďže išlo o dar, musela aj presvedčiť pôvodných spoluvlastníkov
domu, aby jej dom darovali. Žalovaná sa o nadobudnutie nehnuteľností zaslúžila len tým, že bola

dcérou pôvodného spoluvlastníka. Obe účastníčky majú k domu citové väzby, pôvodný spoluvlastníci
však prejavili vôľu, aby obdarovanou bola žalovaná a jej brat. Pôvodní spoluvlastníci teda prejavili
vôľu, aby dom zostal vo vlastníctve ich detí a ich potomkov, pričom žalobkyňa deti nemá, žalovaná má
deti aj vnukov. Tvrdenie žalobkyne, že chce do nehnuteľností investovať 150.000 eur, nebolo ničím
preukázané.OdbornévyjadrenieC..M.poukazujelennato,vakomstavejedomvsúčasnosti.Výmenou

okien a zateplením múrov sa plesne neodstránia. Dom je potrebné vetrať a vykurovať. Žalovaná nie
je spoluvlastníčkou domu jej švagrinej v V.. Iný dom v V. nevlastní, ani nie je jeho spoluvlastníkom.
Ak je žalobkyňa ochotná investovať spolu s výplatkom do rodinného domu 161.900 eur, môže si za
túto sumu kúpiť v V. kompletný dom. Žalovaná s otcom žalobkyne vychádzali dobre, dôverovali si a
nepotrebovali si navzájom preukazovať, kto čo platil, keďže sa spoločne starali o dom. Otec žalobkyne,

žalobkyňaajžalovanáprispievalinaúdržbuaopravunehnuteľnostípodľasvojichmožnostíaschopností.
Žalovaná ako dôchodkyňa je lepšie spôsobilá využívať dom v V.. Správanie žalovanej nebolo riešené
priestupkovým orgánom, ani iným orgánom. Ak aj bolo poukazované na správanie dcéry žalovanej, táto
nie je účastníčkou konania. Žalovaná je schopná a pripravená vyplatiť sumu spoluvlastníckeho podielu
žalobkyni.

Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že žalobu si podala z dôvodu, že nemôže
vykonávať svoje spoluvlastnícke práva, je obviňovaná z odcudzovania vecí zo spoločnej nehnuteľnosti,
kontrolovaná po odchode z domu, nemôže vykonávať v dome niektoré činnosti. Nemôže sa podieľať
ani na veľkých investíciách, nakoľko zo strany žalovanej nie je vôľa investovať. Keď sa robil štít na

dome, zaplatila 230 eur, z ktorých časť žalovaná použila na kúpu materiálu na rekonštrukciu sypárne,
s ktorou nesúhlasila. Vtedy došlo k narušeniu dôvery. Do domu začala chodiť ešte ako dieťa s rodičmi,
spoluvlastnícky podiel nadobudla vo februári 2012 po smrti otca. Žalovaná jej vždy pošle SMS správu,
kedy príde do domu a túto ona akceptuje, keďže sa chce vyhýbať hádkam. Do domu chodí 1-2 krát
do roka, v lete na dlhšie obdobie, 2-3 týždne, na jar a na jeseň dom odzimovať alebo zazimovať na

niekoľko dní. V lete 2012 investovala do opravy štítu 230 eur, v roku 2011 investovala 800 eur na
bežnú údržbu, prevádzku a zhodnotenie nehnuteľností, 216 eur vynaložila na palivové drevo, ktoré
kúpila jedenkrát. Dňa 13. 6. 2014 kúpila betónové dlaždice za 10,45 eura, z ktorých bol vybudovaný
prístupový chodník. Taktiež vynaložila prostriedky na opravu motorovej píly, kúpu plachty na zakrytie
dreva, ochranné pracovné pomôcky, náradie. V novembri 2013 dala vyhotoviť geometrický plán na

zameranie domu, náklady na vyhotovenie ktorého jej žalovaná v 1-ici zaplatila. Elektriku platí žalovaná,
vodu platí ona. Poplatky za komunálny odpad platí žalovaná, na dani z nehnuteľností sa podieľajú v
polovici. Poistenie uhrádza v plnej výške. Vzťahy neboli najlepšie už v čase, keď zomrel jej otec. Asi
po jednom roku sa rozhodla, že nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Do nehnuteľností chce
investovať. Žalovanú o zamýšľanej investícii neinformovala. Do domu by chceli chodiť aj častejšie. Je

zamestnaná, miesto výkonu práce má v zahraničí.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že k nehnuteľnostiam má citový vzťah, narodila
v V., bola tam aj pokrstená. Jej rodičia sa presťahovali do V. v 80-tych rokoch. Do V. chodila každý rokna jeden mesiac aj s deťmi, keď bola mama chorá, chodila jej pomáhať. Keď mama zomrela, chodili aj s
bratom pomáhať otcovi, keď bol otec chorý, vzala si ho na 5 rokov k sebe. Po smrti otca chodievala do V.
cez prázdniny na jeden mesiac, dom zazimovať a odzimovať. S bratom chodili vždy spolu. V V. sa stará

aj o hroby. Do V. chodieva momentálne minimálne na jeden mesiac v lete, niekedy aj dlhšie. Žalobkyni
pošle SMS správu, kedy bude v V., zatiaľ sa vždy dohodli. Žalobkyňa bola dom zazimovať a odzimovať 2
krát.Elektrikuplatíona,voduplatížalobkyňa,rovnakotakpoistku,daňznehnuteľnostiplatianapolovice,
komunálny odpad platí ona. Jej zať a vnuk vykonávajú bežnú údržbu okolo domu. Žalobkyňa na štít
prostriedky nedala, za 230 eur sa kúpil materiál na zateplenie sypárne. Jej zať urobil sieťky na oknách,

urobila sa obnova nábytku, skrinky do pivnice, výmena elektrickej skrinky. Zo sypárne sa izba robila ešte
zaživotajejbrata.Navšetkýchinvestíciáchsapodieľalav1-ici,atonavodovodnejprípojke,kanalizačnej
prípojke. Na rekonštrukciu kúpeľne finančne neprispela, keďže už vtedy nepracovala. V tom čase však
tam bola 2 mesiace, starala sa z jej prostriedkov o stravu pre robotníkov. Žalobkyňa s ňou prestala
komunikovať už za života jej brata. Momentálne sa spolu nerozprávajú. Žalobkyňa ju ohľadne investície
do nehnuteľnosti neoslovila. Brat dával bločky za nákup tovaru na jedno miest v spálni, žalobkyňa bločky

