Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/782/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207329
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej W. P., O.. XX.X.XXXX, V. G., P. XXX/
XX, o zaplatenie 587,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/102/2014-71 z 4.11.2015
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v jeho zamietnutej časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š
u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a v uvedenej časti konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
2.V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čoho sa žalobca doručeným návrhom domáhal, že návrh
na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 (ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, že je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako

fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto, že určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
žalovanej v zmysle článku 25 ods.1 písm. a/ Nariadenia. Konštatoval, že vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom sp. zn. 11C/102/2014-16 z 26.6.2014 bez nariadenia pojednávania, že proti uvedenému
rozsudku bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach.
Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/769/2014-61 z 3.8.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho
súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a uviedol, čo v odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol,

že po vrátení veci bolo podľa článku 5 ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané
žalovanej tlačivo C na odpoveď, ktoré jej bolo doručené 27.8.2015, na ktoré však nereagovala a
že zároveň vyzval žalobcu na preukázanie zákonného postupu spočívajúceho v dodržaní zákonného
pravidla nášho právneho poriadku pri postúpení pohľadávky iného subjektu žalobcovi. Poukázal na
to, že žalobca vo svojom podaní z 3.9.2015 konštatoval, že jeho aktívna legitimácia v tomto je daná,
pretože vychádza z indosamentu, ktorý je vyznačený na rube originálu zmenky. Zároveň uviedol, že

podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č- 861/2007 môže dať žalobcovi
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, ak informácie ním poskytnuté nie sú
dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne
vyplnené, že konštatoval, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenejpohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch z platnej zmenky, že predmetom konania je
výlučne zmenka ako samostatný abstraktný záväzok, neakcesorickej povahy a poukázal na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002, sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 ako aj na uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo 21.11.2013. S poukazom čl. 5 ods.1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (jeho znenie citoval), uviedol, že vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky
žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu,
že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval

nariadenie pojednávania za potrebné (za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to s obsahom zmenky, úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru i celého exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/920/2012 a umožnenie účastníkom vyjadriť
sa k týmto dôkazom) a vo veci nariadil termín pojednávania na 4.11.2015. Pojednávanie bolo určené
na termín 4.11.2015, kde žalobca prevzal predvolanie 12.10.2015, u žalovanej doručenie predvolania
bolo preukázané 12.10.2015, že žalobca ani jeho právny zástupca a ani žalovaná sa na pojednávanie

nedostavili, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná a preto podľa § 101 ods.2
O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti, že žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí,
pamätal si, že podpisovala úverovú zmluvu so spoločnosťou Pohotovosť, lebo si so sestrou chcela
zobrať pôžičku, ale nepamätala si, že podpisovala aj zmenku, že pôžičky od tejto spoločnosti mala
už v minulosti, s podmienkami zmluvy ani podmienkami poskytnutia úveru oboznámená nebola, že

so sestrou splácali pôžičku na polovicu po 48,- eur, potom sestra platiť prestala. Keď to oznámili na
pobočke, pracovník Pohotovosti ich vyhodil. Uviedol, že žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým
vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania
formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukázal na čl. 5 ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za
potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a
rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia
žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Uviedol
aké dokazovanie vykonal a, že zistil tento skutkový stav: žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil

originál zmenky vystavenej žalovanou 27.11.2009, z ktorej údaje reprodukoval, že zo Zmluvy o úvere
č. 704500158 z 27.11.2009 zistil, že predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako
veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600,- eur, ktorá sa zmluvne zaviazala zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 528,- eur t.j. celkovo čiastku 1128,- eur v
12 mesačných splátkach po 94,- eur, počnúc od 24.12.2009. Pred podpismi na zmluve sa nachádza

vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na
zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Citoval znenie v čl.
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z uznesenia tunajšieho súdu 7Er/67/2011, z 22.11.2012
zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie

exekúcie proti odporcovi ako povinnému na vymoženie istiny 781,06 eur s príslušenstvom, že citovaným
uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne potom čo Krajský
súd v Košiciach uznesením 5CoE/13/2013-26 z 28.2.2013 citované uznesenie potvrdil, uznesením zo
6.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.5.2013, exekučné konanie zastavil, že exekučným titulom
v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05120/11 zo 4.7.2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť 18.7.2011 a vykonateľnosť 21.7.2011, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť
pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 781,06 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy
687,19 eur od 22.4.2011 do zaplatenia, úrok 6% ročne zo sumy 687,19 eur od 22.4.2011 do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania a trovy exekúcie a poukázal na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku.
Citujúc čl. 2 ods.1, čl. 5 ods.1,2, čl. 7 ods.1,2, čl. 16, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č. 861/2007), § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,2,3,4 písm. k/, ods. 5, § 54
ods.1,2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 2 písm. a/, § 3 ods.1,2, §
4 ods.2 písm. g/, h/, i/, j/, k/, § 4 ods.3,6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 39 O. z. a dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť.

