Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/574/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202802
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214202802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky,Župnénámestie13,Bratislava,onáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/173/2014- 80 zo dňa 9. júna 2015 a
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/173/2014-94 zo dňa 14. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody vo výške 4008,65 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 801,73 eura vzniknutej žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento

nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote. Zároveň zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z obsahu exekučného spisu Okresného
súdu Galanta č. sp.zn. 13Er/1233/2010 vyplynulo, že bola podaná žiadosť exekútorom o vydanie
poverenia na Okresný súd Galanta dňa 24.11. 2010, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu vydaného 21.07. 2010 pod číslom SR 06083/10, ktorý nadobudol právoplatnosť
23. 08. 2010 a vykonateľnosť 26.08. 2010, ktorým bol povinný W. S. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky

spolu s príslušenstvom titulom istiny 1006,13 eura so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne z dlžnej sumy
od 03.02. 2010 až do zaplatenia a so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 10.05.2010
až do zaplatenia a k náhrade trov konania 300,73 eura, ktorý dlh vznikol nezaplatením poskytnutého
úveru na základe zmluvy o úvere č.203400025 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a povinným. Návrh
na vykonanie exekúcie bol spísaný na exekútorskom úrade dňa 21.10. 2010, čo znamená, že exekútor
podal žiadosť o vykonanie exekúcie až po uplynutí dvoch mesiacoch od podania návrhu. Exekučný
súd následne uznesením dňa 17. 06. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

a dňom 06. 10. 2011 exekučné konanie zastavil. Oprávnený - žalobca nepodal odvolanie, uznesenia
nadobudli právoplatnosť čo do zamietnutia žiadosti k 14. 07. 2011 a čo do zastavenia konania k 22. 11.
2011. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola podaná dňa 27. 9. 2012.2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že exekučný súd nebol povinný do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
jejzamietnutím,pretožepretakétorozhodnutiezákonodarcanestanovujelehotu.Nazákladeuvedeného

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by postupom Okresného súdu
Galanta v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca
nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie súdu. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím (nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupomaškodou)musiabyťsplnenésúčasne.Prinesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalobu preto v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), článkom 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, článkom 6 ods.
1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ustanoveniami § 44 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“), výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

postupom podľa § 109 ods. 2 OSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a
žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Podľa žalobcu sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. K jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že súd prvej

inštancie rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou
v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho
vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím
rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa
súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje

vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo
zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský

súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej
agendy. Žalobca vôbec nechápe aký dopad môže mať na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Súd prvej inštancie sa neoboznámil so
znaleckým posudkom, ktorý v konaní predložil a ktorým preukázal existenciu a výšku škody. Poukázal

na to, že súd prvej inštancie o jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodol, čím porušil jeho procesné
práva, ktoré mu patria ako účastníkovi súdneho konania. Svojmu odvolaniu preto žiadal vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

5. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20,- eur podľa položky
7a Sadzobníka poplatkov s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil
tým, že napadnuté uznesenie neobsahuje riadne odôvodnenie, žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré
viedli súd k jeho vydaniu. Súdny poplatok vo výške 20,- eur mu bol vyrubený za podané odvolanie. Súd
však uviedol, že súdny poplatok bol vyrubený v zmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov,ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. (v ďalšom texte ZoSP). Podľa položky 7a sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobený nezákonným úradným
rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto

definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehajú len žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke
1 sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca však podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd
nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto
nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V tejto súvislosti odvolateľ

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe ZoSP
nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Použitie analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku je vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy
vylúčené. Navyše podľa ustanovenia § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa

stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie
teda začalo za účinnosti zákona č. 286/2012 a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) ZoSP
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku,
aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho

poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, aktuálne § 127 a § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom

prípustnéodvolaciedôvody(§205ods.2písm.a),c),f)včasepodaniaodvolaniaúčinnéhoObčianskeho
súdneho poriadku, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku),

pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,

keďže napadnutý rozsudok aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sú vo výroku vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

8.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na

§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Galanta vo
veci n. sp. zn. 13Er/1233/2010, ku ktorému malo dôjsť neudelením poverenia súdnemu exekútorovi po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, domáhalnáhrady majetkovej škody i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 170 dní.

10. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 13Er/1233/2010 vyplýva, že dňa
24.11.2010 bola na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného dňa
21.07. 2010 pod číslom SR 06083/10 (ktorým bol povinný W. S. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky
spolu s príslušenstvom titulom istiny 1006,13 € so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne z dlžnej sumy od
03.02. 2010 až do zaplatenia a so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 10.05.2010
až do zaplatenia a k náhrade trov konania 300,73 eura, ktorý dlh vznikol nezaplatením poskytnutého

úveru na základe zmluvy o úvere č.203400025 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a povinným, ktorý
nadobudol právoplatnosť 23. 08. 2010 a vykonateľnosť 26.08. 2010), na Okresný súd Galanta podaná
žiadosť o vydanie poverenia. Exekučný súd následne uznesením dňa 17. 06. 2011 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia a dňom 06. 10. 2011 exekučné konanie zastavil.

11. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa jedná o
objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je
výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

12. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

13. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

14. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom
ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však
možné vyvodiť, a to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie
je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel

stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

15. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí

15 dní.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.17. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že procesná lehota 15 dní je zákonodarcom
stanovená pre exekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciealebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonom.Lenvtom
prípade je povinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora
na vykonanie exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad
zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca lehotu neurčil.
Nie je preto možné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu

exekučného súdu tým, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
po uplynutí 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti.

18. Žalobca nepreukázal, že by v konaní došlo k prieťahom v konaní exekučného súdu a že by boli
príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je.

19. Všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov až
v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli
žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu

na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o
náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom

kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru.

20. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne

príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy
vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil
napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne
nenáležité a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba

zákonom zmocnené orgány.

21. Ak chýbal prvý z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
danom prípade nesprávny úradný postup) bolo bezpredmetné zaoberať sa existenciou ďalších atribútov,
keďže by to na bezzákladnosti žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nemohlo nič

zmeniť. Preto námietka žalobkyne týkajúca sa nezohľadnenia znaleckého posudku pri rozhodnutí súdu
nemohla byť dôvodná.

22. S poukazom na uvedené došlo k vyvráteniu už samotného skutkového základu primárneho atribútu
zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho dôvodne súd prvej inštancie žalobu v celom

rozsahu zamietol. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol vecne
správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku o
náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

23. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý postup je v súlade
s § 109 ods. 2 písm. c) OSP(§ 164 CSP), keďže ani odvolací súd nemal za preukázané, že na
Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je vedené konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má
význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore. Navrhnuté prejudiciálne otázky sa zaoberajú podmienkami
zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva vo vzťahu k skutkovému stavu

tvrdenémuspotrebiteľkouacharakteromuplatnenéhonároku(náhradaškody-bezdôvodnéobohatenie)
a na druhej strane v tomto konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/173/2014
sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup
súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia (uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora oudelenie poverenia) v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. preto neexistuje dôvod na vyčkanie na výsledok tohto
konania a tak odvolací súd aj tento vecne správny výrok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1

a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

24. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od
doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20,- eur podľa položky 7a
Sadzobníka poplatkov s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie.

25. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ZoSP). Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú
obsiahnuté v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže odvolacie

konanie na základe odvolania žalobcu bolo začaté podaním jeho odvolania dňom 23.06.2015 (po 30.
septembri 2012), na vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, teda v znení zákona
účinnom od 1.10.2012.

26. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie.

27. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom
odvolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1). Ak

je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).

28. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 zo žaloby na
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

29. V preskúmavanej veci preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobcovi za podané
odvolanievyrubilsúdnypoplatokvovýške20,-eurovzmyslepoložky7asadzobníkasúdnychpoplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona účinného od 1.10.2012. Poplatková povinnosť

žalobcu za podané odvolanie sa neodvodzuje zo zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu
podaniažalobynasúd,alevzneníúčinnomkudňuvznikupoplatkovejpovinnostit.j.kedyžalobcadoručil
odvolanie súdu, čím začalo odvolacie konanie. V preskúmavanom prípade sa tak stalo za účinnosti
ZoSP v znení od 1.10.2012 (ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z.), ktorým bola založená poplatková
povinnosť zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 20,- eur a preto je potrebné aplikovať toto zákonné
ustanovenie. Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vyrubením tohto súdneho
poplatku určil súdny poplatok nad rámec zákona.

30. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, len ktorá

je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

31. Podľa § 1 ZoSP sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto

vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré
sa spoplatňujú, od konaní súdov.

32. Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred
súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 ZoSP). Citovanéustanovenie § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

33. Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou
vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,
no a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.

34. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 ZoSP). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj odvolanie, ako návrh na odvolacie konanie. ZoSP síce pri vymedzení pojmov nie je
dôsledný, avšak z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov v sadzobníku tvoriacom prílohu ZoSP
nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na
celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom
prostriedku. Podľa názoru odvolacieho súdu aj poznámku 3 uvedenú len k položke 1 v znení „Poplatky
podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej“, je preto potrebné vykladať v
kontexte s konštrukciou celého zákona včítane sadzobníka súdnych poplatkov (oddelené štyri časti) tak,
že sa vzťahuje na celú prvú časť upravujúcu poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, teda aj

k položke 7a, ktorou je určený súdny poplatok za občianske súdne konanie o žalobe na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.

35. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný rozsudok vo veci samej v
zákonnej lehote odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne podľa položky 7a

sadzobníka súdnych poplatkov žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie
a to v správnej výške 20,- eur.

36. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako v
celom rozsahu vecne správne, s použitím § 387 CSP potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).