zobrala. Dvere na dome dal urobiť ešte jej otec. V roku 2007 dala polovicu nákladov na rekonštrukciu
kachľovej pece bratovi do ruky, na plot, na dlažbu do sypárne prispela tiež. Keď sa kopali jamy na plot,
vyplatila chlapom 1500 Sk. S bratom sa vždy dohodli na úhrade nákladov. V dome je nábytok z jej bytu.
V dome by chcela bývať, nakoľko by dcére prenechala byt. Postupne by v dome spravili okná. V zime
je v dome problém s kúrením. Prostriedky na vyplatenie podielu nemá, tieto by si však zabezpečila

prostredníctvom svojho vnuka.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkov, a to
K. U., K. E., U.E. Z., U.. U. B., X. B., C.. G. F., P.., E. I., U.. E. M., U. E. a listinnými dôkazmi
a to výpisom z listov vlastníctva č. XXX a XXXX pre katastrálne územie V., potvrdením Štátneho

notárstva Liptovský Mikuláš o zaplatení, výpisom z pozemkovej knihy pozemnoknižná vložka č. 1261,
rozhodnutím Miestneho národného výboru v V. o povolení zbúrania stavby, prepisom SMS správ,
platobnými výmermi na daň z nehnuteľností a komunálny odpad, vrátane dokladov preukazujúcich
úhradu uvedených výdavkov, predpismi poistného k poistnej zmluve vrátane dokladov preukazujúcich
úhradu poistného, faktúrami za vodné a stočné, listinnými dôkazmi preukazujúcimi kúpu stavebného

materiálu, kúpu elektrospotrebičov a dokladmi o ich úrade, fotokópiou zo stolového kalendára otca
žalobkyne, prihláškou odberateľa elektrickej energie, faktúrou za palivové drevo, geometrickým plánom
č. 82/2011-LM, výpočtom investičných nákladov za obdobie rokov 1989-2010, listom žalovanej zo dňa
23. 3. 2014, ponukou žalobkyne na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 27. 3. 2014, plánom
rekonštrukcie rodinného domu, znaleckým posudkom C.. P. M. č. 03/2014 zo dňa 8. 1. 2014, darovacou

zmluvou zo dňa 3. 7. 1980, osvedčením o dedičstve po poručiteľovi C.. X. E., žiadosťou o zápis stavby do
operátu katastra nehnuteľností, oznámením o pridelení súpisného čísla, žiadosťou o osobné stretnutie
zo dňa 3. 3. 2014, žiadosťou o určenie súpisného čísla, výzvou na úhradu správneho poplatku zo
dňa 16. 2. 2015, žiadosťou o zápis stavby, listom žalobkyne, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie P., fotodokumentáciou rodinného domu a priľahlých pozemkov, listinnými dôkazmi

preukazujúcimi výdavky na renováciu hrobu, listinnými dôkazmi preukazujúcimi úhradu elektrickej
energie, fotokópiou diáru C.. X. E., výpismi z účtu C.. X. E., listom zo dňa 13. 2. 2015, ako aj odpoveďou
na uvedený list, listami žalovanej žalobkyni, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
V., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie G., faktúrou za vyhotovenie geometrického plánu, dokladmi o úhrade uvedenej

faktúry, kópiou z mapy určeného operátu, kópiou z katastrálnej mapy, úradným bankovým potvrdením
X. banky, a. s., poistnou zmluvou, potvrdením F. F., a. s., odborným posudkom C.. P. M. zo dňa 7. 1.
2016, prehľadom výdavkov na užívanie domu, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami, a to každá v 1-ici, nehnuteľností, stavby

rodinného domu súpisné číslo XXX postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/2,
stavby hospodárskej budovy postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 131/3, pozemkov
zapísaných ako parc. č. KN-C 131/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368
m2, parc. č. KN-C 131/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 109 m2 a parc.
č. KN-C 131/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 66 m2, nachádzajúcich sa

v katastrálnom území V., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-E 145, druh
pozemku: záhrady, o výmere 305 m2 a parc. č. KN-E 148/3, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere
6 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresnéhoúradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam dedením po svojom otcovi C.. X. E., zomr. 13. 8. 2011,
na základe osvedčenia o dedičstva zo dňa 8. 12. 2011, č. k. 30D/477/2011-41. Žalovaná nadobudla

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach darovacou zmluvou zo dňa 3. 7. 1980, uzavretou medzi
darcami X. E. a L. E. a obdarovanými C.. X. E. a žalovanou, na základe ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižnej vložke Obce V. Č.. XXXX, darované obdarovaným do ich podielového
spoluvlastníctva, každému v 1-ici. C.. P. M. znaleckým posudkom zo dňa 8. 1. 2014, č. 3/2014, ocenil
hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ice na uvedených nehnuteľnostiach (rodinného domu

súp. č. XXX, hospodárskej budovy, chlievika, oplotenia, vodovodnej prípojky, kanalizačnej prípojky,
okapového chodníka, vonkajších schodov a pozemkov parc. č. KN-C 131/1, 131/2, 131/3, 145 a 148/3)
na 16.691,54 eura.

Z platobných výmerov, vydaných Obcou V. na daň z nehnuteľností súd zistil, že tieto boli za roky 1998,
2000, 2006 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, vydané na meno C.. X. E., rozhodnutie o vyrubení dane z

nehnuteľností na rok 2014 bolo vydané na meno žalobkyne. Na meno C.. X. E. bolo predpísané poistné
pre poistenie stavby za obdobie od 20. 8. 2007 do 19. 8. 2008. Žalobkyňa uhradila poistné za obdobie
od 21. 1. 2013 do 20. 1. 2014 vo výške 95 eur. Na meno žalobkyne bolo predpísané poistné za obdobie
od 21. 1. 2014 do 20. 1. 2015 vo výške 86 eur, ktoré žalobkyňa uhradila. Žalobkyňa uzavrela poistnú
zmluvu na poistenie rodinného domu v V. súpisné číslo XX ako aj poistenie domácnosti dňa 10. 11. 2014.

Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., resp. Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s. vystavila
faktúry za vodné a stočné na meno X. E. v období roku 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, na meno
žalobkyne v roku 2013. Z listinných dôkazov, predložených žalovanou, mal súd preukázané úhrady na
elektrickú energiu na účet Stredoslovenskej energetiky, a. s. za spotrebu elektrickej energie a úhrady
na účet Obce V..

Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou, mal súd preukázané vynaloženie prostriedkov na
stavebný materiál, a to betónové rúry v roku 1996 vo výške 1330 Sk, kombinovaný poklop v roku
1996 vo výške 1188 Sk, za zriadenie vodovodnej prípojky vo výške 2034 Sk v roku 1996, za predĺženie
vodovodnej prípojky v roku 1996 vo výške 520 Sk, za opravu kanalizačnej prípojky v roku 1997 vo výške

3064,46 Sk, za zriadenie kanalizačnej prípojky v roku 1996 vo výške 1212,86 Sk, v roku 1998 na nákup
stavebného materiálu v sume 203 Sk, 100 Sk, 3300 Sk, v roku 2001 vo výške 795,80 Sk, 675 Sk, za
nákup pletiva v roku 2001 vo výške 10.466,80 Sk, za nákup pletiva v roku 2001 vo výške 2763,80 Sk,
za nákup drobných súčiastok a ochranných pomôcok v roku 2001 vo výške 108 Sk, 115,50 Sk, 7 Sk,
137 Sk, 160 Sk, za nákup materiálu na údržbu v roku 2004 vo výške 380 Sk, 65 Sk, bežného náradia vo

výške 73,90 Sk, elektro materiálu vo výške 555,50 Sk, údržbového materiálu vo výške 50 Sk, náradia
vo výške 17 Sk, 2598 Sk, elektro materiálu vo výške 2707 Sk, stavebného materiálu vo výške 2811,50
Sk, náterového materiálu vo výške 2153,60 Sk, stavebného materiálu vo výške 1156,50 Sk, náradia vo
výške 430 Sk, ďalších predmetov a materiálu na bežnú údržbu vo výške 212 Sk, 91 Sk, 170,50 Sk,
159 Sk, 28 Sk, 208 Sk, 42 Sk, 95 Sk, 69 Sk, 39 Sk, 296 Sk, 287 Sk, v roku 2005 vo výške 287 Sk, 37

Sk, stavebného materiálu vo výške 320 Sk, 1627,80 Sk v roku 2007, 188 Sk, v roku 2008 stavebného
materiálu vo výške 2000 Sk, 197,50 Sk, sanity vo výške 905 Sk, materiál vo výške 155,59 Sk, náradia vo
výške 60 Sk, pletiva vo výške 401 Sk, stavebného materiálu vo výške 630 Sk, 405 Sk, sanity vo výške
32.781,50 Sk, 5973 Sk, stavebného materiálu vo výške 5123,50 Sk, elektro súčiastok vo výške 2102
Sk, sanity vo výške 4727 Sk, stavebného materiálu vo výške 1170 Sk, 423 Sk, 428 Sk, 741 Sk, sanity vo

výške 3876 Sk, stavebného materiálu vo výške 432 Sk, 350 Sk, náradia vo výške 191,50 Sk, stavebného
materiálu vo výške 820,50 Sk, náradia a stavebného materiálu vo výške 1581 Sk, stavebného materiálu
a náradia vo výške 1070 Sk, sanity vo výške 722 Sk, stavebného materiálu vo výške 110 Sk, náradia vo
výške 60 Sk, 244 Sk, 182,30 Sk, 551 Sk, 158 Sk, stavebného materiálu vo výške 78,50 Sk. Dňa 11. 7.
2014 bola žalobkyni vystavená faktúra za ihličnaté palivové drevo vo výške 216 eur. Žalobkyňa vyčíslila

celkovú výšku investícií za obdobie od roku 1989 do roku 2010 na 268.000 Sk, t. j. 8896 eur, z ktorých
podiel C.. X. E. činí 253.000 Sk, t. j. 8398 eur, jej podiel 10.000 Sk, t. j. 332 eur, podiel žalovanej 0 Sk
a podiel X. B. a E. B. 5000 Sk, t. j. 166 eur.

Z listinných dôkazov, predložených žalovanou, mal súd preukázanú úhradu sumy 14.150 Sk za pletivo

a drôt v roku 2002, v roku 2004 sumu 488 Sk za rozvádzač, vynaloženie sumy 10.600 Sk v roku 2004 za
renováciu hrobov, vynaloženie sumy 2581 Sk v roku 2002 na stavebný materiál, vynaloženie sumy 96
Sk na stavebný materiál v roku 2004, vynaloženie sumy 685,33 Sk v roku 2004 na stavebný materiál,
na bežné súčiastky v roku 2004 vo výške 80 Sk, vo výške 51 Sk, vo výške 27 Sk, na sanitu v roku 2004vo výške 120 Sk, na bežný materiál v roku 2004 vo výške 24,50 Sk, vo výške 2200 Sk v roku 2002, na
náter v roku 2004 vo výške 187 Sk, na stavebný materiál v roku 2004 vo výške 40 Sk, v roku 2004 vo
výške 12 Sk, v roku 2002 vo výške 1750 Sk, vo výške 20.200 Sk v roku 2004 na krovinorez.

Žalobkyňa vyčíslila celkovú plánovanú sumu rekonštrukcie do rodinného domu na 144.500 eur, a to v
prvej fáze roku 2014-2015 vo výške 24.500 eur, v roku 2015 vo výške 26.000 eur, v roku 2016-2017 vo
výške 35.000 eur a 21.000 eur, v roku 2018-2019 vo výške 18.000 eur a v roku 2020 vo výške 21.000 eur.

Dňa 3. 3. 2014 požiadal právny zástupca žalobkyne žalovanú o osobné stretnutie vo veci mimosúdneho
rokovania o podmienkach odkúpenia spoluvlastníckeho podielu žalovanej na nehnuteľnostiach.
Žalovaná dňa 23. 3. 2014 oznámila splnomocnenému zástupcovi žalobkyne, že navrhuje odkúpiť
nehnuteľnosti do jej vlastníctva za cenu určenú znaleckým posudkom. Dňa 27. 3. 2014 zaslal
splnomocnený zástupca žalobkyne žalovanej ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach za cenu 17.400 eur.

Súd sa oboznámil s výpismi z účtu C.. X. E. za obdobie od roku 2004, 2005, 2007, 2008, 2009, z ktorých
boli preukázané výbery peňažných prostriedkov v hotovosti aj prostredníctvom bankomatov, pričom z
bankomatov v Liptovskom Mikuláši boli vykonané výbery v júni 2004 vo výške 2 x 5000 Sk, v máji 2008
2 x po 5000 Sk, v júni 2008 vo výške 5000 Sk, v auguste 2005 vo výške 5000 Sk, v septembri 2005 2 x

po 5000 Sk, v júli 2007 vo výške 5000 Sk, v máji 2008 bolo na účet vložené E. B. 5000 Sk, E. M. 10000
Sk, v máji 2008 vybraté z účtu 80000 Sk a 15000 Sk, v pobočke X., a. s. v Liptovskom Mikuláši.

