Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201039
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715201039.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľky: M. B., nar.

XX.XX.XXXX,bytomD.Č..XXX,C.,protiodporcovi:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, adresa pre
doručovanie P.O.BOX 21, Turčianske Teplice, v konaní o určenie neplatnosti úverových zmlúv a o
vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200041773, ktorú uzatvorila navrhovateľka s

odporcom dňa 02.01.2012, je neplatná.

II. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200054461, ktorú uzatvorila navrhovateľka s
odporcom dňa 25.02.2013, je neplatná.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1 899,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľke a ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 29.01.2015, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že úverová
zmluvač.8200041773,ktorúuzatvorilasodporcomdňa02.01.2012,jeneplatná.Zároveňnavrhovateľka
žiadala, aby súd určil, že neplatná je aj ďalšia zmluva o revolvingovom úvere č. 8200054461, ktorú
uzatvorila s odporcom dňa 25.02.2013. Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu vydať jej
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo odporcovi plnením z neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8200041773 vo výške 1 415,80 € a ďalej bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo odporcovi plnením
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200054461 vo výške 483,89 €. Celkove žiadala o vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 1 899,69 €. Navrhovateľka uviedla, že sporné úverové zmluvy
obsahujú väčšie množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné. Navrhovateľka
zvlášť poukázala na to, že dohoda o úroku za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy
je neúnosne vysoká, je v rozpore so zásadou dobrých mravov a podstatne prevyšuje obvyklé úroky
poskytované spotrebiteľom bankami. Odkázala na viaceré rozhodnutia súdov na Slovensku vydané v
obdobných veciach a namietala dohodu uvedenú v bode 8.1 formulára spotrebiteľských zmlúv o odplate
za odklad splátok úveru, a to vo výške 189,89 € (úverová zmluva č. 8200041773) a vo výške 215,75 €

(úverová zmluva č. 8200054461). Podľa navrhovateľky aj táto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a
vytvára výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov úverového vzťahu v jej neprospech.
Podľa navrhovateľky odporca formou dohody o poplatku za odklad splátok úveru zakrýva skutočný úrok
za poskytnutie úveru a navyše sumu tohto poplatku hneď pri poskytnutí úveru od dohodnutej poskytnutejsumy úveru odpočíta, čo znamená, že odporkyni vyplatil o uvedenú sumu menej. Podľa navrhovateľky
sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku navrhovateľka považuje aj dohodu o rozhodcovskej doložke. Podľa

názoru navrhovateľky sporné úverové zmluvy sú neplatné pre veľké množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok, a to nielen pre rozpor výšky odplaty za poskytnutý úver s dobrými mravmi. Navrhovateľka
poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, č. k. 16Cm/944/2010 zo dňa 23.08.2011, v
odôvodnení ktorého sa konštatuje: „Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak
teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod

neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatná je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Vzhľadom
na to, že odporkyňa na dlh z úverových zmlúv zaplatila viac, než jej odporca poskytol, domáhala sa
na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka aj vydania bezdôvodného obohatenia, a to v celkovej
sume 1 899,69 €.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vypočutím právneho zástupcu odporcu,

listinami založenými v spise a zistil:

Účastníci dňa 02.01.2012 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200041773. Na základe tejto
zmluvy sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke úver 1 320,- €. Odporkyňa sa zaviazala tento úver
vrátiť 42 mesačnými splátkami spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy.

Úverová zmluva v bode 8.8.1 obsahuje aj dohodu o odklade troch splátok úveru. Účastníci sa dohodli,
že za túto službu (odklad troch splátok hneď pri podpise zmluvy) navrhovateľka zaplatí odporcovi sumu
189,88 €. Túto sumu si navrhovateľ hneď pri podpise zmluvy odpočítal zo sumy záväzku poskytnúť úver
vo výške 1 320,- € a v skutočnosti jej po odpočítaní tejto sumy poskytol úver len vo výške 1 130,12 €.

Formulár spornej úverovej zmluvy obsahuje aj nejasnú (nešpecifikovanú) žiadosť navrhovateľky
započítať svoju pohľadávku zo sporného úveru voči pohľadávke odporcu z inej zmluvy o úvere č.
8000057941. Jedná sa o nezrozumiteľný text, v ktorom žiadna z pohľadávok, ktoré mali byť započítané,
nie je riadne identifikovaná. Vzájomné pohľadávky nie sú špecifikované tak, aby to znamenalo zánik
započítavaných pohľadávok, ako to predpokladá ustanovenie § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka,

a to uvedením právneho dôvodu pohľadávky (či sa jedná o istinu, úrok za poskytnutie úveru, úrok z
omeškania a pod.), výšky pohľadávky a jej splatnosti. Podľa vysvetlenia právneho zástupcu odporcu
z jednostranného oznámenia odporcu o schválení sporného úveru č. 8200041773, vyplýva, že došlo
k započítaniu jeho pohľadávky z inej úverovej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou č. 8000057941
s pohľadávkou navrhovateľky voči odporcovi na poskytnutie úveru zo spornej úverovej zmluvy č.

