Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/502/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211098
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414211098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej
veci žalobkyne C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. F. XX, XXX XX F. U., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v konaní
o zaplatenie 410 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 5C/155/2014-49 zo dňa 21. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 410 € s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17. 09. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň okresný súd určil, že zmluvná podmienka, uvedená v bode 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v znení vymedzenom vo výroku odvolaním napadnutého
rozsudku je neplatnou pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. O trovách konania rozhodol
okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len

OSP) tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 329,07 €, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od žalovaného bezdôvodného obohatenia
vo výške 410 € s poukazom na to, že uzatvorila so žalovaným dňa 25.5.2010 Zmluvu o poskytnutí
finančných prostriedkov, pričom uvedená zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a

preto úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu
žalobkyne zmluva neobsahuje RPMN, neobsahuje termín konečnej splatnosti a ani úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru. Preto žalovanému vzniklo právo len na vrátenie istiny, a keďže žalobkyňa
zaplatila sumu 760 €, úver preplatila o 410 €. Právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu a žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že takisto odplata,
ktorá je uvedená v zmluve o úvere, je neprimerane vysoká. Právny zástupca žalobkyne v súvislosti
s námietkou žalovaného, že je daná prekážka začatého konania s poukazom na podanie návrhu

na rozhodcovský súd poukázal na to, že sa nejedná o res judicate, nakoľko rozhodcovský rozsudok
bol vydaný, a to na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože rozhodcovská doložka bola
dojednaná len vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom nebola individuálne dojednaná, a
preto nebola daná právomoc na konanie rozhodcovského súdu.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, súdu doručil písomné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
s poukazom na to, že vyslovil námietku miestnej nepríslušnosti, o ktorej súd nerozhodol právoplatne.

V písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý doručil súdu žalovaný, poukázal okrem námietky miestnej
nepríslušnosti na tú skutočnosť, že žalovaný podal žalobu dňa 2.11.2011 na rozhodcovský súd, v ktorom
sa domáha aj zaplatenia príslušného poplatku za poskytnutie úveru, pričom žaloba na plnenie tvorí
prekážku už začatého konania, a preto žiadal konanie zastaviť, resp. žalobu žalobkyne v plnom rozsahu
zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámil sa s
písomným vyjadrením žalovaného, so Zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút, s rozhodcovským
rozsudkomStálehorozhodcovskéhosúdu,soVšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,sostatným
spisovým materiálom.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného do 31.12.2010 právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zaneprijateľnépodmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe okrem iného vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Okresný súd v Žiari nad Hronom je toho názoru, že je v danej
veci miestne príslušný. Žalovanému oznámil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Týmto ustanovenímje implementovaná Smernica č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
jej obsah. Podľa dôvodovej správy k novelizovanému zneniu ustanovenia § 87 písm. f/ OSP Zákonom

č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany
spotrebiteľa vnútroštátnymi orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobkyňa je
spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade je významné len to, že spor vznikol zo zmluvy, ktorá
má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f/ OSP umožňuje spotrebiteľovi, aby podal

žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Keďže
žalobkyňa toto právo voľby miestnej príslušnosti využila, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti
Okresného súdu v Žiari nad Hronom.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.5.2010
Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške

350 €, pričom žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 346 € a spolu celkovo mala zaplatiť čiastku 696 € v 12 mesačných splátkach po 58 €, počnúc
dňom 3.7.2010 na účet žalovaného, špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V
uvedenej zmluve je konštatované, že žalobkyňa prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný
účel, kde je uvedený aj podpis žalobkyne. Finančné prostriedky boli žalobkyni vyplatené v hotovosti dňa

25.5.2010 pri podpise zmluvy. Z predloženej Zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaný poskytol finančné
prostriedky žalobkyni, pričom konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a má postavenie dodávateľa.
Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na iný účel, pričom nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti a má postavenie spotrebiteľa. Medzi účastníkmi
konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky v hotovosti

pri uzavretí zmluvy, a to vo forme pôžičky, pričom aj poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky má charakter spotrebiteľského úveru a spravuje sa
Zákonom č. 258/2001 Z. z. (§ 2).