Súd sa oboznámil s prepisom SMS správ X. B. a E. B. žalobkyni, ako aj odpoveďami žalobkyne, listami
(odkazmi), ktoré zanechala žalovaná žalobkyni v spoločných nehnuteľnostiach a fotodokumentáciou

nehnuteľností.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V. mal súd preukázané, že syn a dcéra
žalovanej sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/6-ina, rodinného domu súp. č. XX,
postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1658 a priľahlých pozemkov.

Z úradného bankového potvrdenia X., a. s. zo dňa 17. 1. 2016 mal súd preukázané, že ku dňu 17. 1. 2016
predstavuje zostatok na účte U. B. 20.344,79 eura. Z potvrdenia F. F.Ľ., a. s. zo dňa 9. 1. 2016 mal súd
preukázané, že ku dňu vystavenia potvrdenia predstavuje zostatok na účte žalobkyne 41.618,65 eura.

C.. P. M., autorizovaný stavebný inžinier a odborne spôsobilá osoba na energetickú certifikáciu budov,
znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v odbornom posudku zo dňa 7.
1. 2016 uviedol, že rodinný dom súp. č. 112 v Obci V. má nevyhovujúcu spotrebu energie v zmysle
zák. č. 555/2005 Z. z. a nevyhovujúce konštrukcie - steny, strop, okná, podlahu. Stavebné konštrukcie
rodinného domu nespĺňajú požiadavky na vylúčenie vzniku a rastu plesní na jej vnútornom povrchu,

vylúčenie kondenzácie vodnej pary, minimálnu teplotu v zmysle príslušných právnych predpisov. Z
uvedeného dôvodu možno dlhodobý pobyt vo vnútorných priestoroch predmetného domu považovať
za zdraviu škodlivý. Na splnenie základných požiadaviek na hygienu a ochranu zdravia a dlhodobej
obývateľnosti rodinného domu je nevyhnutné vykonať v tomto dome významnú obnovu - vymeniť
otvorové konštrukcie (okná, dvere), zatepliť obvodové steny, podlahu na terénom a nevykurovaniu

suterénom, zatepliť stropnú konštrukciu prízemia a pod povalovým priestorom a nainštalovať bezpečný
systém vykurovania.

Podľa prepočtu žalobkyne, priemerné mesačné náklady na celkovú základnú prevádzku domu sú 410
- 460 eur mesačne, v ktorých nie sú zahrnuté prostriedky potrebné na nevyhnutné opravy stredného

rozsahu, kúpu nových spotrebičov, výmenu starých a kúpu nových vykurovacích telies a pravidelnú
údržbu a prevádzku. Uvedené náklady žalobkyňa vypočítala na základe 4 dňového pobytu počas
zazimovania domu v období 10. 10. 2013 - 2. 11. 2013.

Svedkyňa K. U. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že jej dom susedí s nehnuteľnosťami

účastníčok konania. Majú aj susediace záhrady. V dome už býva 30 rokov. V dome účastníčok bývali
rodičia žalovanej, po ich smrti zostal dom prázdny. Spočiatku žalobkyňa do domu nechodila, žalovaná
chodila často. Žalobkyňa, aj dcéra žalovanej, chodili na prázdniny. Niekoľko rokov chodila len žalovaná,
lebo žalobkyňa bola v Austrálii. Žalovaná chodila vždy spolu so svojím bratom, ľudia v V. si mysleli, že súmanželia, nakoľko vždy chodili spolu. Žalovaná chodila do V. aj každý druhý týždeň, pred 30 rokmi. Po
smrti rodičov nevie ako často chodila do V., starala sa o otca, mala ho v Bratislave. Žalobkyňa chodila aj
v zime. Žalovaná príde 3 krát do roka, rovnako tak žalobkyňa. Keď prišla žalovaná, zavrela sa do domu,

riadila, prala, keď prišiel jej zať s dcérou, kosili záhradu. Volali z V. chlapov, ktorí robili aj štít, bol tam asi
aj manžel žalobkyne, asi 2-3 roky dozadu. Robil sa aj plot, to ešte žil otec žalobkyne, bol tam aj manžel
žalobkyne, zať žalovanej. Dcéra žalovanej vyhadzovala z kuchyne dlážku, robila sa tam nová dlážka.
Keď prišla žalobkyňa s manželom, užívali si dovolenku, zať žalovanej doobeda porobil, poobede išli na
Maru. Keď zomrel otec žalobkyne, žalobkyňa aj s mužom sa chytili roboty, aj kosili.

Svedkyňa K. E. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že do domu chodili spolu obe rodiny, potom
došlo k sporu. Keď príde žalovaná s dcérou, pracujú až nad mieru. Býva o 4 domy ďalej. V dome nebola,
preto nemôže posúdiť, čo sa tam prerábalo. Videla, že prerábajú komín. Žalovaná s dcérou zametajú,
upratujú. Žalovaná sa stará aj o hroby. V dome býva 13 rokov. Žalovaná chodí do V. 5-7 krát do roka,
žalobkyňa menej často.

Svedkyňa U. Z. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že býva o 3 domy ďalej od nehnuteľnosti
účastníčok konania. V dome predtým bývali E., potom E.. Keď už boli slabší, chodila sa žalovaná o
nich starať, prišiel aj jej brat, ale žalovaná chodila častejšie, prišla aj na týždeň, potom si vzala otca do
Bratislavy. Po smrti otca chodila žalovaná aj jej brat, žalovaná chodila častejšie, posledných 10 rokov

chodí žalovaná aj s dcérou a zaťom. Prerobili izbu zo sypárne, robili údržbu okolo domu. Keď prišiel zať
žalovanej alebo manžel žalobkyne, kosili. Žalovaná chodí do V. často, aj 2 krát do mesiaca. Plot robili
spoločne, keď ešte žil brat žalovanej, bol tam aj zať žalovanej. Keď treba nejakých majstrov, žalovaná
sa jej príde opýtať, koho treba osloviť. Žalobkyňa chodí do V. asi 2 krát do roka, jej mamu tam skoro
vôbec nevidela. Zo sypárne robili izbu asi pred 5 rokmi, to ešte žil brat žalovanej, bol tam vtedy aj zať

žalovanej, on bol pri každej robote, aj jej vnuk. Chodili kupovať materiál, žalovaná chodila sa za ňou
pýtať, kde ho majú ísť kúpiť. Taktiež robili komín. Záhradu udržiava zať žalovanej, jej dcéra, 2 krát tam
videla aj manžela žalobkyne.

