Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513200755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. N. č. XXX, 065 46, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Ľudová 14, 040 11 Košice, adresa na doručovanie Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti
žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice, IČO: 47
231 785 o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 2C 12/2013-258 zo dňa 14. apríla 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452,
spisová značka 2C/2822/2012 zo dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa,
a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej U. Y., nar. X.XX.XXXX,
bytom Y. N. č. XXX o zaplatenie 165,09 eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2009
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné
podmienky (ďalej len „VPP“), ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred, pre
neurčitý počet spotrebiteľov. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc Arbitrážneho súdu
Košice bola obsiahnutá v XV. časti VPP. Po zohľadnení ustanovenia § 53 odsek 2 OZ súd prvej inštancie
dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Napriek

osobitému odseku v rámci VPP, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky, túto doložku
nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Za právne bezvýznamné súd prvej inštancie považuje
aj tvrdenia žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných
dojednaniach. Tieto sú podobne ako celé VPP písané malým husto písaným textom, ktoré sťažujú ich
čítanie. Nevyplýva z nich ani to, či by mala v prípade ich nepodpísania žalobkyňou stratiť platnosť časť
XV. VPP. Zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve prvoinštančný súd nemohol
vyvodiť záver, žeby žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch.

Jediná zmienka o rozhodcovskom konaní hovorí, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské
konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de facto povinnosť). Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní tiež zohľadnil výpoveď svedkyne Y. F., ktorá predmetnú poistnú zmluvu
ako sprostredkovateľ „prerozprávala“ (zmluvu podpísal až jej manžel). Nakoľko ani táto svedkyňa,ktorá v mene žalovaného uzatvárala poistné zmluvy, nemala informácie o význame rozhodcovskej
doložky, prvoinštančný súd mal za to, že túto informáciu nemohla ani kvalifikovane podať žalobkyni ako
spotrebiteľke. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok pre neplatne

uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.
3. Proti všetkým výrokom rozhodnutia podal z dôvodov podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písm. a/ až
f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) účinný do 30.06.2016 odvolanie
žalovaný. Podľa žalovaného skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nemajú oporu v skutkovom
stave, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo tu nesprávne aplikované právo

EÚ. Žalovaný ďalej uvádza, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov, porušené procesné práva
žalovaného a to nesplnením povinnosti súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a tiež to, že vo výroku rozhodnutia
nie je uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný svoje odvolanie tiež dôvodí
tým, že záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, je neprijateľná a neplatná
je nepodložený a nezákonný. Na základe obsahu odvolania a vyššie uvedeného, žalovaný žiada aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. V prípade úspechu si žalovaný ďalej uplatňuje trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania.
4. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Podľa nej postupom súdu nedošlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je potrebné v zmysle
§ 157 odsek 2 posledná veta O.s.p. hodnotiť za správne, dostatočne presvedčivé a obsahujúce všetky

zákonné náležitosti. Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že VPP, ani Osobitné zmluvné dojednania
neboli opatrené podpisom žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že v petite napadnutého rozhodnutia
absentuje uvedenie zákonného dôvodu uvádza, že takúto podstatnú náležitosť výroku rozhodnutia
neustanovuje ani O.s.p. a ani zákon o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej
inštancie porušil zásadu rovnosti účastníkov tým, že oslobodil žalobkyňu od povinnosti zaplatiť súdny

poplatok uvádza, že v zmysle § 4 odsek 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. je spotrebiteľ v tomto prípade
od súdnych poplatkov oslobodený. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je podľa žalobkyne možné
vyvodiť z § 53 odsek 1 OZ. Žalovaná ďalej poukazuje na svoje doterajšie písomné vyjadrenia a ústne
prednesy a na základe vyššie uvedeného žiada odvolací súd aby napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň
si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací

súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje (v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.).
6. V zmysle § 4 odsek 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (účinný v čase podania návrhu na začatie konania), od poplatku sú oslobodení
spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. V danom prípade je v

zmysle § 52 OZ žalobkyňa nepochybne spotrebiteľom domáhajúcim sa ochrany svojich práv. Na základe
vyššieuvedenéhojetedatvrdeniežalovaného,ževkonanídošlokporušeniuzásadyrovnostiúčastníkov
(nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku) nedôvodné.
7. Čo sa týka námietky žalovaného, že vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku, táto je rovnako nedôvodná. Zákonné ustanovenia, o ktoré žalovaný

opiera svoje tvrdenia nestanovujú takúto povinnosť súdu. V danom prípade je predmetom konania
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Následný postup po zrušení rozhodcovského rozsudku vyplýva
zo zákona, kedy konajúci orgán rozhodne o tom, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby daný
orgán pokračoval v konaní. Nie je teda nevyhnutné, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

8. Napriek ustanoveniu § 118 odsek 2 O.s.p. o ktorom žalovaný tvrdí, že bolo porušené, v konaní nedošlo
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. V konaní mal žalovaný dostatočný priestor vyjadriť sa k predmetu
konania, k dôkazom, ktoré považoval za sporné. Počas konania tiež došlo k výsluchu svedkyne, ktorá
sprostredkovala pre žalovaného uzavretie predmetnej poistnej zmluvy. Žalovaný mal možnosť klásť
danej svedkyni otázky ako sa aj vyjadriť k obsahu jej výpovede. Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením

žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné.
9. Odvolací súdu sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že rozhodcovská doložka bola v
danom prípade dohodnutá individuálne a súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne
posúdil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednanáindividuálne. Rozhodcovská doložka bola iba súčasťou VPP, ktoré neboli osobitne vyjednané a
ani podpísané žiadnym z účastníkov zmluvného vzťahu. Išlo o vopred vytlačené podmienky, ktoré
boli pripravené výlučne žalovaným bez možnosti ich zmeny. K ich uzavretiu malo teda dôjsť už

podpisom poistnej zmluvy. Žalobkyňa mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
VPP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému žalovaným. Uzatvorenie rozhodcovskej doložky
musí predstavovať výsledok slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalobkyňa ako spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy ani nebola riadne poučená o význame takejto doložky o čom svedčí aj výpoveď
svedkyne F.. Neinformovanosť spotrebiteľa v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím

nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle § 53 odsek
4 písm. r/ OZ (platného v čase uzavretia zmluvy) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podstatný je
v tomto prípade spôsob a forma dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie potenciálna možnosť
od nej odstúpiť. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná podpísala Osobitné
zmluvné dojednania, v ktorých sa nachádza duplicitná úprava rozhodcovskej doložky. Takúto úpravu

riešenia sporov možno považovať za zavádzajúcu a mätúcu. Za dôkaz opaku nemožno považovať ani
Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, v ktorých sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia
inštitútu rozhodcovského konania a v ktorých rovnako ako v predchádzajúcich dokumentoch absentuje
akékoľvek objasnenie rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Ani Osobitné dojednania,
ani Záznam o požiadavkách a potrebách klienta neboli individuálne dojednané a ani z nich nie je možné

zistiť, či by v prípade ich nepodpísania stratila platnosť aj rozhodcovská doložka uvedená vo VPP.
10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdzuje.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v
spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. Úspešnej žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 100 %.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).