Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: I., s.r.o., so sídlom E., I. XX, IČO 35 807
598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti
povinnému: P. S., bytom R. pod G., J. XX/XX, J., o vymoženie 840,45 Eur s prísl., na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1900/2015-23 zo dňa 04. decembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa
18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR 13552/08 zo dňa 13.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009 a vykonateľnosť
dňa 25.06.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa
06.05.2015. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 44 ods. 1, 2, § 41 ods.
2 písm. d), § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 54b ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1-4, §

53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na príslušné články Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z predloženého exekučného titulu a z pripojenej
zmluvy o úvere súd zistil, že dňa 12.06.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o
úvere,nazákladektorejbolpovinnémuposkytnutýúvervsume14000Skzapoplatok 13360Sk,pričom
povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 27 360 Sk v 12 mesačných splátkach po 2
280 Sk počnúc dňom 14.07.2008. Súčasťou zmluvy boli aj VOP poskytnutia úveru. Súd bol toho názoru,

že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a bez ohľadu na označenie zmluvy ako
úverovej zmluvy , v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V článku 17. VOP poskytnutia úveru
uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je
podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu
a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo

spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú oprávneným do
rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky, stanovenej v článku 17, súd posúdil ako
nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka,

nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie

uvedené skutočnosti súd prvej inštancie z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Oprávnený mal za to, že súd na
správnezistenýskutkovýstavvecinesprávneaplikovalprávnypredpis.Exekučnýsúdvkonaníovydanie

poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v

rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučnéhokonaniasúdnemôžezaujímaťprávnestanoviská aúvahykvýrokusamotnéhoexekučného
titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd

prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci

súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecpodľa§379a§380podľazákona č.160/2015
Z.z. (Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa §243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 01.01.2015, možno začať len do troch

mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu), a ktoré neboli ukončené k
01.01.2015, použijú predpisy účinné do 31.12.2014.

7. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona

použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015.

8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie povereniana vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom

treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda, či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu.

9. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola upravená v

ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014).
Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňovalo zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, aj pokiaľ išlo o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

10. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 12.06.2008, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V danej veci je nepochybné,

že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že
by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí
úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké
je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by

preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste
pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je
na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná

právna forma zmluvy.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
doložku, uzatvorenú v čl. 17. VOP poskytnutia úveru. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej
doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý

by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky spočíval výber
rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je rovnakého názoru
ako súd prvej inštancie aj v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ.
Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky, jednostranne určil, komu, resp. ktorému

rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstrán vneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdneho
dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

12. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdzastavíexekúciuoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnouzmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,

ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).