Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202866
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616202866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ vo veci mal. V. Q. C.. XX.XX.XXXX,

bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky S. Q., C.. XX.XX.XXXX, D. S. W., M. XXX/X a
otca W. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. W., M. XXX/X, na návrh otca o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. V. Q. C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a matka je p o v i n n á prispievať
na výživu maloletej V. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od 24.02.2016,

ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany matky na mal. V. za obdobie od 24.02.2016 do 30.09.2016 v celkovej výške
195,52 EUR je matka p o v i n n á uhradiť k rukám otca, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh otca v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa podal na tunajšom súde dňa 24.2.2016 návrh, ktorým žiadal, aby mal. V.
bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu

maloletej sumou 50,--EUR mesačne vždy do 15-tého dňa mesiaca vopred k jeho rukám počnúc do
01.02.2016.

2.Návrhodôvodniltým,žesmatkumaloletejuzatvorilmanželstvovroku1984.Zmanželstvapochádzajú
štyri deti. Staršie deti sú už dospelé. V roku 1994 až 1997 bol vo výkone trestu a následne zistil,
že matka maloletej opustila ich deti a odišla nevie kde. O ich deti sa vtedy starala jeho mama, ktorá
s nimi žila v Jaklovciach. Po jeho návrate z výkonu trestu obnovili s matkou maloletej spolužitie. V

rokoch 2005 až 2006 bol opätovne vo výkone trestu a situácia sa opakovala. Matka maloletej opúšťala
domácnosť a nezabezpečovala starostlivosť o deti. S matkou maloletej nežije v spoločnej domácnosti
už dlhodobo. V októbri 2015 ju videl poslednýkrát, kedy prišla pre peniaze na poštu do Jakloviec. Došla
aj s novým priateľom. Chcel jej aj dať mal. V., aby sa o ňu riadne starala. Matka maloletej povedala, že
nemá možnosť sa o dcéru postarať. Dieťa nevzala a od tej doby sa o dieťa vôbec nezaujímala. On od
októbra 2015 do februára 2016 žil v Českej republike u svojej dcéry spolu s mal. V.. V súčasnosti žije v
Jaklovciach v rodinnom dome. Dcéra navštevuje 1. ročník základnej školy v Jaklovciach. On sa o dieťa

riadne stará. Je nezamestnaný a úplne bez príjmu. Požiadal o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.

3. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila a obaja rodičia sa napokon ani nezúčastnili vytýčených
pojednávaní.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom
maloletej, rozhodnutým Základnej školy Jaklovce o prijatí maloletej na primárne vzdelávanie v školskom

roku 2015/2016, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia
pomerov v rodine maloletého dieťaťa a o vyplácaní príslušných dávok rodičom, správou Sociálnej
poisťovne, správou Obce Jaklovce, správami Obvodného oddelenia PZ Gelnica, a zistil tento skutkový
stav veci:

5. Podľa rodného listu maloletej jej rodičmi sú matka S. Q., C.. XX.XX.XXXX X. L. W. Q., C..
XX.XX.XXXX, teda účastníci tohto konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej
toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá V. žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom.
Bývajú v murovanom dome v W., M. XXX, kde v podkroví majú pre seba vyčlenenú jednu miestnosť.
Ich domácnosť je zariadená jednoduchým, starším nábytkom, ktorý pre nich slúži na zabezpečenie
najzákladnejších životných potrieb. V čase vykonaných šetrení zo strany zamestnancov ÚPSVaR bola

domácnosť uprataná a čistá. Otec mal v skrinke poukladané čisté oblečenie pre svoje dieťa, vhodnú
obuv.

6. Otec maloletej je od 15.4.2016 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od februára 2016
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 134,40 EU mesačne a tiež prídavku na dieťa v sume

23,52 EUR mesačne. Iné štátne sociálne dávky nepoberá. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je
poberateľom dávky v nezamestnanosti a ani nemocenských dávok.

7. Matka maloletej bola v období od 30.7.2012 do 16.6.2015 vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Od 17.6.2015 bola z tejto evidencie vyradená pre nespoluprácu. Toho času nepoberá

dávku v hmotnej núdzi a ani žiadne štátne sociálne dávky. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je
poberateľom dávky v nezamestnanosti a ani nemocenských dávok. Podľa správ ÚPSVaR z prešetrenia
pomerov dieťaťa s rodinou nežije. V čase letných prázdnin ju bolo možné vídať v obci túlať sa a opíjať
v spoločnosti nového partnera. Prespávali v chatovej oblasti mimo obce, alebo sa matka zdržiavala u
svojej sestry v Slovinkách.

8. Maloletá V. je od školského roku 2015-2016 žiačkou základnej školy v Jaklovciach. V tomto školskom
roku opakuje 1. ročník uvedenej základnej školy.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

22. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje

počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

23. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informujedieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

27. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

28. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

29. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

30. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a

objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

31. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

32. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

33. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

34. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť, avšak, čo do
určenia vyživovacej povinnosti zo strany matky k maloletej nie v plnom rozsahu.

36. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej V. do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané z vykonaných

dôkazov,žerodičiamaloletejtohočasunežijúspoluaaninevedúspoločnúdomácnosť.Ztýchtodôkazov
tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti otca, ktorý sa o maloletú riadne stará, vo
výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Matka maloletej vedie túlavý
život a o dcéru sa nezaujíma. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval z vhodné a v
záujme maloletej, aby táto bola zverená do osobnej starostlivosti otca.

37. Pokiaľ ide o výživné na maloletú V., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo

vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

38. Otec maloletej je toho času poberateľom dávok v hmotnej núdzi a prídavku na dcéru. Matka je
bez príjmu. Obaja nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti,
berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, na druhej strane však aj súčasne príjmové a majetkové
pomery matky, súd ustálil výšku výživného zo strany matky na dcéru na sumu 30 % zo sumy životného
minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo v súčasnej dobe

predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne a v prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

39. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 24.02.2016, teda odo dňa, kedy otec podal tento návrh
na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, a nie od dátumu 1.2.2016, tak ako to žiadal. Súd v
danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva,

že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od
oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ
však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie
výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd

môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý
jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia
nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane otca takéto relevantné
ospravedlňujúce dôvody nezistil, a preto výživné priznával len od vyššie uvedeného dátumu, a návrh
o priznanie výživného za obdobie od 1.2.2016 do 23.2.2016, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy

otec podal uvedený návrh na súd, taktiež zamietol, čo je taktiež premietnuté do tretieho výroku tohto
rozsudku.

40. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú V. za uplynulé obdobie od
24.2.2016 do 30.09.2016 vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom

za toto uvedené obdobie a to v celkovej výške 195,52 EUR, na úhradu ktorého súd matku zaviazal do
60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo v súčasnej

dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne a to za mesiace marec až september 2016 vrátane (t.j.
27,13 EUR x 7 mesiacov) a pomernej časti určeného výživného za február 2016 zodpovedajúcej 6 dňom
uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 24.2.2016 do 29.2.2016), čo predstavovalo čiastku 5,61 EUR
( t.j. 27,13 EUR/ 29 dní x 6 dní) .Celková suma zaostalého výživného tak u mal. Gabriely predstavovala
sumu 195,52 EUR (t.j. 6 mesiace x 27,13 EUR + 5,61 EUR).

42. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.9.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac september 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

43. V konaní nebolo preukázané, žeby matka za uvedené relevantné obdobie prispela nejakou úhradou
na výživu maloletej dcéry a tak súd od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného vo výške 195,52
EUR neodčítaval žiadnu sumu.

44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

46. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.47. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.