Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jana Repická

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/248/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307203500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Repická
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2011:8307203500.4

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnej S.
T., D. XX o vymoženie 870,54 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd u k l a d á oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi,
Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12 náhradu trov konania vo výške 37,47 eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 súd
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením zo dňa 17. 4. 2007 sp. zn. 5Er/248/2007 tunajší súd poveril vykonaním exekúcie v uvedenej
veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad Michalovce na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava zo dňa X.X.XXXX sp. zn. I. XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.1.2007 a vykonateľnosť dňa 26. 1. 2007.

Uznesením zo dňa 17.5.2010 č.k. 5Er/248/2007-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 11. 9. 2010, súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním
exekúcie v danej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava s tým, že
o trovách pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, súd rozhodne samostatným uznesením
po doručení vyúčtovania trov exekúcie.

Dňa 29. 9. 2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Michalovce predložil tunajšiemu
súdu spisový materiál a špecifikáciu trov exekúcie.

V danej veci súd zistil, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava zo dňa

X.X.XXXX sp. zn. I. XXXX/XX. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXX zo
dňa 28.3.2006, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Podľa ustanovenia §57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia §45 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorémubol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1, písmena b) alebo c).

Podľa ustanovenia §45 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia §40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom

konaní.

Súdaplikujúchorecitovanéustanoveniaskúmalajbeznávrhu,čirozhodcovskýrozsudokmánedostatok
uvedený v §40 písm. a) a b) alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, keďže exekučným titulom

v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať,
či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo
dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo
34842/2009-100).

Na základe výzvy súdu Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava
predložil súdu dňa 21.10.2011 kópiu rozhodcovského spisu.

Podľa Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako

dlžníkovi reálny skutočný úver - peňažné prostriedky vo výške 16.000 Sk a povinný sa zaviazal vrátiť
oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 11.540 Sk, teda celkovo mal zaplatiť
oprávnenému 27.540 Sk a to 9 mesačnými splátkami po 3060 Sk počnúc dňom 28.4.2006. Súčasťou
zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú
doložku.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia §2 písm. b) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

V danej veci súd má za to, že Zmluva o úvere Č.. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, je spotrebiteľskou
zmluvou, uzatvorenou medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom v zmysle
definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, ako aj v zmysle definície podľa ustanovenia §3 ods. 1,2

Zák. č. 258/2001 Z.z.. Povinný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu
ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.Ďalej súd skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a
odporujúcim dobrým mravom.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a prílohy

Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení a to pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v
tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy a
úverových podmienok ovplyvniť.

Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ

má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené
a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až C -

244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani
zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva

aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa
- oprávneného. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný 72,12% poplatok za poskytnutie úveru, aj keď
zmluva neobsahovala údaj o RPMN, pričom podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g) Zák. č. 258/2001
Z.z., platného v čase uzatvorenia zmluvy, sa takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej rozhodca akceptoval aj 0,25% úrok z omeškania denne (91,25% ročne), ktorý súd

považuje v rozpore nielen s dobrými mravmi, pričom takáto dohoda je neplatná v zmysle ustanovenia
§39 Občianskeho zákonníka, ale takto dohodnutý úrok z omeškania súd považuje aj za nekalú
zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu v zmysle čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, aj keď to
dodávateľ - oprávnený zahrnul do všeobecných podmienok, ktoré ale v rámci tohto spotrebiteľského

vzťahu spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993. Rozhodca sa nevysporiadal
s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa, nakoľko klauzula o aplikácií Obchodného zákonníka podľa §262 ods.
1 Obchodného zákonníka alebo tzv. absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto ňou
spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.Z týchto dôvodov súd v súlade s ustanovením §57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením
§45 ods. 1,2,3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekúciu zastavil.

Podľa ustanovenia §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia §200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia §200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia §203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd má za to, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený a to tým, že podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v ktorom právo priznané je právom

nedovoleným a odporujúcim dobrým mravom. Z tohto dôvodu súd exekúciu zastavil a v súlade s
ustanovením §203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov konania.

Trovy konania pozostávajú z trov súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad
Michalovce, t.j. z jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov, vypočítaných podľa Vyhl. č. 288/1995 Z.z.

takto:
a.) podľa ustanovenia §14 ods. 1 písm. a), ods. 2
1 začatá hodina x 6,64 eur ……………………………….…. 6,64 eur
(vypracovanie výzvy na úhradu povinnému)
b.) §14 ods.1 písm. b/ + §14 ods. 3 + §15 ods. 1

6konov x 3,32 eur ……...………………………………..… 19,92 eur
(získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 2x, zisťovanie platiteľa
mzdy povinného, zisťovanie účtu povinného, ďalšie
zisťovanie majetku povinného - ODI)

c.) 20% DPH …………………………………………………. 5,31 eur
d.) náhrada hotových výdavkov §22 …………………………. 5,60 eur
(poštovné 2,60 eur, administratívny material 3 eurá)
Spolu ……………….…………….................……..……………….. 37,47 eur

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi súd nepriznal odmenu pri časovej špecifikácii za
vyúčtovanie trov exekúcie, pretože tu ide o administratívnu prácu, vykonanú v súvislosti s exekučnou
činnosťou, ktorá v súlade s ustanovením §25 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. je už zahrnutá v odmene súdneho
exekútora.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina si uplatnil pri paušálnej odmene, odmenu za zisťovanie účtu
povinného 2x a za ďalšie zisťovanie majetku povinného tiež 2x. Avšak zo spisu súdneho exekútora
vyplýva len jedno zisťovanie účtu povinného prostredníctvom daňového úradu a jedno ďalšie zisťovanie
majetku povinného prostredníctvom ODI. Preto mu súd priznal odmenu len v rozsahu preukázaného

zisťovania. Rovnako súd postupoval aj pri uplatnení paušálnej odmeny za doručenie exekučného
príkazu a nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon, pretože tento úkon nevyplýva zo spisu
súdneho exekútora.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, súd náhradu trov konania

nepriznal.Ajkeďtentobolpoverenývykonanímexekúcievdanejveciuznesenímtunajšiehosúduzodňa
17.5.2010 č.k. 5Er/248/2007-15, žiadne trovy konania mu nevznikli, keďže tento v danej veci nevykonal
žiadne úkony z dôvodu, že zatiaľ mu ani nebol odstúpený exekučný spis.Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníododňajehodoručenia
na tunajší súd.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.