Súd podrobil kontrole zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania. Súd zistil, že zmluva spĺňa podstatnú

náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to písomnú formu. Zmluva však nespĺňa ďalšie náležitosti
v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy. Zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), v zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba
spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. h/), v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov
(§ 4 ods. 2 písm. j/), zmluva neobsahuje termín splatnosti istiny úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2

písm. i/) a neobsahuje ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k/).
Vzhľadom na to, že uvedená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3).

Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému dňa 14.6.2010

sumu 58,60 €, dňa 19.1.2011 sumu 57,40 €, dňa 18.2.2011 sumu 50 €, dňa 18.5.2011 sumu 74 €, dňa
21.9.2011 sumu 30 €, dňa 7.11.2011 sumu 470 € a dňa 25.4.2012 sumu 20 €. Žalobkyňa zaplatila spolu
760 €. Vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 350 € a úver
je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa zaplatenia od
žalovaného sumy 410 €, a preto súd návrhu žalobkyni vyhovel.

Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úroku
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§
10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od
17.9.2014, čiže počnúc dňom, nasledujúcim po dni, uvedenom v predžalobnej výzve zo dňa 11.9.2014
na vrátenie plnenia, prijatého bez právneho dôvodu.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez

možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení tvrdil, že sa obrátil so svojim nárokom voči žalobkyni dňa 2.11.2011

na rozhodcovský súd, kde sa okrem iného domáha aj zaplatenia príslušného poplatku za poskytnutie
úveru, pričom poukázal na to, že v danej veci je daná prekážka už začatého konania. Žalovaný nevedel
súdu oznámiť ani spisovú značku, pod ktorou sa predmetné konanie vedie. Súd zistil na príslušnom
rozhodcovskom súde, že v danej veci už rozhodcovský súd rozhodol, a to dňa 3.10.2014, pričom
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2014 a vykonateľnosť dňa 6.11.2014.

Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 15. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je treba posúdiť ako neprijateľnú, tým absolútne neplatnú (spotrebiteľa nezaväzujúcu)
zmluvnúpodmienku,nakoľkospôsobujeznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvných
strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje tú skutočnosť, že zákon nevylučuje,

aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka.
Podstatou však z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že
táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemala
spotrebiteľka reálnu možnosť obsah predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Aj keď vo Všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru je rozhodcovská doložka koncipovaná takým spôsobom, že je možné vzniknuté
spory riešiť buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom SR, treba
však uviesť, že v prípade, že by žalovaný podal žalobu na rozhodcovskom súde, žalobkyňa ako
spotrebiteľka by už nemala možnosť podávať žalobu na všeobecnom súde. V rámci konania súd
zistil, že žalobkyňa nepodpísala Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a tieto nie sú podpísané

ani žalovaným. Z predloženej Zmluvy o úvere nevyplýva, že by Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru boli neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o úvere, pričom zo Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nevyplýva, že patria práve k predmetnej konkrétnej zmluve, uzavretej so žalobkyňou.
Pre rozhodcovskú doložku iba v takejto forme v rámci Všeobecných obchodných podmienok bez
špecifikácie v zmluve a bez uvedenia, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy, nemožno považovať za uzavreté so žalobkyňou. V rámci spotrebiteľských zmlúv
dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že dojednaná rozhodcovská doložka v rámci

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť
vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,pričomneprijateľnározhodcovská
doložka je neplatná a takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, a
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. S poukazom na uvedené konštatovanie nebol danýdôvod na zastavenie konania či už z dôvodu podaného návrhu na rozhodcovskom súde, alebo z dôvodu
vydania rozsudku rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdvovýroku
rozhodnutia určil, že zmluvná podmienka, uvedená v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je neplatnou pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa mala v konaní úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho
zastúpenia za tri úkony po 29,88 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní
dňa 21.1.2015) a dvakrát režijný paušál po 8,04 € (úkony v r. 2014) a jedenkrát režijný paušál po 8,39