8200041773, a to vo výške 177,08 €. V oznámení sa konštatuje, že úver nebude poskytnutý vo výške
podľa zmluvy o úvere, t. j. 1 320,- €, ale len vo výške 1 142,92 €. Zo záväzku poskytnúť úver už pri
jeho poskytovaní odporca odpočítal, ako už bolo uvedené, aj odplatu za poskytnutie odkladu splátky vo
výške 189,88 €, t. j. v skutočnosti odporca poskytol navrhovateľke len úver vo výške 953,04 € (1 320,-
€ - 177,08 € - 189,88 € = 953,04 €).

Navrhovateľkauzatvorilasodporcomajďalšiuúverovúzmluvu,atoč.8200054461,atodňa25.02.2013,
na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľke poskytnúť úver vo výške 1 500,- €. Odporkyňa
sa zaviazala tento úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej
sumy. Celkovo sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi dlh vo výške 3 375,54 €. V bode 8.8.1

spornejzmluvysaúčastnícinejasnýmspôsobomdohodli,ženavrhovateľkazaplatíodporcoviajpoplatok
215,75 € za odklad výkonu splátok. Táto skutočnosť vyplýva aj z jednostranného oznámenia odporcu
navrhovateľke zo dňa 25.02.2013. V skutočnosti teda odporca poskytol navrhovateľke nie sumu 1 500,-
€, ale len sumu 1 284,25 €.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa používajú vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a

spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku aposkytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera
nákladov predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstate prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Vobidvochspornýchúverovýchzmluvách,ktoréboliuzatvorenénazákladetlačiva,ktorévopredpripravil
odporca, sa navrhovateľka zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo

výške 70 % ročne z dlžnej sumy.

Podľa štatistických údajov L. J. D. za obdobné spotrebiteľské úvery na obdobie od jedného do piatich
rokov požadovali banky úroky od 7 % do 12 % ročne. Vzhľadom na to, že odporca poskytuje úvery
rizikovejším skupinám obyvateľstva, bolo by možné akceptovať aj vyšší úrok než úrok, za ktorý obvykle

poskytujúúverybanky,nievšakúrok,ktorýjesedemkrátvyšší.Takýtoúverjebezpochybnostinemorálny
a nečestný. Z toho dôvodu súd dohodu o úroku za poskytnutie úveru v sporných úverových zmluvách
považuje pre rozpor s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Porovnávanie s úrokmi, za ktoré poskytujú úvery niektoré
nebankové a úžernícke spoločnosti, by bolo v danom prípade nelogické, až smiešne. Je možné pripustiť,

že pokiaľ by súdy z úradnej povinnosti nechránili spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb,
postupne by sa neprimerané až úžernícke úroky mohli časom stať aj obvyklými. Pretože dohoda o výške
úroku za poskytnutie úveru je podstatnou (definičnou) náležitosťou zmluvy o úvere a dohodnutá výška
úroku za poskytnutie úveru v danom prípade odporuje ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
a najmä dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z týchto dôvodov je neplatná, je potrebné tento

dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú spornú zmluvu a neplatná je v tomto prípade celá úverová zmluva
ako celok.

Najmä vzhľadom na to, že dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je neplatná, súd rozhodol, že
sporné úverové zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi, a to zmluva č. 8200041773 uzatvorená

dňa 02.01.2012 a zmluva č. 8200054461 uzatvorená dňa 25.02.2013, sú neplatné.

Dohoda uvedená v bode 8.8.1 obidvoch sporných zmlúv o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi
sumu 215,75 € a sumu 189,88 € za možnosť požiadať o odklad splátok úveru, je mimoriadne nečestná a
v hrubom rozpore so zásadami slušnosti. Pokiaľ by aj existoval dôvod na uzatvorenie dohody o odklade

výkonu splátok na základe žiadosti navrhovateľky a odporca by takej žiadosti vyhovel, prejavilo by sa to
tým, že navrhovateľka by zaplatila vyššie úroky za poskytnutie úveru, pretože by dlh zaplatila neskôr. Zo
súdnej praxe je známe, že banky si v dohode o odklade splátok väčšinou neúčtujú žiadne poplatky. Ak si
aj poplatky účtujú, v žiadnom prípade nie 20 % z poskytnutej sumy úveru, tak ako v spornom prípade. Na
základe spornej úverovej zmluvy č. 8200041773 poskytol odporca navrhovateľke reálne úver vo výške