Svedok U.. U. B., vnuk žalovanej, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že odmalička chodí do

spoločnej nehnuteľnosti, spolu so žalovanou, jej bratom, mamou a jej manželom, zúčastňoval sa tam
mnohých prác, s bratom žalovanej opravoval drevené ploty, dávali nový plot, pomáhal pri kosení. Na
dovolenke býval často aj 2 týždne so žalovanou a jej bratom, raz niečo iniciovala žalovaná, raz niečo jej
brat. Bol aj pri prerábke kuchyne, keď sa vymieňala podlaha, po ceste viezli z Banskej Bystrice izolačný
materiál.Vzťahysavyostrilieštevroku2010zaživotaotcažalobkyne.Bolajpribúraníchlievaasuchého

WC, pri oprave štítu, omietaní domu a jeho izolácii. Pamätal si aj rekonštrukciu kúpeľne, vtedy tam bola
žalovaná asi 2-3 mesiace, pripravovala robotníkom stravu. Bola pri rekonštrukcii sypárne, kde bola aj
jeho mama, jej manžel a brat žalovanej. Manžel jeho mamy a manžel žalobkyne zatepľovali jednu časť
domu. Bol prítomný aj pri prerábaní komínov, spolu so žalovanou a jej bratom. Žalobkyňa za domom
posunula chodník a vymenila skaly za kachličky. Žalovaná chodí každé leto do V.. Žalobkyňa chodí do

V. už častejšie, ale nie častejšie, ako žalovaná. Je ochotný žalovanej pomôcť s výplatou podielu. Má
vedomosť, že výška výplatku je približne 16.000 - 17.000 eur. Časť týchto prostriedkov má k dispozícii
na účte vo výške 5100 eur, zvyšok vo výške približne 10.000 eur by si požičal od príbuzného. Peniaze
by vrátil príbuznému jednorazovo, vzal by si hypotéku. Býva u žalovanej, momentálne si bytovú otázku
riešiť nechce. Na bývanie by žalovanej vedel poskytovať približne 100-200 eur mesačne. Podľa jeho

názoru, v dome nie je potrebná rekonštrukcia minimálne do doby, kým by splatil hypotéku.

SvedkyňaX.B.,dcéražalovanej,privýsluchunasúdnompojednávaníuviedla,žedoV.chodíodmalička,
pomáhala pri prácach, prerábkach. Žalobkyňa sa prác nezúčastňovala. Žalovaná chodí do V. v lete
na 3-4 týždne, chodí aj na Všetkých svätých, na Veľkú noc, dom zazimovať, na jarné, letné kosenie.

Žalobkyňa začala do domu chodiť až od roku 2012, keď už bol prerobený a na lepšej úrovni, a to výlučne
na rekreáciu. Ona bola účastná výmeny plotov asi pred 14 rokmi, financovala to žalovaná spolu s bratom
na polovice, videla, že žalovaná dávala bratovi peniaze, materiál kupovali spoločne. O jeden a pol roka
nato sa realizovala výmena podlahy v kuchyni, financovala to žalovaná spolu s bratom, robila sa výmena
elektriky, výmena rozvodnej skrine, rozvody v kuchyni. Materiál zabezpečil jej manžel, financovala to

mama a jej brat. Potom sa robila prerábka sypárne v roku 2004, ktorú financovala žalovaná a brat na
polovice, natierali sa ploty, zábradlie, potom sa robil plot, keď zvalili susedia humno, následne sa robila
výmena komínov. Financovala v polovici bojler, niečo hradila žalovaná, asi 2/3-iny jej brat. Jej manžel
vozil na rekonštrukciu materiál. Na bežnej údržbe sa žalobkyňa nepodieľala, bežné udržiavacie prácefinancuje žalovaná a sčasti ona s manželom. Žalobkyňa ju nikdy neoslovila ohľadne nejakej investície
do domu. Kosenie realizuje jej manžel a asi 2 krát bol pokosiť manžel žalobkyne. Býva v nájomnom byte
v Bratislave, nájomná zmluva im bude končiť na budúci rok. S mamou sa rozprávala aj o tom, že by

im poskytla svoj byt a ona by išla bývať do V.. Do domu, ktorého je spoluvlastníčkou v V., nechodí, len
na návštevu, keďže dom patrí jej tete. Teta príbuzných nemá, avšak má priateľa, s ktorým žije niekoľko
rokov.

Svedok C.. G. F., P.. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že býva v dome cez jeden dom od

domu účastníkov od roku 1981. V dome bývali rodičia žalovanej, po smrti otca žalovanej dom užívali
žalovaná a jej brat, chodili do domu často aj spolu, aj samostatne. S bratom žalovanej chodila jeho
manželkaadcéra,sožalovanoujejdcéraajejmanžel.Posmrtiotcažalobkynechodídodomužalobkyňa
so svojím manželom, žalovaná. Posledné 2 roky chodí častejšie žalobkyňa, predtým chodila viacej
žalovaná. V dome aj niečo upravovali, zvnútra prerábali, robili prerábku komína, nevedel však uviesť,
kto sa týchto prác zúčastnil. Ešte keď žil otec žalobkyne, väčšinou kosil zať žalovanej, posledné 2 roky

kosí manžel žalobkyne.

Svedok E. I. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že býva v rodinnom dome susediacom s
domom účastníčok konania asi 10 rokov. Vždy videl v dome len žalovanú s jej bratom, spočiatku si
myslel, že sú manželia. Do domu chodila väčšinou žalovaná s bratom, jej dcéra s manželom a žalobkyňa

s manželom, vnuk žalovanej, chodili na striedačku. Od smrti otca žalobkyne najčastejšie chodí žalovaná,
jedno leto bola len žalobkyňa s manželom. Tento rok v lete zať žalovanej pokosil záhradu. Žalovaná
chodí do domu na všetky sviatky, okrem Vianoc, určite chodí 2-3 krát do roka. Tento rok to tam však
zívalo prázdnotou. Tento rok bola žalobkyňa v dome asi 2 krát. Ešte keď žil otec žalobkyne, tak sa
prestavoval komín, videl tam manžela žalobkyne, zaťa žalovanej, brata žalovanej, keď robili plot. Ešte

keď žil brat žalovanej, nahadzovali zadnú stenu hospodárskej budovy, určite prerábali aj izby, nakoľko
zať žalovanej sa ho bol pýtať, či si môžu urobiť okná na jeho stranu.

