Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231478
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613231478.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom v
Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpeného: Chabadová, s.r.o., Advokátska kancelária,
so sídlom v Bratislave, Pri Starej prachárni 13, proti žalovanému: S.. Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., H.. Z. S. XX/XX, zastúpeného JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom so sídlom v Spišskej Novej

Vsi, Hviezdoslavova 7, o zaplatenie 5,31 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nov Ves č.k. 7C 172/2015-51 zo 4.5.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu (správne žalovaného) vo výške 105,20 eur do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 160,-

Sk (5,31 eur) a náhrady trov konania z titulu nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový
prijímač, pričom pohľadávku proti žalovanému nadobudol postúpením od subjektu Slovenský rozhlas,
Mýtna 1, Bratislava. Žalovaný bol oboznámený s postúpením pohľadávky Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a vyzvaný na úhradu nedoplatku z titulu koncesionárskych poplatkov
vo výške 5,31 eur.

3. Predmetom tohto konania je platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových
prijímačov a televíznych prijímačov, ktoré upravoval do 1.4.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o
koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Z prechodného ust. § 13 ods. 7 zákona č.
68/2008 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva, že na
vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť do 31.3.2008,

je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu, teda zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, keďže predmetom uplatneného nároku bol nezaplatený
koncesionársky poplatok za február 2004, december 2004, január 2005 a marec 2005.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 101 OZ, § 3 ods. 1,3,6,8, § 4 ods. 1, § 4a, § 7 ods. 3, § 8 ods. 2,3 zák. č. 212/1995 Z.z.5. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko podľa
nálezuÚstavnéhosúduSRč.IÚS289/08-115zodňa27.11.2008žalobynavydanieplatobnéhorozkazu,
ktorými sa žalobca domáha zaplatenia dlžných súm - koncesionárskych poplatkov za rozhlasový

prijímač, ktoré sú takého istého znenia ako nárok žalobcu v tomto konaní, boli zákonne podané na
Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 24.7.2006 a to elektronickou formou a podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Preto ďalej preskúmaval, či žalovanému bola doručená výzva na úhradu
nedoplatku v kontexte ust. § 8 ods. 2,3 zákona o koncesionárskych poplatkoch, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že žalobca má právo domáhať sa nedoplatku za používanie rozhlasového prijímača na súde až

po splnení zákonom stanovenej povinnosti. Žalobca ale nepreukázal splnenie tejto povinnosti a to, že
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti, keďže za taký dôkaz
nemožno považovať písomné texty výzvy právneho predchodcu žalobcu, z ktorej nevyplýva doručenie
výzvy žalovanému s odkazom na § 526 ods. 1, 2 OZ vychádzajúc z toho, že žalobca kvalifikovane v
spore nepreukázal ani to, že Slovenský rozhlas žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu
a tým nepreukázal, že nastali právne následky postúpenia pohľadávky a žalovaný má povinnosť plniť

žalobcovi. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“)aúspešnémužalovanémupriznalnáhradutrovkonaniapozostávajúcuzozaplatenéhosúdneho
poplatku za odpor vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu

žalovaného podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ktoré pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci po 16,60 eur (prevzatie a príprava veci,
spísanie a podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 4.5.2015), 3 x 8,04 eur - režijný paušál, 20% DPH,
spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur.

7. Proti výroku rozsudku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Navrhoval rozhodnúť spor
podľa § 146 ods. 2 posledná veta s prihliadnutím na ustanovenia o drobných sporoch v zmysle § 150
ods. 2 O.s.p. a znížiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na 1/4, t.j. na sumu 26,30
eur (105,20:4) vychádzajúc z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave. Preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania vo výške 26,30 eur na účet právneho zástupcu žalovaného.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a preto nie je opodstatnená aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s odkazom
na us.t § 150 ods. 2 O.s.p.. Mal za to, že ust. § 150 a ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sú výnimkou z ust.§ 142

a žalobca v tomto spore nesplnil zákonné predpoklady vyžadované ust. § 150 a § 146 ods. 2 O.s.p..
Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil, nakoľko
napadnutý výrok rozsudku je vecne správny.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10.Žalobcapodalodvolanieprotivýrokurozsudkuonáhradetrovkonaniadňa20.5.2015,t.j.zaúčinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

14. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.15.Odvolacísúdpoukazujenato,žecitovanéznenieust.§150ods.2O.s.p.dávalosúdudo1.7.2016,t.j.
do účinnosti Civilného sporového poriadku možnosť využiť moderačné právo pri rozhodovaní o náhrade

trov konania v tzv. drobných sporoch. V tomto prípade nemuseli byť dané dôvody hodné osobitného
zreteľa a nemuselo ísť ani o výnimočnú situáciu (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Popri skutočnosti, že ide o
drobný spor (§ 200ea O.s.p.) postačovalo, že trovy konania sú neprimerané k vymáhanej pohľadávke.
Posúdenie neprimeranosti medzi hodnotou predmetu sporu a výškou trov, ponechával zákonodarca na
súdnu prax. Aplikácia ustanovenia teda prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dospel k záveru, že je na mieste náhradu trov
konania nepriznať alebo znížiť. Bolo pritom potrebné rozhodovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
daného prípadu, ako aj na to, aby sa dosiahol účel súdneho konania, ktorým je spravodlivé a zákonné
rozhodnutie vo veci. Na druhej strane však výklad právneho predpisu nesmel obmedzovať, resp. brániť
v reálnom uplatňovaní základného práva.

16. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania aplikoval na prejednávanú
vec ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mal žalovaný plný úspech v konaní priznal žalovanému proti
žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 eur (prevzatie
a príprava veci, spísanie a podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 4.5.2015), 3 x 8,04 eur - režijný

paušál, 20% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur, t.j. trovy konania spolu vo výške
105,20 eur, neaplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, kedy bol účinný
zákon č. 99/1963 Zb. v znení noviel prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v zákonom
stanovených prípadoch v tzv. drobných sporoch, kedy dávala súdu možnosť využiť moderačné právo pri
rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd však rozhodol vo veci po 1.7.2016, v čase účinnosti

zákona č. 160/2015 Z.z., pričom ustanovenia CSP neobsahujú možnosť aplikácie doslovného znenia
ust.§150ods.2O.s.p.apretovtomtokontexteprichádzadoúvahylenaplikáciahorecit.ust.§257CSP.

19. Odvolací súd konštatuje, že účelom toho času účinného ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučneho

práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom

prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sú zohľadnené osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti, a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované uznesenia Ústavného súdu
SR z 8.12.2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave), teda výnimočnosť

prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

21. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania nie je vecne správna (uznesenie

NS SR z 9.6.2010, sp. zn. 5Cdo/67/2010).22. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

23. Podľa § 256 ods. 1,2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

24. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že aplikácia ust. § 146 ods. 2, na ktorú poukazoval
žalobca v podanom odvolaní neprichádza do úvahy vychádzajúc z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie
v spore vo veci rozhodol rozsudkom a to tak, že žalobu zamietol, teda nedošlo k zastaveniu konania a k
procesnému zavineniu niektorej zo strán. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (ktorému toho času prináleží aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP v tom znení, že
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

25. Vzhľadom na to, že v danom spore po 1.7.2016 neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 150 ods. 2
O.s.p., odvolací súd v spore nevzhliadol zákonné predpoklady vyžadované v zmysle ust. § 257 CSP,
t.j. výnimočnosť tak v okolnostiach daného sporu, ako aj v okolnostiach u strán sporu, na čo poukázal
aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia, a to, že žalobca od začiatku

sporu musel mať vedomosť o nepreukázaní výzvy na úhradu nedoplatku, ako aj o tom, že jeho právny
predchodca žalovanému neoznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu a teda nepreukázal, že nastali
právne následky postúpenia pohľadávky. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom k
tomuúkonyprávnejpomociučinenéprávnymzástupcomžalovanéhoboliúčelovoadôvodnevynaložené
a to čo sa týka aj zaplatenia súdneho poplatku za podaný odpor žalovaným, pričom žalovaný bol v

spore plne úspešný.

26. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil, dávajúc do pozornosti ust. § 224 CSP.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má
nároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonania.Ovýškepriznanýchtrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).