Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805201379
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8805201379.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ
s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinným 1/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX, 2/ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o vymoženie 292,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 7.1.2014, č.k. 7Er 78/2005-17,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Povinní m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že najdôležitejšou náležitosťou
exekučnej notárskej zápisnice je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle

povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený
výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Vyjadril názor, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v
zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Poukázal na
to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice
obsiahnuté vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, čím bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť
jej obsah, respektíve nesúhlasiť s týmto ustanovením/dojednaním zmluvy a podpisom zmluvy sa vopred

vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku.
Uvedená notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, a teda nemá vlastnosť
materiálnej vykonateľnosti a nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto ju podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným
uznesením a vytýkal súdu, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom
odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície
orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne, uviedol, že súd nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že

výsledkomtakéhotorozhodovaniajeúplnánemožnosťvykonaťprávopreveriteľa. Poukázalnamožnosť
vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici svykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje
účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru,
nedisponuje právomocou umožňujúcu mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkonu práva

vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že
povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo
domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného sudu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmanie exekučný
súd teda nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv

z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému
nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Uviedol, že exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za
neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať

právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázal na to,
že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že
mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak by
mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V danej veci povinný Z. J., nar. X.X.XXXX, v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého

dedičstva. So zreteľom na uvedené pokračoval odvolací súd v konaní s dedičmi povinného.

5. V odvolaní oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu
otázku v nasledujúcom znení:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej

z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

6. Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).7. Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom. Právny úkon zastupovania
vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto dôvodu nevznikol právny
priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

9. Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. c) CSP zamietol.

10. Notárska zápisnica N 4105/2004, NZ 77989/2004 z 23.10.2004 (č.l. 3, 4) bola označená ako
exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica
je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho

a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009:

„Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,

povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice.“

12. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu
R.. B. Q.. V tejto súvislosti správne konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal

možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto
zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno
splnomocnenca R.. B. Q.. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené, a už dopredu bola určitá
osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri
slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem

povinného.

13. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice tak došlo k zjavnému porušeniu
zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej

skutočnosti, že oprávnený predformuloval R.. B. Q. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber
zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej
komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal
zápisnicu za povinného.

14. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

15. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996

publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

16. Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych
súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul(uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE
307/2010).

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešní povinní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).