V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu poukázal na
to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie
vo veci. Z čl. 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné,že § 120 ods.1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi
konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, že v danej veci, aj vzhľadom na
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú žalobcom aj

z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa
so Zmluvou o úvere č. 704500158 z 27.11.2009 a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorá
bola zabezpečená predmetnou zmenkou, pretože exekučný spis tunajšieho súdu sa mu napriek snahe
nepodarilo zabezpečiť, keďže tento je súčasťou iného spisu predloženého na rozhodnutie Krajskému
súdu v Košiciach. Vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č.

704500158 zo 27.11.2009 uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu
zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom
žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupovala žalovaná, ktorá nekonala

pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane
druhej vystupoval ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba konajúca v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne

ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Základný právny vzťah
medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda
zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto
konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že
ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný

sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno resp. na rad
koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne
náležitosti zmenky podľa § 75 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Napriek uvedenému
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na čl.
6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana
práv spotrebiteľa. Preto, poukazujúc aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, zmenky, ktoré zabezpečujú
spotrebiteľské úvery musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zákona č. 191/1950 Zb. aj ďalšie
náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy. Účastníci konania
mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok žalobcu uplatnený v návrhu aj z hľadiska predpisov

o ochrane práv spotrebiteľa a to vzhľadom na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu z 26.6.2014,
ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený a najmä poukazujúc na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/769/2014-61 z 3.8.2015. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená
na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a
žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je

súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto je uvedená v čl. 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom,
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú
predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú
napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah

spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ
ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky.
Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie § 53 ods.1,5 O. z. neplatná. V dôsledku
neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky
a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné návrh

žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukázal aj na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými
právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je
v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo
je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanej úver vo výške 600,- eur, ktorý mala splácať v 12-tich splátkach po 94,- eur zaplatila

by teda 1128,- eur. Úver zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou
zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v rozpore
s § 54 O. z. už exekučným súdom a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená,
zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatenéhospotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V
tomto prípade ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., lebo veriteľ poskytol
žalovanej úver 600,- eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 180,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol

od žalovanej prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 780,- eur a nie na sumu 781,19 eur, ako sa
stalo v tomto prípade, ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Podľa predloženej
zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje
úrok vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi,

keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej
povinnosti. Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné podľa § 39 O. z. v spojitosti
s ustanovením § 3 ods.1 O. z.. Zmenka nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 704500158
z 27.11.2009 nespĺňa všetky náležitosti uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.
Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa.

Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru.
Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na
istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods.3 cit.

zák. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods.2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne
poskytnutého úveru. Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou uvedené náležitosti
neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Na záver dodal,
že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú

aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu
zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade sa javí,
že vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej
zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky

vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. V závere uviedol, že aktívnu legitimáciu
žalobcu v spore považoval za preukázanú, pretože táto je daná indosamentom, ktorý je vyznačený
na rube zmenky (Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO : 264 29 705, podpis za POHOTOVOSŤ s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ). O
trováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.(jehozneniecitoval)ažalobcovináhradutrovkonania

nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
3.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221

ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205
ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi. On (žalobca) a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie exekučným
spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je

ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a §
101 ods.1 O. s. p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo

povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá

by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods.1 O.
s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak - je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a - nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom

konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný

nieje legitimizovaný nato, aby postupom podľa §120 ods.1 veta práva in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke zažalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania
a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto
konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému

prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva EÚ. 10. Je (žalobca) majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie

iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku
zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 12. Súd
predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná
vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,

tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z
22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo
strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal

súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s.
p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali

byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše jemu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Súd dospel k záveru, že na zmenke

napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody
o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keďže
ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky.16. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť,žezmenkuvystavilžalovaný.Tútodobrovoľnepodpísal,pričomišlooprejavjehoslobodnejvôle.Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda
mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou

zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 17. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 18. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo
1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004) a z jeho
odôvodnenia citoval. 19. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa

nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala.
20. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok,
ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou

by (na základe argumentácie súdu - s ktorou žalobca nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť
zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 21. Súd však zamietol celý
zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý
sa dobrým mravom neprieči. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove

sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne jeho zhodnej veci a citoval z
odôvodnenia rozhodnutia. Zverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca

poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu
žiadal zmeniť rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná
sa mu náhradu trov odvolacieho konania: 38,18 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH
režijný paušál Príloha: Rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo 3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 10Co 79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4.Žalobca podaním (č.l.108) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového

úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom

na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne juprávne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

8.Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
9.Podľa § 370 ods.2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

10.Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 4.2.2016 (doručenka pri č.l.109), avšak sa
k nemu žalovaná nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/782/2015-109 z 1.2.2016.
11.S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní
len zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 144, §145 ods.2, § 146 ods.1,2, § 370 CSP odvolací
súd pripustil čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto

časti a konanie zastavil.
12.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
13.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
14.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.
16.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a

vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
18.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

19.Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu

je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskejzmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01
Z. z.
20.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM

STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.