€ (úkon v r. 2015). Uvedené trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 114,11 € boli priznané v súlade
s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne
hotové výdavky, a to stratu času za účasť na pojednávaní dňa 21.1.2015 (§ 17 ods. 1 Vyhlášky) 200
minút, cesta Košice - Žiar nad Hronom a 200 minút cesta Žiar nad Hronom - Košice, za každú začatú

polhodinu 14 x 13,40 €, spolu 187,60 €. Z uvedenej sumy si právny zástupca žalobkyne uplatnil len
stratu času vo výške 50 %, čiže sumu 93,80 €, ktorú mu súd aj priznal. Súd priznal právnemu zástupcovi
žalobkyne aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do ZH a späť dňa 21.1.2015, spolu 464 km,
spotreba PHM 6,20 litra/100 km, cena 1,260 €/liter paliva, spolu 36,25 €, paušálna náhrad 1,183 €,
spolu suma 121,16 €. Súd priznal trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 329,07 € (114,11 + 93,80

+ 121,16).

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobkyne súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP“.

3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie a v odvolaní uviedol, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie namieta z nasledovných dôvodov:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) OSP

c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.
2 písm. f) OSP.

4. K jednotlivým dôvodom odvolania žalovaný v odvolaní uviedol, že okresnému súdu doručil vyjadrenie
k žalobe, obsahom ktorého bola okrem iného námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar

nad Hronom podľa ust. § 105 ods. 1 OSP, ktorú žalovaný vzniesol pri prvom úkonu ktorý mu patril.
ŽalovanémubolodoručenépredvolanienapojednávanievovyššieuvedenejvecipredOkresnýmsúdom
Žiar nad Hronom na deň 21. 01. 2015. Žalovaný svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní riadne a
včas ospravedlnil a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vzniesol námietku nepríslušnosti Okresného
súdu Žiar nad Hronom, o ktorej nebolo do termínu pojednávania rozhodnuté, preto z dôvodu zachovania

princípu hospodárností konania žiadal toto pojednávanie odročiť až do právoplatného rozhodnutia o ním
vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti. Prvostupňový súd do termínu pojednávania o vznesenej
námietke miestnej nepríslušnosti nerozhodol a vec aj napriek náležitému ospravedlneniu neúčasti
žalovaného prejednal bez jeho prítomnosti, čím podľa žalovaného došlo k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom. Žalovaný v odvolaní ďalej okresnému súdu vytkol, že konanie má inú vadu, ktorá môže

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP a to, že
ak rozhodol vo veci miestne nepríslušný súd, tak neboli splnené podmienky na to, aby tento súd
vo veci konal. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že Občiansky súdny poriadok v
ust. § 103 podmienky konania síce výslovne nevypočítava, avšak z citovaného ustanovenia možno
vyvodiť, že procesnými podmienkami konania je potrebné rozumieť také vlastnosti súdu a účastníkov

konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia teda podľa žalovaného procesnými podmienkami konania na strane
súdu možno rozumieť predovšetkým právomoc a príslušnosť súdu. V danej veci je na konanie podľa
žalovaného miestne príslušný Okresný súd Bratislava I a to s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2OSP, pričom túto skutočnosť v zmysle § 105 ods. 1 OSP namietal žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu
patril. Chýbajúca miestna príslušnosť na strane súdu prvej inštancie predstavuje nedostatok podmienky
konania, ktorým sa súd prvej inštancie pred termínom nariadenia pojednávania podľa žalovaného

absolútne nezaoberal, čím došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého má účastník konania právo, aby vo veci rozhodoval zákonný sudca.
Žalovanývodvolaníďalejuviedol,žerázneodmieta,žerozhodcovskádoložkauvedenávoVšeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľná zmluvná podmienka. V čase uzavretia predmetnej
zmluvy neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce uzavrieť rozhodcovskú doložku, ktorá

bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné určenie neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky, tak ako určil prvostupňový súd, je podľa žalovaného v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré
mu priznáva platná legislatíva. Argumentáciu súdu prvej inštancie, v rámci ktorej súd prvej inštancie
rozhodoloneprijateľnostizmluvnejpodmienky,označilžalovanývodvolanízanepostačujúcuavrozpore
s § 157 ods. 4 OSP (poznámka odvolacieho súdu: žalovaný mal na mysli zjavne ust. § 157 ods. 2
OSP). Zdôraznil, že rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky predstavuje rozhodnutie

so závažnými účinkami a preto je vágne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia neprípustné. V závere
odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k obsahu odvolania žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ust. § 389 a § 390
zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte len OSP), t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa
01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len

CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470
ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky
odvolania podaného žalovaným za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zákonom č.

99/1963 Zb. zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných
ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01. 07. 2016.

7. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania

uzatvorili dňa 25. 05. 2010 zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere žalovaný poskytol
žalobkyni finančné prostriedky vo výške 350 €, pričom žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 €; spolu tak mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť
sumu 696 € v 12 mesačných splátkach po 58 €, počnúc dňom 03. 07. 2010 a to na účet žalovaného,
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

8. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú a zároveň ako zmluvu o
spotrebiteľskomúverepodľazák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(Zákonospotrebiteľských
úveroch) a podrobil ju kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa ako aj z hľadiska Zákonom o
spotrebiteľských úveroch vyžadovaných obsahových náležitostí, pričom zistil, že predmetná zmluva

spĺňa podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to písomnú formu, nespĺňa však ďalšie
obsahové náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, konkrétne neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g), v zmluve nie je
uvedená ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. h), v zmluve nie je uvedená
ročná percentuálna miera nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j), zmluva neobsahuje termín splatnosti istiny

úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) a neobsahuje ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k). Vzhľadom na to, že uvedená zmluva o úvere neobsahuje náležitosti
v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k), súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver na jej základe
poskytnutý je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3). Z predloženého rozpisusplátok súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému dňa 14. 06. 2010 sumu 58,60 €,
dňa 19. 01. 2011 sumu 57,40 €, dňa 18. 02. 2011 sumu 50 €, dňa 18. 05. 2011 sumu 74 €, dňa 21.
09. 2011 sumu 30 €, dňa 07. 11. 2011 sumu 470 € a dňa 25. 04. 2012 sumu 20 €, celkom tak zaplatila

760 €. Vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 350 € a úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa zaplatenia
sumy 410 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31. 01. 2013, podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytkol: a) odňatie možnosti konať pred súdom, čo odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 21. 01. 2015 a na pojednávaní
bez účasti žalovaného rozhodol, napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na tomto pojednávaní
z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil argumentujúc tým, že najprv je potrebné rozhodnúť

o ním vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, b) porušenie
čl. 48 Ústavy SR, čo odôvodnil žalovaný v odvolaní tým, že na konanie a rozhodovanie veci
Okresným súdom Žiar nad Hronom neboli splnené procesné podmienky konania, konkrétne podmienka
miestnej príslušnosti, c) nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku v časti určenia
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky; žiadne iné právne relevantné argumenty, pre ktoré by nemalo byť

rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, žalovaný v odvolaní neuviedol.

10. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie určitú časť odôvodnenia rozhodnutia venuje argumentom,
v rámci ktorých sa vysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti a to tak, že

poukázal na ust. § 87 písm. f) OSP v znení zákona 384/2008 Z. z., podľa znenia ktorého sa miestna
príslušnosť daná na výber vzťahuje aj na spotrebiteľa, pričom je významné len to, že spor vznikol zo
zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Citované ust. § 87 písm. f) OSP dalo spotrebiteľovi
možnosť, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má
spotrebiteľ svoje bydlisko. Keďže žalobkyňa (spotrebiteľ) toto právo voľby miestnej príslušnosti využila,

došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom. Okresný súd sa správne
vysporiadal s otázkou miestnej príslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom a v nadväznosti na to
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom vznesenú žalovaným vyhodnotil
správne ako nedôvodnú. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti
vznesená žalovaným nie je dôvodná, nemusel o tom vydať samostatné rozhodnutie. Pre zachovanie

práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie postačuje, že sa súd prvej inštancie s touto otázkou
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom vysvetlil, prečo nepovažuje námietku miestnej
nepríslušnostivznesenúžalovanýmzadôvodnú.Vuvedenejsúvislostiodvolacísúduvádza,žepokiaľsa
súd prvej inštancie so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti vysporiadal v súlade so zákonom,
keď správne dospel k záveru, že žalobkyňa ako spotrebiteľ využila možnosť vyplývajúcu pre ňu z ust.

§ 87 písm. f) OSP, ktoré upravovalo miestnu príslušnosť danú na výber podľa bydliska spotrebiteľa
v prípade sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného ako
odvolateľa, že súd prvej inštancie porušil ústavné právo žalovaného podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, v
zmysle ktorého má účastník konania právo, aby vo veci rozhodoval zákonný sudca miestne príslušného
súdu. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že dôvod odročenia pojednávania uvedený

žalovaným v „Ospravedlnení neúčasti na pojednávaní a v žiadosti o odročenie pojednávania“ zo dňa 19.
01. 2015 (č. l. 24 spisu), kde žiadal žalovaný odročiť pojednávanie nariadené na okresnom súde na deň
21. 01. 2015, nie je v zmysle ust. § 119 ods. 1 OSP dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania,
pričomvychádzalzosprávnehozáveru,žekeďžežalovanýmvznesenánámietkamiestnejnepríslušnosti
Okresného súdu Žiar nad Hronom nie je dôvodná (a o tomto svojom závere nemusí vydať samostatné

rozhodnutie, stačí keď k nej zaujme stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia), tak neexistuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, čo znamená, že môže prejednať vec v neprítomnosti žalovaného
podľa § 101 ods. 2 OSP, bez toho aby takýto jeho postup bolo možné považovať za odňatie možnosti
žalovanému konať.

11. Žalovaný v odvolaní, tak ako bolo vyššie uvedené, namietal aj nedostatočné odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky uvedenej v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom tvrdil, že určenie
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie je všeobecné a argumentáciu súdu prvejinštancie, na základe ktorej súd prvej inštancie rozhodol o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
označil za nepostačujúcu a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP. V uvedenej súvislosti odvolací súd
uvádza, že náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzuje ust. § 220 CSP. Porovnaním

obsahu citovaného ustanovenia a obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom akceptoval
procesnoprávnu úpravu náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil
akými úvahami sa riadil a na základe akých skutkových zistení dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky vymedzenej vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia,

pričom uviedol argumenty, z ktorých mal možnosť žalovaný pri podaní odvolania vychádzať a s
uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie polemizovať, pokiaľ ich nepovažoval za správne. Z obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by dôvodom určenia
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka je začlenená do článku
15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak ako to v odvolaní nesprávne interpretuje žalovaný,
pretože aj rozhodcovská doložka začlenená do textu zmluvy, či všeobecných podmienok môže byť

výsledkom individuálneho vyjednania a nie súčasťou vopred pripraveného formulára zmluvy. Rovnako
tak aj vo vzťahu k záveru, že žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celkovej sume 410 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, súd
prvej inštancie vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia v súlade so v čase rozhodnutia platným a účinným

ustanovením § 157 ods. 2 OSP, ktorému v zmysle právnej úpravy uskutočnenej zákonom č. 160/2015 Z.
z.zodpovedáust.§220CSP. Odvolacianámietkažalovanéhotýkajúcasanedostatočnéhoodôvodnenia
odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je preto nedôvodná.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom
konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).