953,04 €, za odklad splátok o tri mesiace mu navrhovateľka zaplatila sumu 189,88 €, t. j. približne 20 %
z poskytnutej sumy. Okrem toho sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi aj úrok za poskytnutie
úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy, teda celkovo sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi
(a to aj v skrytej forme) úrok za poskytnutie úveru vo výške 90 %. Je očividné, že odporcom voprednaformulovanádohodaomožnostidohodnúťodkladvýkonusplátokmázacieľzvýšiťcenuzaposkytnutý
úver. Cena za poskytnutú finančnú službu má byť podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.
z. v zmluve vyjadrená percentuálnou výškou úroku za poskytnutie úveru tak, aby si spotrebiteľ mohol

porovnať ponúkanú finančnú službu s inými ponukami finančných inštitúcií na trhu. Údaj o dohodnutom
úroku za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne nie je vzhľadom na dohodnutý poplatok za možnosť
dohodnúť odklad výkonu splátok správny. Jedná sa o klamlivý údaj, ktorý je zavádzajúci a matematickým
prepočtom by bolo možné zistiť, aký by mal byť v skutočnosti (asi 90 %). Ak teda sporné úverové zmluvy
obsahujú nesprávny (klamlivý) údaj o výške úroku za poskytnutie úveru (o cene poskytnutej finančnej

služby), je to z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa podstatne horšie, ako neuvedenie žiadneho
údaju o výške úroku za poskytnutie úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvedenie výšky úrokovej
sadzby je podstatná náležitosť zmluvy o úvere. Pokiaľ zmluva takýto údaj neobsahuje, považuje sa úver
podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Bolo preukázané, že zmluva síce formálne údaj o výške úroku za poskytnutie úveru obsahuje vo
výške 70 %, tento údaj je však nepravdivý a klamlivý. V cene finančnej služby nie je započítaný ani
„fiktívny“ poplatok za možnosť dohodnúť sa na odklade splátok. Cieľom uvedenia nižšej výšky úroku
za poskytnutie úveru než je skutočný úrok, je preukázať spotrebiteľovi výhodnosť ponúkanej finančnej

služby tak, aby spotrebiteľ ponúkaný finančný produkt prijal a uzatvoril s odporcom navrhovanú zmluvu
o úvere. Údaj o úroku za poskytnutie úveru tvorí pre spotrebiteľa základnú informáciu, na základe ktorej
sa rozhoduje, či konkrétnu ponuku finančných služieb príjme alebo nie. Tento údaj slúži pre spotrebiteľa
na porovnanie ponúk ostatných spoločností ponúkajúcich obdobné finančné služby. Pretože sporné
úverové zmluvy neobsahujú pravdivý údaj o výške úroku za poskytnutie úveru, súd považuje poskytnuté

sporné úvery za bezúročné a bez poplatkov.

Z týchto dôvodov súd určil, že sporné úverové zmluvy sú neplatné a finančné vzťahy medzi účastníkmi je
potrebné vyporiadať na základe ustanovení § 451 a nasledovných o bezdôvodnom obohatení. Odporca
sa v danom prípade bezdôvodne obohatil tým, že navrhovateľka mu plnila na základe neplatných zmlúv

o úvere a odporca je povinný majetkový prospech, ktorý získal plnením z neplatných úverových zmlúv,
vydať navrhovateľke.

Bolo preukázané, že odporca na základe úverovej zmluvy č. 8200041773 poskytol navrhovateľke úver
vo výške 953,04 € (na rozdiel od záväzku v úverovej zmluve poskytnúť úver vo výške 1 320,-€).

Bolo preukázané, že navrhovateľka na dlh z tohto úveru zaplatila sumu 2 556,24 €. Z týchto dôvodov
navrhovateľke vznikol voči odporcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 603,20
€ (2 556,24 € - 953,04 €). Navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 415,80 €. Z tohto dôvodu súd navrhovateľke vyhovel a odporcu zaviazal, aby sumu 1 415,80 €
zaplatil navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Čo sa týka druhej úverovej zmluvy č. 8200054461, odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 1
284,25 € (na rozdiel od záväzku poskytnúť úver vo výške 1 500,- €). Bolo preukázané, že navrhovateľka
na dlh z tohto úveru zaplatila sumu 1 768,14 €, teda o 483,89 € viac než mala a vzniklo jej právo
voči odporcovi na vydanie tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov súd odporcu

zaviazal, aby sumu 483,89 € zaplatil navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Spolu záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1 899,69 €
(1 415,80 € + 483,89 €). Súd odporcu zaviazal, aby túto sumu zaplatil navrhovateľke do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Právny zástupca odporcu namietal premlčanie nároku navrhovateľky na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd konštatuje, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo až vtedy, keď mu
navrhovateľka zaplatila celý dlh z poskytnutého úveru, a to v prípade zmluvy č. 8200041773 vo výške
953,04 € a čo sa týka úveru č. 8200054461 vo výške 1 284,25 €. Čo sa týka dlhu z prvej úverovej zmluvy

č. 8200041773, tento odporkyňa podľa výpisu z jej úverového účtu začala platiť až dňa 14.02.2012 a
poskytnutý úver vo výške 953,- € zaplatila až 14.02.2013. Návrh na začatie konania odporkyňa podala
dňa 29.01.2015, teda pred uplynutím trojročnej objektívnej, ako aj dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty. Z výpisu úverového účtu navrhovateľky, čo sa týka úverovej zmluvy č. 8200054461, vyplýva, žeposkytnutý úver vo výške 1 284,- € odporkyňa zaplatila až dňa 14.06.2014, to znamená, že svoj nárok na
vrátenie bezdôvodného obohatenia aj z tejto úverovej zmluvy uplatnila včas, teda v trojročnej objektívnej
a v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, že navrhovateľke,
ktorá bola v spore úspešná, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože
navrhovateľka ani vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).