Svedok U.. E. M., manžel žalobkyne, na súdnom pojednávaní uviedol, že prvý krát bol v Bobrovci na

svadobnej ceste v roku 1994. Potom boli v V. v roku 1997, 1998, v roku 2003 boli v dome len pozrieť.
V roku 2005 sa vrátili z Austrálie. Jeden krát boli v V. v roku 2006, v roku 2007 tam boli len krátko, v
roku 2008 boli v V. kvôli rekonštrukcii kúpeľne, plota. V roku 2009 boli v V. 2 týždne, v roku 2010 začali
pracovať na nehnuteľnostiach, začal kosiť záhradu. V roku 2012 sa vykonalo oddrenážovanie západnej
časti domu. Počas uvedených prác ich zať žalovanej a jeho manželka oslovili ohľadne zateplenia zadnej

časti domu, voči čomu on výhrady nemal. Musel však informovať manželku. V auguste 2012 potom
našli v dome asi 1,5 tony štrku, z čoho usúdili, že sa jedná o materiál na rekonštrukciu. Žalobkyňa si
potom zabezpečila odborné stanovisko k rekonštrukcii a s touto nesúhlasila. S rekonštrukciou pôvodne
nesúhlasila aj žalovaná. V roku 2012 na jeseň boli spolu so žalovanou dom zazimovať, vtedy tam bola
aj manželkina mama. Vtedy im žalovaná povedala, že na dome sa už narobili dosť a že najbližších 10

rokov sa majú o nehnuteľnosť starať oni. Preto sa od roku 2013 nehnuteľnostiam začali venovať naplno,
boli ich odzimovať aj zazimovať. V roku 2013 boli v dome na dovolenke 2 týždne, v roku 2014 boli 3
týždne, dom boli odzimovať. V roku 2015 v dome neboli na dovolenke, boli ho len niekoľkokrát pozrieť. V
roku 2014 manželka zakúpila aj palivové drevo, navyše zaplatila aj za odvoz vodičovi 80 eur. Posledná
rekonštrukcia na dome sa vykonala v roku 2008, na ktorú prispeli sumou 10.000 Sk, o ktoré ich požiadal

C.. E.. Od roku 2008 sa do stavby finančne neinvestovalo. Za života otca žalobkyne im vždy dcéra
žalovanej oznámila, kedy mieni ísť na dovolenku, oni sa potom prispôsobili. Po smrti otca žalobkyne sa
dovolenky plánovali tak, že dcéra žalovanej im oznámila formou SMS správy, kedy ide na dovolenku,
oni už do konfliktu nechceli ísť, preto sa im prispôsobili. V roku 2008, keď sa prerábala kúpeľňa, bol s C..
E. v pobočke X., dňa 7. 5. 2008, kedy C.. E. vybral 80.000 Sk, ktoré použil na nákup niektorých súčastí a

materiálu v súvislosti s rekonštrukciou spoločnej nehnuteľnosti. V ten istý deň aj vo firme Mars objednal
bojler. Kúpeľňa sa rekonštruovala kompletne. Spoločne so žalovanou boli vo firme Krt, kde kúpili dlážku,
dlaždice, umývadlo, vaňu a pákové batérie. Poznámky z diára našla jeho manželka v osobných veciach
C.. E. v roku 2013. Jednalo sa o diár, ktorý našla v spoločnej nehnuteľnosti v V.. Účtovné doklady našla
manželka C.. E. v jeho byte v Bratislave.

Svedkyňa U. E., matka žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že do Bobrovca chodila
so svojím manželom často, jej manžel chodil do V. aj 3 krát do mesiaca, a to aj po smrti svokrovcov.
Do V. chodil sám, ona s ním chodila 3 krát do roka. Od roku 1988 sa starala o svoju mamu až do roku2004, v tomto období bola v V. asi 5-6 krát. V tomto období chodil do V. jej manžel sám, chodila asi aj
ich dcéra. Od roku 2004 do roku 2011 bola s manželom v V. asi 5-6 krát. Od smrti manžela chodila do V.
s deťmi. Dcéra chodí do V. asi 1 krát do mesiaca. Manžel dával do V. značnú časť peňazí. Peniaze na

investovanie do V. vyberal v hotovosti z bankomatu, jeden krát jej telefonoval, aby mu poslala 10.000
Sk v hotovosti poštou v krabičke, nakoľko súrne potreboval nejaké peniaze do V.. Nie vždy jej povedal,
do čoho peniaze investuje, jednalo sa však o vysoké sumy. S manželom sa nerozprávali o tom, akým
spôsobom prispieva na náklady v V. žalovaná. Väčšinu peňazí však dával on. Manžel so žalovanou sa
mali radi, pomáhali si, chodili spolu do V.. Žalovaná ju neustále osočuje, telefonicky sa jej vyhráža, nevie

uviesť, prečo. Do V. nemá kde chodiť, preto jej na dome veľmi záleží. V V. má taktiež pochovaných
starých rodičov, krstných rodičov, svokrovcov.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území V., zapísaným
na listoch vlastníctva čísla XXX a XXXX, keďže medzi účastníčkami nedošlo k dohode o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva a žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností navrhla
podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané

a medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami
predmetných nehnuteľností, každá v 1-ici. Každá z účastníčok v konaní navrhovala vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam prikázaním do svojho výlučného vlastníctva. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne nedeliteľné, preto nemohlo byť spoluvlastníctvo
k nim vyporiadané ich reálnym rozdelením. Reálnu nedeliteľnosť stavby rodinného domu mal súd

preukázanú najmä zo znaleckého posudku, ktorým bola určená hodnota stavby, a to vzhľadom na
jej stavebné usporiadanie a dispozičné riešenie. Rovnako mal súd preukázanú nedeliteľnosť stavby
hospodárskej budovy, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že vytvára s rodinným domom jeden funkčný
celok a slúži na užívanie spolu s domom. Pokiaľ ide o pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 131/1,
131/2 a 131/ 3, jedná sa o pozemky zastavané stavbami rodinného domu a hospodárskej budovy (131/2

a 131/3) a o priľahlý pozemok (131/1), ktoré tvoria s rodinným domom jeden funkčný celok, slúžia na
jeho lepšie využívanie, preto, pokiaľ by aj bolo teoreticky možné ich reálne rozdelenie, z hľadiska ich
hospodárskeho využitia a účelu, ktorému pozemky slúžia, súd nepristúpil k ich reálnemu rozdeleniu. Z
rovnakých dôvodov súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepovažoval za účelné a v zmysle
zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka za „dobre možné“ ani reálne rozdelenie

pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-E 148/3 a 145, pretože tvoria funkčný celok s rodinným domom
a priľahlými pozemkami ako záhrada, zlepšujú preto využitie samotného domu a súčasne blízkosť domu
umožňuje lepšie obhospodarovanie záhrady. Navyše, reálnym rozdelením uvedených pozemkov podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníčok by sa vytvorili pozemky o výmere približne 155 m2,
ktoré, práve vzhľadom na výmeru, by boli hospodársky ťažko využiteľné. Pozemky sú prístupné od

rodinného domu, preto by bol obtiažny aj prechod k nim. Vzhľadom na prvotné stanovisko žalovanej,
ktorá navrhla, aby súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezrušil, sa súd zaoberal aj
možnou existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu resp. predajom veci a rozdelením výťažku. Súd však
nemal z vykonaného dokazovania preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a

nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď, navyše, v prípade nezrušenia a nevyporiadania
podielového spoluvlastníctva účastníčok, vzhľadom na aktuálny stav ich vzájomných vzťahov a postojov
k ďalšiemu hospodáreniu so spoločnými nehnuteľnosťami, je predpoklad vzniku ďalších súdnych sporov
(najmä vzhľadom na nezhody ohľadne užívania nehnuteľností a investícií do nehnuteľností). Keďže anijedna zo spoluvlastníčok nechce naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu (žalovaná síce navrhovala
spočiatku zachovať spoluvlastníctvo, ale následne s jeho zrušením súhlasila), prihliadajúc k zásade,
že nikoho nemožno nútiť, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával, súd podielové spoluvlastníctvo

účastníčok k nehnuteľnostiam zrušil. Nakoľko nehnuteľnosti neboli reálne deliteľné, resp. ich rozdelenie
nebolo dobre možné vzhľadom na ich využitie, bolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo len prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednej zo spoluvlastníčok, keďže obe spoluvlastníčky navrhli
prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
súd prikáže vec za primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý môže vec účelne využiť, pričom

prihliadne na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ ide
o žalobkyňou tvrdené násilné správanie, ktorého sa mala voči nej dopustiť žalovaná, a to formou
psychického násilia, súd v konaní uvedené tvrdenie preukázané nemal. Prepisy SMS správ, ktoré
mali uvedené správanie žalovanej preukazovať, predstavovali v rozhodujúcej miere správy od dcéry
žalovanej, resp. jej manžela, ktorí však nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, preto k ich správaniu
súd nemohol prihliadať. SMS správy, ktoré pochádzali od žalovanej, neobsahovali žiadne tvrdenia,

ktoré by sa mohli vyhodnotiť ako psychické útoky na žalobkyňu. Rovnako tak listy žalovanej, ktoré
zanechala žalobkyni ako odkazy v dome, neobsahujú také skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť
ako násilné správanie žalovanej. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že vzťahy medzi
spoluvlastníčkami sú narušené, nekomunikujú spolu a dochádza medzi nimi aj ku určitým vzájomným
konfliktom pri užívaní nehnuteľností, resp. po skončení ich užívania najmä žalobkyňou. Žalobkyňa

však v konaní netvrdila, ani nepreukázala, že by oznámila konanie žalovanej voči nej ako priestupok
resp. trestný čin. Ani z ďalších vykonaných dôkazov, najmä z výsluchov svedkov, súd násilie zo
strany žalovanej voči žalobkyni preukázané nemal. Súd preto pri rozhodovaní, vzhľadom na rovnosť
podielov spoluvlastníčok, prihliadol na účelnosť využitia veci. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom
vyporiadania je rodinný dom a priľahlé pozemky, súd prihliadol k tomu, kto a v akom rozsahu

doposiaľ nehnuteľnosti užíval, kto sa postaral o ich opravy, údržbu a zveľadenie, kto a koľko do
nehnuteľností investoval, kto je odkázaný s uspokojovaním svojich potrieb na užívanie uvedených
nehnuteľností. Prihliadajúc k uvedeným kritériám a vykonaným dôkazom mal súd preukázané, že
predpoklady účelnejšieho využitia nehnuteľností sú splnené u žalovanej. Na prvom mieste je potrebné
uviesť, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti právnym titulom daru v roku 1980. Žalobkyňa nadobudla

nehnuteľnosti ku dňu smrti svojho otca, v roku 2011, právnym dôvodom dedenia. Žalovaná je teda
spoluvlastníčkou nehnuteľností o 31 rokov dlhšie ako žalobkyňa. V konaní bolo preukázané, že žalovaná
sa narodila v V. (v inom dome), v spoločnej nehnuteľnosti doopatrovala svoju mamu až do jej smrti,
pravidelne si brávala dovolenku z práce aj na dlhšie časové obdobia, aby starostlivosť o svoju mamu
zabezpečila, následne zabezpečovala starostlivosť v dome aj o svojho otca, ktorého potom v Bratislave

v svojej domácnosti až do smrti doopatrovala. Medzi účastníčkami bolo nesporné, že starostlivosť o
rodičov zabezpečoval aj právny predchodca žalobkyne, C.. X. E.. Z hľadiska posúdenia citovej väzby
účastníčok k nehnuteľnostiam však práve vyššie uvedené skutočnosti preukazujú väčšiu citovú väzbu
žalovanej. Pokiaľ ide o rozsah užívania nehnuteľností, z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí
svedkov, mal súd preukázané, že od smrti právneho predchodcu žalobkyne v roku 2011 užívajú

spoločné nehnuteľnosti účastníčky približne v rovnakom rozsahu. Pred smrťou právneho predchodcu
žalobkyneužívalanehnuteľnostivoväčšomrozsahužalovaná,žalobkyňanehnuteľnostivôbecneužívala
v období rokov 2001-2005, kedy bola v zahraničí. Súd zohľadnil pri rozhodovaní aj pôvodný úmysel
darcov (X. E. a L. E.), ktorým bolo obdarovanie svojich detí, pričom práve žalovaná bola obdarovanou,
teda osobou, ku ktorej smeroval úmysel darcov spoluvlastniť nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o udržiavanie

nehnuteľností, ich opravy a zveľaďovanie (investície), súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že obidve spoluvlastníčky, resp. právny predchodca žalobkyne, investície do nehnuteľností vykonali,
podieľali sa na nich aj finančne, čo vyplynulo najmä zo svedeckých výpovedí aj listinných dôkazov. Aj
keď žalobkyňa predložila pokladničné bločky, faktúry, príjmové doklady, ktoré boli vystavené na meno
C.. X. E., preukazuje to len skutočnosť, kto vstúpil s jednotlivými dodávateľmi do zmluvného vzťahu, kto

