Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/482/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913218335.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci žalobcu
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému U. R., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom, M.. O. XXX,

XXX XX M., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného), právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 1.788,51 Eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/70/2014-36
zo dňa 22. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmuložilžalobcovipovinnosťzaplatiť vedľajšiemuúčastníkovi
na strane žalovaného trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 178,74 Eur na
špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok),
p o t v r d z u j e.

Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309
166 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015 žalobu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok). Žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalobcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 178,74
Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na jeho účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Žalovaný aj vedľajší účastník na strane žalovaného boli v konaní úspešní, a
preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si trovy konania neuplatnil a ani mu zo spisu

žiadne konkrétne trovy nevyplývajú, preto okresný súd žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal.
Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
právneho zastúpenia vo výške 178,74 Eur (za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 18. 12. 2014 po 81,33 Eur + 2 x režijný paušál po 8,04
Eur) s poukazom na to, že vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2014

dôvodne namietal neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere.2. Proti výroku rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného (tretí výrok), žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že nie je možné aplikovať zásadu úspechu
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, pretože vedľajší účastník vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Postavenie
vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej nezmenilo. Vedľajší účastník je motivovaný snahou
o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Podľa jeho názoru združenie má byť

spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania a to bez potreby splnomocnenia advokáta
na jeho zastupovanie. V prípade, ak sa občianske združenie dá v konaní zastupovať advokátom, je
povinné samé znášať náklady s tým spojené. Má za to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia je vo
výroku o náhrade trov konania nepreskúmateľné, keďže neobsahuje žiadne zdôvodnenie skutočnosti,
čím je podanie vedľajšieho účastníka v spore rozhodujúce a v čom konkrétne súd mal za to, že trovy
právneho zastúpenia za písomné podanie vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené. Nebolo ani

preukazané, že vedľajší účastník mal písomný súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania. Ďalej
poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý výrok v rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka potvrdil. Do

súdneho konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym
splnomocnením práve pre toto konanie. Jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné
ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzalo len skutočnosti, na základe ktorých došlo „k
zastaveniu konania“. Vyjadril sa k žalobe až po zhodnotení celého skutkového stavu. Práve žalobca
podáva opakovane nedôvodné návrhy proti spotrebiteľom, ktorí sa v konaní nevedia brániť. Keďže

spotrebiteľ si služby advokáta nemôže dovoliť, pri zamietnutí žaloby by žalobca svojím konaní neznášal
žiadne riziko v súvislosti s úhradou trov protistrany. On proti takýmto praktikám bojuje a rovnako
ako žalobca využíva na vypracovanie právnych vyjadrení advokáta. Je nepochopiteľné, že žalobca
poukazuje na neúčelnosť trov právneho zastúpenia a sám podáva hromadné formulárové žaloby, ktoré
sú často neúplné bez dostatočného právneho a skutkového vymedzenia veci. K doručenej žalobe sa

vyjadril v rozsahu, ktorý považoval za potrebný, aby boli dôsledne bránené práva žalovaného ako
spotrebiteľa.Podľajehonázoru,jehotrovyprávnehozastúpeniasúúčelnevynaloženéaviedlikúspechu
žalobcu ako spotrebiteľa v spore. V konaní neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mu trovy právneho
zastúpenia nemali byť priznané. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
15Co/1142/2014 zo dňa 11. 02. 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn.

4MCdo/16/2014. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 20. 03. 2015, teda ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový

procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza:„Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (tretí výrok) ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,

ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstupvedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti
preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanému domáhal
zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 06. 10. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie
Združenia spotrebiteľov Slovenska o. z., že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník
na stranu žalovaného.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14. 12.
2010).

9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na
spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom v Banskej Bystrici

(resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo
preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník
na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení
§ 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už

okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne
neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v
plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená
za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do

31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to,
že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie

splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania,
kampodľaustanovenia§137ods.1O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatrilaináhradatrovprávneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda
i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dňa 06. 10. 2014 vstúpil do konania vedľajší
účastník Združenia spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom v Banskej Bystrici na stranu žalovaného.
Vo vyjadrení k žalobe, doručenom okresnému súdu dňa 29. 12. 2014, vedľajší účastník na strane
žalovanéhovzniesolnámietkupremlčania,poukázalnaabsenciupodstatných náležitostíspotrebiteľskej

zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie žalobcom uplatňovaný nárok
odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol.

11. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne

náhrady trov konania (aplikáciu právneho predpisu s uvedením, ktorý z účastníkov mal v konaní úspech,
vyjadril sa k účelnosti uplatnených trov konania vedľajšieho účastníka, uviedol, za ktoré úkony právnej
služby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane
režijného paušálu za ten -ktorý úkon právnej služby).

12. Keďže žalovaný a vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mali plný úspech v konaní, súd
prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného (ktorý zdieľal procesný úspech žalovaného v tomto súdnom konaní) trovy konania, ktoré de

facto predstavovali účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje,
že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku
potvrdil.13. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym

spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp.
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a
účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

14. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý výrok) zostali nedotknuté

(§ 367 ods. 3 CSP).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

predmetnom prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z.,
so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).