Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/443/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2204896033
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Tosecká
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2204896033.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: SLOVNAFT, a.s., IČO: 31 322 832,
so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, zast. JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Námestie
Martina Benku 9/C, 811 07 Bratislava, proti povinnému: Q. - M..B..C.., A.. A. P..U.., T.: XX XXX XXX,
N. U. Z. V. XX.XX.XXXX, G. A. A. Q. G. XXXX, XXX XX V. A., vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod spisovou značkou

Ex 243/2004 takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal

dňa 02.09.2004 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Súdny exekútor písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2014, podal návrh na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Zároveň si
súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 190,51 € a predložil súdu exekučný spis.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistrialebovinom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú

inak.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako

nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil, že v predmetnom exekučnom
konaní je povinným právnická osoba, ktorá bola dňa 01.05.2014 vymazaná z obchodného registra. Z
dôvodu, že právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, súd dospel k tomu, že sú splnené zákonné
podmienky na to, aby súd postupom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie v zmysle

§ 107 ods. 4 O.s.p. zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 (prvá veta) Exekučného poriadku. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 (prvá veta) Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Súdny exekútor si spolu s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie
v celkovej výške 190,51 €.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť
aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto
trovy znášať. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu,
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy
exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať

povinného, keďže tento zanikol ku dňu 01.05.2014 ako subjekt práv a povinností. Na druhej strane, súd
môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3
Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným
a je to možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.
Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie

oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy iba
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd
teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú
splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203

Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť, zaviazať na úhradu trov exekúcie
oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k
záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez
právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu

výmazu. Zavinenie oprávneného, ktorého následkom je zastavenie exekučného konania tak, ako to
vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.
Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej
veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto sa viaže na zastavenie

exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo však nie je tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z
dôvodu zániku povinného.
Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola
zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikolbez právneho nástupcu výmazom obchodného registra - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie
- vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky,

ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11 konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto

profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že
citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej

opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej.
Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto
výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho

exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného
dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť
oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade,

ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti
nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v
ktorombolozdôraznené,žerizikosvýkonomurčitejprofesie(vcitovanomprípadeadvokáta),kamspadá

i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor
mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné
konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež
možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situáciu povinného

a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekútorovi
náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.
V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného, ktorý

zanikol výmazom z Obchodného registra. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekučného
konania, zanikol bez právneho nástupníctva a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre
aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k
osobitným okolnostiam prípadu, súd má za to, že v danej veci je nepriznanie náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne
sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).