materiál zakúpil resp. práce dodávateľovi zaplatil. Z výpovede žalovanej, ako aj z výpovedí svedkov
však vyplynulo, že aj žalovaná sa podieľala na investíciách aj finančne. Vzhľadom na vzťah žalovanej
a jej brata, ktorý opakovane aj svedkovia označili za tak dobrý, že ich dokonca považovali za manželov
nie za súrodencov, je logické a prirodzené, že si nevystavovali navzájom doklady a potvrdenia o prevzatí
peňazí, pokiaľ z nich financovali investície do spoločných nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala

na výbery z účtu C.. E., ktoré sa časovo mali zhodovať s financovaním nákladov na investície do
spoločných nehnuteľností, preukázala svoje tvrdenia len čiastočne. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že výbery z bankomatu v Liptovskom Mikuláši boli preukázané len v júni 2004 vo výške 2 x 5000 Sk, v
máji 2008 2 x po 5000 Sk, v júni 2008 vo výške 5000 Sk, v auguste 2005 vo výške 5000 Sk, v septembri2005 2 x po 5000 Sk, v júli 2007 vo výške 5000 Sk, okrem toho v čase vykonávania rekonštrukcie
kúpeľne boli vykonané C.. E. v máji 2008 výbery na pobočke banky v Liptovskom Mikuláši vo výške
80000 Sk a 15000 Sk. Použitie peňažných prostriedkov, ktoré C.. E. čerpal výberom z bankomatov v

mieste svojho bydliska, výlučne na investície do nehnuteľností v V. žalobkyňa nepreukázala. Navyše,
výbery z účtu C.. E. boli žalobkyňou preukazované aj v roku 2009, hoci v uvedenom roku nebola v
konaní tvrdená väčšia investícia. Žalobkyňou boli preukazované aj výbery v mesiacoch január, február,
október, november, kedy už nehnuteľnosti boli „zazimované“, preto na nich nemohlo dochádzať k
vykonávaniu opráv a údržby. Ani vypočutá svedkyňa, manželka C.. E., nevedela jednoznačne uviesť, čo

konkrétne z peňažných prostriedkov, ktoré vyberal z účtu, C.. E. X. V. financoval. Medzi účastníkmi bolo
nesporné, že žalovaná sa finančne nepodieľala na nákladoch na rekonštrukciu kúpeľne, keďže v tom
čase už nepracovala. Počas rekonštrukcie však v V. zabezpečovala dohľad nad stavbou ako aj stravu
pre robotníkov zo svojich prostriedkov. Súd taktiež pri rozhodovaní prihliadol k odkázanosti účastníkov
na užívanie nehnuteľností na uspokojovanie ich potrieb. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rodinný
dom, vrátane priľahlých pozemkov, v súčasnosti slúžia, a to minimálne od smrti otca žalovanej v roku

1997, na účely rekreácie ich spoluvlastníkov a ich rodinných príslušníkov. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že
hodlá vykonať do nehnuteľností investície v hodnote približne 144.500 eur v časovom horizonte 7 rokov.
Predložila listinný dôkaz, preukazujúci vlastníctvo peňažných prostriedkov vo výške 41.618,65 eura.
Naproti tomu žalovaná je spôsobilá vyplatiť cenu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach len za
pomoci svojich rodinných príslušníkov, a to vnuka, ktorý pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že

hodlá žalovanej pomôcť pri výplate spoluvlastníckeho podielu, peňažné prostriedky zabezpečiť dokáže
a z výpisu z jeho účtu vyplynulo, že reálne ich aj zabezpečil. Na základe uvedených skutočností mal súd
preukázané, že žalobkyňa je spôsobilá zabezpečiť si na účely rekreácie inú nehnuteľnosť, či už priamo
v V. alebo v jeho okolí, nakoľko disponuje minimálne peňažnými prostriedkami vo výške 41.618,65
eura, pričom tvrdila schopnosť v pomerne krátkej dobe preinvestovať 144.500 eur (z ktorých ku dňu

vyhlásenia rozsudku, podľa plánu rekonštrukcie, už malo byť preinvestovaných 50.500 eur), teda nie
je aktuálne odkázaná na uspokojovanie potrieb rekreácie (na ktorú dlhodobo nehnuteľnosti slúžia) na
predmetné nehnuteľnosti. Naproti tomu u žalovanej mal súd preukázané, že aktuálne je spôsobilá,
za pomoci svojho vnuka, vyplatiť cenu spoluvlastníckeho podielu, avšak, aj vzhľadom na skutočnosť,
že je dôchodkyňa, nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohla disponovať takou sumou peňažných

prostriedkov (a to aj v prípade vyplatenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou), ktorá by jej
umožnila nadobudnúť nehnuteľnosť v V. resp. jeho okolí na účely rekreácie. Žalovaná je teda aktuálne
odkázanánauspokojovaniesvojichpotriebrekreácieaodpočinkunapredmetnénehnuteľnosti. Navyše,
žalovaná využíva nehnuteľnosti aj v súvislosti so starostlivosťou o rodinné hroby v V.. Skutočnosť,
že deti žalovanej sú spoluvlastníkmi (spolu v podiele 1/3-ina, teda menšinovými) rodinného domu a

priľahlých pozemkov v V. nemôže byť hodnotená tak, že žalovaná si môže uspokojiť svoje potreby
rekreácie ako aj starostlivosti o rodinné hroby prostredníctvom uvedených nehnuteľností. Žalovaná
nemá k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve jej detí žiadne užívacie právo. Už len okrajom súd uvádza, že
bez vplyvu na rozhodnutie bol žalobkyňou predložený odborný posudok C.. M., z ktorého síce vyplýva,
že stavebné konštrukcie rodinného domu nespĺňajú požiadavky na vylúčenie vzniku a rastu plesní,

preto je dlhodobý pobyt v dome zo zdravotného hľadiska nevhodný, avšak stavba momentálne neslúži
na celoročné bývanie, je užívaná len niekoľko mesiacov v roku. Práve uvedený spôsob užívania stavby
môže byť dôvodom tvorby plesní. C.. M. v znaleckom posudku, ktorým ohodnotil nehnuteľnosti, uviedol,
že na hranici životnosti je len krytina strechy a klampiarske konštrukcie, ostatné prvky stavby sú ešte
pred uplynutím životnosti, teda môžu slúžiť svojmu účelu.

Nakoľko súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, súčasne jej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva hodnotu spoluvlastníckeho podielu,
ktorá bola zistená znaleckým posudkom C.. P. M. zo dňa 8. 1. 2014, č. 3/2014, v sume 16.691,54 eura,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd rozhodnutie o trovách konania vyhradil na
samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu zložitosti veci.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.